Pôvodne očakávala príchod synčeka až koncom mája, no vypýtal sa na svet skôr. Červenovláska podstúpila cisársky rez. Našťastie neprišlo k žiadnym vážnym komplikáciám a umelkyňa sa už spolu s priateľom, talianskym hudobníkom Francescom, teší zo zdravého synčeka.

Ako zvládate prvé týždne materstva?

Krásne, pohodovo, ale aj hekticky. Pol na pol. Najťažšie boli pre mňa prvé dva týždne po pôrode, keďže zotavovanie po sekcii je dlhšie a bolestivejšie. Teda aspoň podľa toho, čo mi ostatné kamarátky opisovali, ako je to po prirodzenom pôrode. A druhá najťažšia vec bola pochopiť, prečo plače, respektíve čo na neho funguje, aby som ho upokojila. Ale už sme si našli svoj systém, takže je to oveľa lepšie a užívame si spoločné chvíle.

Bolo to rýchle a neplánované. Zrazu mi oznámili, že ho musia vybrať a nebol čas na nič iné. Len som v rýchlosti zavolala rodičom a Francescovi a už ma brali na sálu. Je to zvláštne, ako sa veci môžu zvrtnúť v sekunde. Celé tehotenstvo som mala bezproblémové a potom nakoniec musel ísť von cisárskym. Sekcia nie je bolestivá, lebo po umŕtvení si vôbec necítite polovicu tela. Viete len, že vami hýbu, a keď vám dieťa vyberú, tak je to tlak, ako vám spľasne brucho. Horšie na psychiku je príprava okolo, a to, že vám nezostáva nič iné, len absolútne dôverovať lekárom. Musím uznať, že sa o mňa v žilinskej nemocnici postarali kráľovsky a pán doktor Ficek robí tie najtenšie a najkrajšie jazvy. Takže pôrod, v rámci možností, prebehol hladko. Horšia bola rekonvalescencia. Ale ten pocit, keď som malého po prvýkrát počula plakať, keď mi ho priložili a mohla som ho hneď po pôrode vybozkávať, bol neopísateľne krásny.

Synčekovi ste dali meno Gabriel. Prečo práve to?

Má krásny význam, a je to jediné meno, ktoré sme mali obaja s Francescom vo výbere na prvom mieste. Zhodli sme sa v podstate hneď. Vedeli sme, že nechceme ani typické slovenské, ani typické talianske meno, ani také, čo už niekto v rodine má. Chceli sme celosvetovo univerzálne, ľahko vysloviteľné meno s pekným významom. Navyše nie je ani také frekventované.

Študovali ste pred pôrodom nejaké knihy o výchove a vývoji dieťaťa?

Ani nie. Nebrala som to tak úzkostlivo. Na pár vecí som sa opýtala kamarátok, ktoré to už majú za sebou, ostatné veci, ktoré ma zaujímali, som si vyhľadala na rôznych blogoch. Priebežne si stále vyhľadávam informácie, ale nepreháňam to, radšej sa spolieham na intuíciu, pretože každé dieťa je jedinečné, a to, čo platí na jedno, nemusí platiť na druhé. Mám trochu pocit, že rady okolo materstva a tehotenstva sú už také prehnané, že neviete čomu veriť. Samozrejme, základný vývoj som si naštudovala, aby som vedela, či všetko ide hladko.

Je Gabriel uplakaný alebo skôr pokojný?

Podľa toho, či je hladný, alebo či mu niečo iné nechýba. Ešte je príliš maličký, aby sa to dalo povedať. Niekedy má úžasný deň a je ako anjelik, a niekedy je precitlivejší. Myslím si, že je to normálne.

Chýba vám práca alebo si ani nestihnete uvedomiť, ako vám zbehne deň?

Chýba mi skôr spánok ako všetkým „novomamičkám“. Svoju prácu milujem, ale momentálne som celkom rada, že som na chvíľku vypadla z kolotoča šoubiznisu. Aj keď, celkom mi chýbajú moji kolegovia, keď ich vidím v telke. Na druhej strane mám čas rozmýšľať, čo bude s mojou kariérou ďalej. Keď sa dá, píšem nové texty k novým skladbám, v lete plánujem dotočiť videoklip k jednej skladbe, ktorú som naspievala v spolupráci so svojím bratom. Čo sa týka herectva, nezávisí to odo mňa, ale dúfam, že sa mi naskytne nejaká pekná príležitosť. Ale čas veru beží rýchlo. Malý má už skoro dva mesiace, a ja ani neviem, ako to ušlo. Preto sa snažím každý deň užiť si s ním naplno.

Niekedy bolo úplne prirodzené, že žena po pol roku išla pracovať. Viete si to predstaviť?

Samozrejme. Aj sa budem musieť do roboty vrátiť čo najskôr. Materskú v našom štáte radšej nebudem komentovať, a hoci mi Francesco veľmi pomáha, nemôže predsa platiť všetky moje výdavky. Naša práca je však nevyspytateľná. Závidí to od toho, koľko ponúk budem mať. Na druhej strane si môžem sama prispôsobovať čas a vyberať, ktorú ponuku prijmem, takže to pre malého nebude také stresujúce. Postupne si začne zvykať na to, že sem-tam odídem, prinajhoršom ho zoberiem so sebou, pretože aj to sa pri mojej práci dá.

Čo sa týka stravy, patríte medzi „bio mamy“?

Momentálne má tu najlepšiu bio stravu, aká existuje, keďže ho dojčím. Neskôr sa mu budem snažiť variť čo najzdravšie. Predsa detské výživy viem urobiť aj doma, nemusím ich kupovať. Ale určite to nebudem preháňať a tlačiť do svojho syna niečo, čo mu nebude chutiť, len preto, že niekto povedal, že to je najzdravšia potravina na svete. Som za zlatú strednú cestu. Vo všetkom, je to moje životné motto.

Neraz sa riešilo dojčenie na verejnosti a ľudia sa pri tejto téme rozdelili do dvoch skupín. Aký máte na to názor?

Myslím si, že dojčenie je prirodzená vec, ktorá by mala byť uctievaná a nie hanená. Veď tak to príroda zariadila, je to hlavný zmysel, prečo ženy majú prsia. Aby nakŕmili svoje dieťa. Ľudia sú pohoršení, keď matka vytiahne prsník na verejnosti, ale obdivujú, keď „nematky“ pretŕčajú svoje vnady na internete alebo stránkach časopisu. To je trochu zvrátené, nie? Vždy sa to dá urobiť decentne, aby ste niekoho nedajbože neiritovali. Ja sa tomu zatiaľ vyhýbam, ale ak to bude nutné, samozrejme, že nenechám svoje dieťa o hlade kvôli nejakým hlúpym rečiam či pohľadom.