Politickú komentátorku a marketérku sme aj s manželom Jankom Kuricom stretli na vernisáži v Galérii RTVS. Na výstave so zaujímavým názvom Zabudnutí, odídení a odmlčaní boli totiž aj jej obrazy.
Kde beriete inšpiráciu?
Vidím ju všade okolo seba. Ale chcela by som poznamenať, že všetky obrázky, ktoré tu uvidíte, som namaľovala ešte v minulom storočí. Potom som si dala pauzu.
Prečo?
Bolo to obdobie, keď sa mi podarilo vystavovať v najprestížnejších múzeách sveta. Múzeum moderného umenia v Paríži alebo Múzeum súčasného umenia v Chicagu a ďalšie slávne „art destinácie“ mi tak nejak naznačovali, že to je asi vrchol kariéry a asi by som mala skúsiť posunúť moje bádanie o „zmysle pohybov v masách“ niekam ďalej. Najprv som bola v diplomacii, potom som založila komunikačnú agentúru. Ale téma je stále rovnaká – či pracujem v reklame, alebo konzultujem politické kampane, alebo znovu maľujem.
Ako sa dnešná doba pretavuje do vašej tvorby?
Vždy ma fascinovalo, ako sa môže jedna myšlienka dostať z jednej hlavy do miliónov ďalších. Prakticky to, čo robím v reklame aj v komunikácii, je pokračovanie bádania – ako sa to deje v spoločnosti a čo tou spoločnosťou hýbe. Na jednej strane to komentujem ako (buď) politický či marketingový komentátor, alebo na druhej strane to dám z času na čas na plátno.
