Smutnú správu o predčasnej smrti mladej slovenskej režisérky a scenáristky priniesol denník SME. Potvrdili ju pedagógovia VŠMU Jaro Vojtek, Ingrid Mayerová a aj režisér Marek Šulík.

Talentovanú filmárku si v decembri roku 2016, keď zožala veľký úspech na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Amsterdame, zavolal do svojej rozhlasovej relácie Peter Konečný. Aj z tohto rozhovoru o jej dokumente Hotel Úsvit, ktorý vznikol v Čiernej nad Tisou, je jasné, že jej duša bola veľmi citlivá, zároveň ale nemala záujem ukazovať iba pochmúrnu stránku života.

 

O skúsenosti z významného festivalu vtedy povedala: "Festival má dramaturgiu, ktorá sa snaží prinášať také tie veľké témy, veľké konflikty a ťaživé záležitosti, čo nie je úplne moja šálka kávy." Prekvapilo ju, že veľa dokumentaristov robí filmy viac sentimentálne, než intelektuálne, alebo také, kde mali diváci priestor rozmýšľať. "Tie filmy sú pôsobivé ale trochu som mala taký ťaživý pocit potom z existencie vo svete. Ale to je možno aj tou kvantitou, že som videla štyri filmy denne, a keď v každom niekto zomrie alebo sa rieši nejaká hrozne veľká dráma, tak potom má človek zo sveta pocit, že to je hrozné miesto na život," povedala tiež.

Podľa dokumentaristu a pedagóga Jaroslava Vojteka bola extrémne húževnatá, cestovala za námetmi, provokovala a posúvala hranice dokumentu. Bola tiež výnimočným človekom.
Podľa dokumentaristu a pedagóga Jaroslava Vojteka bola extrémne húževnatá, cestovala za námetmi, provokovala a posúvala hranice dokumentu. Bola tiež výnimočným človekom.
Zdroj: Facebook

Mala rada ľudí


Napriek tomu, že filmom žila, priznala, že kedysi vôbec neuvažovala nad tým, že by ho študovala. "Ja som len vždy hrozne rada pozerala filmy, rada som fotila," povedala. "Asi najsilnejšia vec, čo ma k tomu priviedlo bolo, že som mala a doteraz mám strašne rada ľudí a hrozne rada ľudí skôr počúvam, než sama rozprávam. A nejakým spôsobom mi toto príde vlastnosť, ktorá sa dá využiť na to, aby som niečo povedala nie vlastnými ústami ale ústami niekoho iného." Žiaľ, už žiadne osudy a ľudí nezveční.