Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

„V&nbsp;poslednom čase mám rada ticho. Asi to ide s&nbsp;tým starnutím,“ smeje sa herečka, ktorá o&nbsp;sebe hovorí ako o&nbsp;introvertke. „Keď je naozaj ticho, je to veľmi očistné a&nbsp;upokojujúce. Ale keď sa zamyslíte, tak v&nbsp;našich životoch vlastne nie je ticho, pretože aj keď ste doma, stále počujete nejaký spotrebič, auto na ulici... Naozaj nepoznáme absolútne ticho.“

Akú hudbu si do svojho ticha púšťa? „Mám rada rôznorodú hudbu, no hlavne takú, ktorá vo mne vyvoláva nejakú emóciu – či už je to radosť, pokoj alebo možno aj smútok, keď sa potrebujem naschvál, cielene ‚opustiť‘. Aj to je totiž niekedy potrebné, hlavne v&nbsp;našom povolaní,“ hovorí.

Mnoho ľudí vie vychutnať hudbu pri šoférovaní. Čo budete počuť, keď si sadnete k&nbsp;Rebeke do auta? „Mám svoj playlist s&nbsp;autormi a&nbsp;interpretmi, sú to rôzne žánre, väčšinou zahraničné. Momentálne ma veľmi baví James Blake. Ktosi mi povedal, že je to taká tínedžerská hudba, ale ja si to nemyslím,“ vraví s&nbsp;úsmevom.

Pre mnohé ženy sú veľkou témou parfémy. Aj pre Rebeku? „Niektoré parfémy mi pripomínajú konkrétnych ľudí, ale môj nos skôr reaguje na také zvláštnosti. Napríklad keď vojdem do nejakého vchodu a&nbsp;cítim, že je to vchod mojej babky a&nbsp;dedka, ktorí bývali na sídlisku v&nbsp;Novom meste nad Váhom. Vtedy som veľmi rada, keď zacítim takúto špecifickú vôňu. Minule som zacítila vôňu fajky, vôňu klasického tabaku, a&nbsp;to mi pripomenulo moje detstvo. Aj niektoré vône jedál mi evokujú nejaké stretnutia, ľudí, udalosti... Rada sa stretávam s&nbsp;takýmito vôňami a&nbsp;som vďačná za to, že si to môj mozog pamätá.“

Na otázku, či aj v&nbsp;divadle existuje špecifická vôňa, reaguje s&nbsp;úsmevom: „Áno, presne viem, ktorý kolega alebo kolegyňa prišli do divadla. Poznám to podľa ich parfému.“ Ale áno, keď vstúpi do divadla, cíti, že je v&nbsp;špecifickom priestore: „Je to určite aj atmosférou. Keď vstúpite na javisko divadla Astorka alebo SND, majú svoju špeciálnu vôňu, no neviem ju pomenovať. Ale najkrajšia vôňa v&nbsp;mojom živote je, samozrejme, vôňa mojich detí. Je úžasné, že to môžem zažívať, ovoniavať ich od bábätiek a&nbsp;aj teraz, keď rastú.“ Pri poznámke, že mamám voňajú aj plné plienky ich detí, sa zasmeje a&nbsp;poznamená: „To už by som nepovedala.“

Pri pohľade na čo sa dokáže Rebeka nabiť energiou alebo upokojiť? „Som vďačná za to, že sa môžem pozerať každý deň na oblohu, na slnko a&nbsp;na prírodu, ktorá tu ešte existuje. Najviac ma upokojí zelená farba v&nbsp;prírode. Hneď ako sa pozriem na les, na lúku, hory, ale aj na more či jazero, skrátka na čokoľvek v&nbsp;prírode, som šťastná. Vtedy si uvedomím, ako pekne je na tomto svete,“ hovorí.

Ulahodí jej očiam aj pohľad na niektoré maliarske plátno, hoci aj s&nbsp;motívom prírody? „Mám rada akékoľvek vizuálne umenie, nebudem konkretizovať jeden obraz, ale najviac ma vždy potešia obrazy môjho muža, ktoré nám visia na stene, a&nbsp;kresbičky mojich ešte maličkých detí. To staršie teraz najradšej kreslí vtáčiky, stromy, zvieratká a&nbsp;to mladšie tvorí všelijaké machuľky a&nbsp;parádne abstraktnosti.“

OBRAZ MANŽELA REBEKY POLÁKOVEJ SI POZRITE VO FOTOGALÉRII.

Mimochodom, do kín prichádza vizuálne krásny film s&nbsp;Rebekou Polákovou s&nbsp;názvom Nikto ma nemá rád. „Je to naozaj vizuálny zážitok,“ hovorí. „Zaujímavý je tým, že sa točil na 16-milimetrový reálny film, ktorý sa musel vyvolať a&nbsp;je na filmových kotúčoch. Má celkom inú farbu, hĺbku, všetci a&nbsp;všetko tam vyzerá trošku inak, ako za čias staršej kinematografie.“ V&nbsp;pôsobivom príbehu hrá atraktívnu Sáru, ktorá stretne lásku, no keď vyzradí tajomstvo svojho partnera, všetko sa zmení.

„Keď sa povie chuť, okamžite sa mi vybaví sladké. Som od neho trošku závislá. Jem, samozrejme, aj iné veci, ale čokoláda, to je moje,“ vraví herečka, na postave ktorej túto príjemnú závislosť nevidieť.

Ochutnáva rada v&nbsp;reštauráciách nové jedlá? „Keď je príležitosť, tak áno, ale nie som extra gurmán. Mám však rada kvalitné jedlo, o&nbsp;ktorom viem, že je miestne alebo z&nbsp;čerstvých surovín. Rovnako ma teší, keď mám priestor a&nbsp;čas niekomu navariť. Nerada totiž varím len sama sebe, ale keď pripravím jedlo rodine alebo návšteve, mám dobrý pocit. Vtedy sa hrám s&nbsp;každou jednou ingredienciou ako v&nbsp;laboratóriu, po troške ochutnávam, ovoniavam a&nbsp;miešam tak, aby z&nbsp;toho mali zážitok aj tí ostatní.“

Ide podľa nej láska cez žalúdok? „To sa musíte spýtať môjho muža. Keď sme sa my dvaja dali dokopy, tak som ešte tak veľa nevarila, lebo som nemala čas, stále som pracovala. Takže v&nbsp;našom prípade tá láska možno aj zotrváva cez žalúdok, ale myslím si, že náš vzťah je stavaný na iných hodnotách.“

„Najkrajšie z&nbsp;hmatového zmyslu je pohladkanie alebo objatie mojich najbližších, neskutočne rada hladkám svoje deti, to je samozrejmé. A&nbsp;strašne rada sa hrabem v&nbsp;hline, cítim ju medzi prstami, chytám. To je tiež jedna z&nbsp;vecí, ktoré ma veľmi upokojujú a&nbsp;uzemnia. Keď sa hrabem v&nbsp;zemi, hovorím si, áno, to je to, čo potrebujem. Mojím snom je mať záhradu, dúfam, že sa mi splní a&nbsp;budem môcť ešte viac okopávať a&nbsp;sadiť. Hľadať nejakú pravdu v&nbsp;hline,“ dodáva s&nbsp;úsmevom. „Aj miesiť cesto na koláče, dotýkať sa ho, je veľmi príjemné, viem si to vychutnať. Aj keď som pred Vianocami robila linecké koláčiky a&nbsp;perníčky, bol to taký upokojujúci zázrak – pripravíte cesto, niečo sa v&nbsp;ňom udeje, upečiete ho, potom sa to zje a&nbsp;vy máte radosť z&nbsp;toho, že ste to vytvorili sama.“

Rebeka sa rada dotýka aj zvierat: „Celé moje detstvo sme mali doma psov a&nbsp;neuveriteľné je aj hladkať koňa. Sú to krásne zážitky, ale už nie sú v&nbsp;mojom živote na každodennej báze.“

„Naučila som sa veľmi cítiť a&nbsp;vnímať svoju intuíciu, viem, že funguje. Mnohokrát sa mi stalo, že som myslela na nejakú vec alebo som čítala niečo na nejakú tému a&nbsp;zrazu sa mi ozval niekto s&nbsp;ponukou na prácu, ktorá s&nbsp;témou súvisela. Alebo som myslela na človeka a&nbsp;stretla som ho na ulici. Stáva sa mi to často. Sú to zvláštnosti, ktoré ničomu neprisudzujem, ale skrátka verím svojmu cíteniu.“

„Myslím si, že som dobrá v&nbsp;počúvaní iných. Pre veľa ľudí som bútľavou vŕbou, ide to so mnou prakticky celý život. Som veľmi rada, že mám okolo seba ľudí, ktorí vedia, že sa na mňa môžu spoľahnúť, povedať mi čokoľvek a&nbsp;ostane to u&nbsp;mňa uzamknuté. Myslím si, že je to v&nbsp;dnešnej spoločnosti rarita,“ hovorí s&nbsp;úsmevom.

Sedem zmyslov Rebeky Polákovej: Doma jej visí impozantný obraz od muža

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás