Ako vyzerá nakrúcanie šou vaším pohľadom? Čo divák nevidí?

Nakrúcanie sa začína okolo 8.30 h ráno, takže diváci zrejme neuvidia, ako množstvo ľudí zo štábu čaká vonku, kým účinkujúci s kameramanmi, s režisérom a s redaktorom nakrúcajú predstavenie bytu. Čo sa týka varenia, divák vidí takmer všetko, pretože v prvom rade ide o to, aby to bolo autentické, nič vopred pripravované, nič štylizované. To je vlastne aj úspech tejto relácie. Divák možno nevidí, že keď je zlé počasie, tak sa musia hľadať nové lokality na rozhovory so zvyšnými účinkujúcimi, ktorí v ten deň nevaria, ale prichádzajú na večeru ako hostia. Divák nevidí, keď je štáb premrznutý, pretože podstatnú časť sme nakrúcali hlavne v období, keď počasie veľmi neprialo. Divák nevidí, keď dron pre zlé počasie nemôže vzlietnuť. Inak divák vidí všetko.

Aj na prvý pohľad nezaujímavý človek sa môže ukázať ako výnimočný – napríklad bratislavský „pochovávač“ s bytom v Petržalke. Ako si cibríte nos na vyhľadávanie takýchto ľudí?

Spomínate Marcela, ktorý je hlavným ceremoniárom mesta Bratislava a býva v Ružinove. Bolo úžasné s ním nakrúcať, a hoci mal trochu obavy, tie sa rýchlo rozplynuli a užíval si to. Tohto človeka sme si vytypovali priamo my a bola to dobrá voľba. Sám vravel, že v súkromí nemá veľa kamarátov, že sa venuje len svojej práci, bál sa, či dokáže byť zábavný, uvoľnený a či bude vedieť dobre uvariť. A nakoniec – v piatok po nakrúcaní bol šťastný a tvrdil, že to bol jeden z najkrajších týždňov jeho života. Sledovali sme, ako sa postupne menil a uvoľnil sa.

Cítite sa aj ohľadom predošlej otázky ako novodobí lovci lebiek?

Vďaka tejto relácii môžu vyniknúť rôzni ľudia. Napríklad tí, ktorí fantasticky varia, pečú ako bohyne, ale ak by sa neprihlásili, ľudia by v takom počte nevedeli, aký talent sa v nich skrýva. Áno, možno publikujú svoje kuchárske výtvory na sociálne siete, no po tom, čo účinkovali v relácii, má ich kuchárske, pekárske umenie zrazu omnoho väčší dosah. Takže skôr sme lovci kuchárskych, pekárskych talentov (smiech).

Aké bizarné veci ste videli v bytoch ľudí a čo vás najviac prekvapilo? Pes žiadneho účinkujúceho vás nepohrýzol?

Pes nikoho nepohrýzol, pretože obvykle si to účinkujúci zariadia tak, že o psíka sa im v ten deň, keď oni varia, stará niekto iný. Ale mali sme psíka, ktorý sa „vykakal“ na podlahu. Nakrúcali sme s asistenciou psíkov, mačiek, zajačikov, sliepok a bolo to milé. Čo sa týka bizarností, každý človek nejako býva, žije a my sme často vďační, že ľudia sú ochotní sprístupniť nám svoje súkromie a pustiť nás do svojich bytov či domov.

Niekedy je medzi účinkujúcimi dusno. Došlo aj na bitku?

Žiadna bitka, žiadne fyzické násilie by nikdy v tejto relácii nebolo prípustné, a pokiaľ by sa takéto niečo čo i len náznakom začalo diať, okamžite by štáb zasiahol. Áno, občas sú hádky, ale vždy to zostáva len v rovine ostrých výmen názorov pri stole. Aj taký je bezservítkový život, čomu sa však nemôžeme čudovať, pretože pri stole sa stretne pätica cudzích ľudí, každý má svoje nálady, správanie a aj svoje chute, názory.

Išlo už aj pomaly o život, jeden z účinkujúcich mal alergickú reakciu na čili a museli ho ratovať v kúpeľni...

Účinkujúci, o ktorom hovoríte, bol človek, ktorému súťažiaca v rámci programu ponúkla ochutnať najpálivejšie čili sveta. Nebola to alergická reakcia, ale typická reakcia človeka, ktorý si dal do úst čili, ktoré je najsilnejšie na svete. Našťastie, mlieko a chlieb to zachránili.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.