Hovorieva, že nemá rád škandály, na čo mu rodina pripomína, že ho živia. Odmalička zvedavý, decentne drzý a s bulvárnym denníkom v rukách vzdelával spolužiakov na strednej škole, ale aj na Katolíckej univerzite. Popri rýpaní sa v kauzách miluje svoj ďalší špinavý koníček. Záhradu a domáce zvieratá. Preto ich občas prepašuje aj na stránky Šarmu, v ktorom pôsobí už niekoľko rokov.

Richard Gonda

Obetavé dievča, ktoré pomáhalo svojej rodine, ale i cudzím ľuďom. Takto opisujú študentku vietnamského pôvodu Linh (†18), ktorú pred štyrmi mesiacmi zrazilo na priechode pre chodcov luxusné vozidlo.

V ňom sa viezla kontroverzná podnikateľka Daniela Kralevich. Útlu študentku, ktorá mala celý život pred sebou a tešila sa na stužkovú, náraz odhodil dvadsať metrov. Bohužiaľ, napriek veľkej snahe záchranárov po hodine oživovania 21. septembra 2020 zomrela.&nbsp;

Rodinu a priateľov Linh tragická správa o smrti ich slniečka tvrdo zrazila na kolená a dodnes sa veľmi trápia. Bolí ich, že vinník stále nie je potrestaný a vyšetrovanie prípadu sa vlečie dlhé mesiace.

Zarážajúce je, že doteraz od nikoho nepočuli kajúcne slová a Kralevich sa im neospravedlnila. Na druhej strane sú vďační za obrovský súcit od verejnosti.&nbsp;

Šarmu sa podarilo skontaktovať s jediným súrodencom nebohej Linh. Sestra Thuong, po slovensk Eva (25), pracuje&nbsp;v nadnárodnej IT firme a v emotívnom, no zároveň pragmatickom rozhovore prezrádza, ako nešťastná udalosť zamávala s celou rodinou. Jediné, čo si želá, je, aby nehodu riadne vyšetrili.

Naopak, podnikateľka Daniela Kralevich má hlavu v piesku a na otázky i telefonáty neodpovedá. Na sociálnych sieťach však kope na všetky strany a novinárov, ktorí podľa nej škodia jej menu a vraj neinformujú pravdivo, označuje za mediálne špiny. &nbsp;

Rozhovor s Thuong, staršou sestrou Linh (+18), sa začína na nasledujúcej strane.

Čo priviedlo vašu rodinu žiť na Slovensko?

Na Slovensku sú rodičia už vyše 25 rokov. Prišli sem za prácou a lepšími životnými podmienkami, než mali doma vo Vietname. Ja som sa narodila vo Vietname a prišla sem ešte ako malé dieťa, no Linh sa tu už narodila. Dalo by sa však povedať,&nbsp;že ona bola hlavou i srdcom Slovenka. Prezentovala to tak aj vo videu od FLEX Slovakia, kde o Slovensku rozprávala, citujem, ako o „našej kultúre“.

Aká&nbsp;bola Linh?&nbsp;

Sestra bola úžasný človek. Nesmierne ľudská a máme sa aj my, dospelí, čo od nej učiť. Bola inteligentná študentka, ktorá sa veľmi rada zapájala do rôznych dobrovoľných akcií, či už to bola pomoc na Deň narcisov, v domove dôchodcov, Červený kríž, pomoc pri organizácii posledných Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji na Slovensku, ale dokonca aj v kostole v Amerike, kde sa pravidelne pomáhalo ľuďom bez domova. Jej meno a ochota pomáhať ľuďom siaha až do Ameriky. Bola človek typu „málo slov, no veľa činov“.

Rodičom musela robiť obrovskú radosť.

Rodičom sa snažila pomôcť finančne a&nbsp;hneď, ako sa dalo, začať brigádovať, aby ich aspoň v niektorých výdavkoch odbremenila. Keď sa vrátila z Ameriky, ešte doniesla ušetrené peniaze zo štipendia a to sa v dnešnej dobe nevidí často, keďže väčšina mladých ľudí peniaze minie na rôzne tovary alebo precestuje.

Veľa sa o nej písalo aj ako o vzornej študentke. Aké boli jej ďalšie študijné plány?&nbsp;

V maturitnom ročníku si vybrala matematiku a informatiku a vyzeralo to, že sa rozhodla pre smer informatický. No už od začiatku mala dilemu, či bude informatička alebo doktorka. Naďalej totiž zvažovala aj medicínu, keďže vedela, že tam sa bude môcť aktívnejšie zapájať do pomoci ľuďom – liečiť ľudí.

Spomínate si, aké plány mala a čo od života očakávala?&nbsp;

Mala 18. Maturantka. Plány boli krátkodobé aj dlhodobé, no nie všetky boli už úplne jasné. Krátkodobé ciele si pomaly začala plniť už od leta. Spravila si kurz a následne aj certifikát z anglického jazyka na úrovni C1 – Advanced, čo je požadovaná úroveň znalosti pre prácu a štúdium v zahraničí. Zvažovala totiž aj prípadný odchod za vzdelaním do zahraničia. Okrem iného si zo svojich brigádnických úspor začala riešiť autoškolu, pretože si uvedomovala, že to môže pomôcť pri dennodenných veciach pre rodičov, ktorí už zdravotne na tom nie sú najlepšie. A, samozrejme, ako každá maturantka začala riešiť šaty, vlasy či mejkap na stužkovú.

Dlhodobo plánovala spoločne so mnou pomôcť rodičom zabezpečiť ich, ako sa hovorí, na staré kolená. Poďakovať sa im za roky, počas ktorých museli opustiť svoj domov, rodinu, všetko, čo poznali, a obetovali sa práci, aby nám zabezpečili lepšiu budúcnosť pre nich v cudzej krajine.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Čo predchádzalo osudnej nehode, pri ktorej prišla o život?&nbsp;

Sestra v daný deň mala ísť zo školy k doktorovi a následne domov, pretože ju poobede čakal kurz autoškoly. Čo predchádzalo nehode a odkiaľ a kam mala namierené, je stále predmetom vyšetrovania.&nbsp;Všetko, čo viem, sú informácie, ktoré už vedia všetci z médií. Oficiálne informácie z vyšetrovania ešte nie sú.

Boli ste s ňou v deň tragédie v kontakte?&nbsp;

Áno, bola. Písali sme si, ako každý iný deň, čo práve robíme, alebo sme si posielali vtipné obrázky.&nbsp;

Ako ste sa dozvedeli, čo sa stalo?

Práve som prišla domov, keď mi rodičia volali, že si mám vziať taxík k nim do obchodu, lebo sa sestre niečo stalo. Nechápala som čo a otec to v telefóne nerozvíjal, no tušila som, že sa udialo niečo veľmi zlé. Počula som totiž mamu v telefóne veľmi bolestivo nariekať. &nbsp;

Ako tragickú udalosť, s ktorou sa dá len veľmi ťažko zmieriť, prežívala celá rodina?

Nasledovné dni boli veľmi náročné. Ja som začala riešiť potrebné úkony k vybaveniu pohrebu, zároveň sa muselo do pohrebu stihnúť mnoho našich tradičných rituálov, a teda som nemala čas smútiť. No po nociach nikto poriadne nespal. Rodičom sa pár dní po nehode zhoršil zdravotný stav, a tak som s nimi skončila na pohotovosti. Sme však nesmierne vďační, že pri nás stáli všetci známi, kamaráti, vlastne celá vietnamská komunita na Slovensku, hoci o nás a sestre možno nikdy predtým nepočuli.

V danom čase sa ešte relatívne dalo cestovať, tak prišli aj známi z Rakúska. Bez tejto súdržnosti a vzájomnej pomoci by všetko ostalo na mojich pleciach a zrejme by nebolo o jej pamiatku postarané tak, ako sa to nakoniec podarilo, za čo sme všetkým nesmierne vďační.

Aké sú vaše smútočné rituály?

V deň jej rozlúčky sme ju poslednýkrát previedli jej známymi a obľúbenými miestami – miestom, kde sa narodila, kde vyrastala, kde žila, školami, ktoré navštívila, či obľúbenými miestami, kde rada trávila čas so svojimi priateľmi. Celý čas ju sprevádzal sprievod, ktorý symbolicky kde-tu nechal mincu či zrnká ryže, aby jej dušu žiadne iné stratené duše neopantali a nestiahli so sebou, ale ostali pri peniazoch a jedle, ktoré sme im nechali po okrajoch cesty. Smútok u nás trvá minimálne 49 dní. U nás v rodine je tradícia, že trvá 100 dní, počas ktorých sa sestre varili 3 tri chody, ako keby bola medzi nami. Čerstvé ovocie a kvety sa pravidelne menili na jej stole.

Kde odpočíva Linh?

Podarilo sa nájsť miesto na Vrakunskom cintoríne, aby bola blízko pri nás.

Má Linh aj doma nejaké pietne miesto s fotografiou, pri ktorom sa jej prihovárate?

Máme. Je to súčasť našej tradície.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Ako rodina s odstupom mesiacov vníma tragédiu?&nbsp;

Myslím si, že s odstupom času sa toho veľa nezmenilo. Naďalej sa táto skutočnosť ťažko znáša. Snažíme sa, aj s pomocou priateľov a známych, rozptýliť myseľ každodennými drobnosťami či prácou, no o to ťažšie sa to teraz realizuje, keď musíme ostať všetci doma, kvôli opatreniam súvisiacimi s aktuálnou situáciou s koronavírusom.

Dá sa ten žiaľ nejako zmierniť?

Zmierniť? Bez ohľadu na národnosť, pre ľudstvo je najväčšou bolesťou pochovať vlastné dieťa. To sa nedá ničím zmierniť. A mne sestra nebola iba súrodenec, ale keď sme spoločne vyrastali, tak aj najlepšia kamarátka a opora, hoci bola mladšia. Nikdy sme nevnímali náš vekový rozdiel. A ako sa hovorí, tvoja staršia sestra je tvoja druhá mama, čo u nás platilo minimálne z hľadiska výučby, s ktorou som jej od začiatku povinnej školskej dochádzky pomáhala ja.

Poznali ste pred osudnou nehodou Danielu Kralevich?

Nie. Do nehody sme nevedeli, kto je daná osoba, čomu sa venuje.

Kontaktovala podnikateľka niekoho z rodiny po tom, čo sa udiala nehoda?

Nie.

Ako si vysvetľujete, že sa vám doteraz neospravedlnila?

Každý normálny človek so svedomím a&nbsp;s chrbtovou kosťou sa pokúsi, či už priamo, alebo nepriamo, spojiť s rodinou a pokúsi sa o ospravedlnenie. Nepotrebovali sme, aby sa nám ukázali pred dverami, no nejaká správa by určite bola lepšia ako žiadna.&nbsp;

Budete od nej žiadať v prípade dokázania viny verejné ospravedlnenie, prípadne finančné odškodné?&nbsp;

Ospravedlnenie by malo byť prirodzená vec, keď si človek uvedomuje, čo zlé spravil.&nbsp;Vtedy také gesto má svoju váhu.&nbsp;Má ešte zmysel niečo také žiadať, keďže sa doteraz nič nedialo?&nbsp;Celá slovenská spoločnosť pozná, čo sa dialo po tej tragickej udalosti, a mnoho, pre nás neznámych Slovákov, prejavilo našej rodine súcit, čo nám do určitej miery zmiernilo tú obrovskú bolesť. Veríme, že sa na Slovensku – v našom druhom domove, dočkáme spravodlivosti.&nbsp;

Pociťujete voči nej hnev?

Dokáže hnev niečo vyriešiť? Ak nám hnev dokáže vrátiť sestru, tak ho pociťujeme stále.

Dokázala by jej vaša rodina niekedy odpustiť?&nbsp;

Nedovolím si nič tvrdiť za rodičov. Najskôr by bolo potrebné dokázať jej vinu, ktorá dnes ešte zrejme nie je dokázaná. Čo bude potom, sa ukáže časom.

Po nehode sa Kralevich stiahla a nekomunikuje. Vraj sa obávala aj odplaty od komunity za smrť Linh…

Pravdupovediac, už sa o ňu vôbec nezaujímame. Máme iné starosti. Vo všeobecnosti Vietnamci nie sú pomstychtiví. Pozrite sa, aké zverstvá spáchali Američania vo Vietname, ale dokázali sme urobiť hrubú čiaru za minulosťou. Dnes Američania radi navštevujú Vietnam a vôbec tam nepociťujú nenávisť od miestnych obyvateľov.

Vy máte predbežné výsledky z vyšetrovania, napríklad ako rýchlo išlo auto, aká bola brzdná dráha…?

Táto otázka má byť adresovaná policajnému orgánu, ktorý vyšetruje nehodu.

Ako si vysvetľujete, že doposiaľ nedošlo k výraznému &nbsp;posunu vo vyšetrovaní vašej sestry a Kralevich by podľa všetkého mala mať stále aj vodičský preukaz?

Vysvetlením je pre nás iba všeobecne známy fakt, že úrady na Slovensku sú pomalé, majú veľa byrokracie a, samozrejme, tomu všetkému zrejme nepomáha ani situácia s koronavírusom. Dúfame, že vyšetrovateľ a prokurátor urobia všetko preto, aby vyšetrovanie neprebiehalo donekonečna,&nbsp;lebo pre našu rodinu je veľmi unavujúce iba nečinne čakať. Na otázku, prečo má niekto stále vodičský preukaz, Vám odpovie vyšetrovateľ.

Čo odkazuje vaša rodina Daniele Kralevich?

Má takáto otázka za týchto okolností opodstatnenie?

Budeme prekvapení?

Daniela Kralevich sa otázkam novinárov vyhýba a od nehody verejne mlčí. Na sociálnej sieti nedávno predsa len napísala:

„Ďakujem vám za priania, snažím sa odpisovať každému priebežne,“&nbsp;sľubuje&nbsp;brunetka s tým, že čelí akémusi mediálnemu tlaku s cieľom uškodiť jej osobe. Ona sama však otázky, ktoré by mali vyviniť šoféra auta smrti z tejto tragédie, ignoruje. A radšej sa pýta:&nbsp;

„Prečo nenapísali dĺžku brzdnej dráhy? Prečo nezverejnili fotky s nakreslenou dráhou? Prečo nezverejnili, že som mala negatívnu dychovú skúšku?&nbsp;Prečo nezverejnili fotku prednej časti auta? Prečo sa v tomto štáte cielene poškodzuje meno?“ zaznelo niekoľko Danieliných otázok, ktorými sa snaží očistiť svoje meno v kauze, ktorú polícia stále vyšetruje.

A pridala tvrdenie, že keď príde čas, prehovorí a budeme prekvapení.

Skutočná pravda o Linh (+18): Bolestivá spoveď študentkinej sestry Thuong

Richard Gonda

Autor článku

Richard Gonda

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás