Liv Bielovič je nielen krásna, ale aj talentovaná herečka a postupne to začínajú zisťovať i slovenskí diváci. Je obľúbená najmä v zahraničí, vďaka role v seriáli Druhá šanca však dostala šancu ukázať sa aj na domácej pôde a zdá sa, že to vzala smrteľne vážne. Rovnako vážne berie svoj i život. Aspoň od momentu, ktorý jej ho navždy zmenil.

V seriáli hráte ženu, ktorá v živote prešla mnohými skúškami a tie ju zocelili. Považujete sa vy sama za silnú ženu?

Snažím sa ňou byť, lebo ma to život naučil. Silnú ženu z vás spravia životné skúsenosti. Ja už mám dieťa a mám za sebou rôzne divoké i krízové etapy, asi ako každá žena v mojom veku.

Čo bolo pre vás najzásadnejšie?

Hoci je na Wikipédii stále napísané, že som vydatá, v skutočnosti som už päť rokov rozvedená. Práve rozvod bol pre mňa zásadným momentom. Aj preto by som túto nepravdivú informáciu rada uviedla na pravú mieru, lebo je to pre mňa uzavretá kapitola.

Rozvod je náročný pre oboch partnerov, ale vy pôsobíte, akoby ste ho v konečnom dôsledku brali pozitívne. Prečo?

Pretože ma to posunulo ďalej. Dovolím si povedať, že po rozvode som konečne začala žiť podľa svojich predstáv. Bol to prelomový moment, v ktorom som si uvedomila, že sa potrebujem viac venovať sama sebe a myslieť na seba.

Myslieť aj na seba ste sa naučili až po rozvode?

Keď máte rodinu, dennodenne žijete v rutinnom kolobehu a zabúdate na svoje potreby, sny a túžby. Veľa žien žije presne takto. Sú nenaplnené, nešťastné a smutné, potom z toho ochorejú a zomrú. Aj mnohé slovenské ženy žijú takýto život, lebo ich to niekto naučil v detstve. Niekto im ukázal, že to tak má byť, že to je prirodzené. Prirodzené to bolo aj pre mňa a vždy som len čakala na to, čo bude. Dnes viem, že to bolo preto, že som podvedome chcela zmenu. Uvedomila som si to, až keď sa to začalo prejavovať na mojom fyzickom zdraví. Moje telo mi jasne naznačovalo, aby som sa posunula. Uvedomila som si to až na hrane medzi životom a smrťou.

Čo sa stalo?

Zubami-nechtami som sa snažila nasilu udržať rodinu pokope a ignorovala som všetky výstražné výkričníky. Nepočúvala som podvedomie, ktoré mi hovorilo: „Ukonči to, zmeň to, choď od toho, lebo to nedopadne dobre.“ A tak som v istom momente skončila v nemocnici, kde som bojovala o holý život. Našťastie som sa z toho rýchlo dostala, no odchádzala som odtiaľ ako iný človek. Pamätám si, ako mi v hlave zneli otázky. „Čo ešte potrebuješ, aby sa stalo? Aby si zomrela? Čo potom tvoje dieťa, tvoja rodina, mama, sestra? Už tu pre nich nebudeš. Verím, že mnoho žien zabúda na to, že ak tu chcú byť pre svoju rodinu, potrebujú byť najprv samy v pohode. Namiesto toho, aby sa najprv postarali o seba, radšej obetujú prvé posledné pre chlapa a zostávajú vo vzťahoch, ktoré nie sú v poriadku. No keď sa ocitnete medzi životom a smrťou, donúti vás to prehodnotiť priority a urobiť zmeny, ktoré ste sa dovtedy báli urobiť.