Keď sa herečke Kamile Magálovej (69) po 40 rokoch rozpadlo manželstvo s podnikateľom Slavomírom Magálom pre inú ženu, netajila, že je zranená. Snažila sa byť dokonalou matkou, manželkou, pomocníčkou v biznise aj herečkou. Nestačilo. Napriek všetkému ju nechcená životná zmena nezlomila – vďačí za to povahe aj kariére, ktorú si budovala. Zdá sa, že jej postoj bol veľkou inšpiráciou aj pre nevestu, ktorá sa nedávno rozviedla s jej synom Martinom.

S Martinom Magálom ste sa rozviedli po osemnástich rokoch. Kedy ste zistili, že žijete vo vzťahu, ktorý vám nevyhovuje?

Brali sme sa z lásky, ale v procese spolužitia sme nevedeli správne komunikovať. Robila som veľa ústupkov, ale aj môj muž si myslel, že robí veľa ústupkov. Kryha, na ktorej sme spolu stáli, sa pomaly začala zmenšovať, až sme ostali stáť na desiatich štvorcových centimetroch. Potrebovali sme to riešiť, pre oboch to bol pud sebazáchovy. Ale myslím, že keby sme mali nejaký odborný koučing, ako komunikovať a riešiť problémy, mohlo to celé dopadnúť inak. Odbornú pomoc, poradenstvo, odporúčam dnes každému. Partneri by sa mali naučiť pozerať na svet aj očami toho druhého, aby porozumenie stále fungovalo.

Vieme byť šťastné, či už pri nás muž je, alebo nie je.
Zuzana Magálová

Keď to prestalo fungovať u vás, kto to vzdal prvý?

Myslím, že manžel, ktorý bol veľmi pracovne zaneprázdnený a veľa času trávil mimo domova. Pretože som bola viac ukotvená v rodine, primárne som sa starala o deti, o chod domácnosti, brala som to dlho tak, že problémy sa dajú vždy preklenúť. Priala by som si, aby sa zmenilo v spoločnosti rozdelenie rolí na to, že jeden zarába a druhý sa stará. Matka je pre dieťa do troch rokov stredom vesmíru, ale nemalo by to tak ostať, až kým nevyletí z hniezda. Keď je muž mimo aj cez víkendy, nechápe, ako reálne funguje rodina, deti, nechápe potom ani ženu. Má len rolu živiteľa a človeka, ktorý s vami trávi dovolenky...

Odišli ste z manželstva so „ženskou krivdou“?

S krivdou nie, ale s ponaučením, že som mala nástojiť na tom, aby bol manžel viac fyzicky prítomný doma. Muži si vedia nájsť čas na prácu aj koníčky, žena svoj voľný čas automaticky presunie do starostlivosti o rodinu a deti. Bolo by dobré, keby ženy nástojili na tom, aby si vyčlenili čas aj pre seba.

Vedeli ste sa slušne dohodnúť na ukončení vzťahu alebo na to spomínate ako na traumu?

Žiaden rozvod nie je ľahký, ale my sme sa slušne dohodli. Mali sme dobrú právničku, našu rodinnú známu, ktorá rozvádzala aj manželovu mamu, a tá nám robila aj mediátorku. Usmernila nás, aby všetko prebehlo hladko. Keďže rozvod nastal až rok a pol potom, ako sme prestali spolu žiť, emócie už boli spracované.

Matky majú tendenciu obhajovať svoje deti. Ako sa k rozvodu postavila vaša svokra?

Myslím, že ako vnímavá žena videla, že sa medzi nami nesúlad stupňuje, a brala ho ako prirodzené vyústenie celej situácie. Bola celkom nestranná, nechcela sa nechať vťahovať do našich rozporov. Sama prešla rozvodom, nemala potrebu viesť žabomyšie vojny a robiť naprieky. Ide o emočnú inteligenciu ľudí, do akej miery sa nechajú vtiahnuť do situácií. Máme spolu dobrý vzťah aj dnes. Obdivujem jej temperament a energiu, je typom človeka, ktorý neostane ležať v posteli a ľutovať sa. Keď je zle, má terapiu – pečie koláče... Nechce byť obeť, snaží sa problémy „rozchodiť“.

Ste asi podobné, však?

Som podobný typ, viem sa namotivovať. Nechcem chodiť zúfalo po svete, sústreďovať sa na svoju malú krivdičku a zaťažovať svojimi problémami okolie. Treba ísť pozitívne dopredu. Kamila je pre mňa aj vzorom ženy, ktorá si dokázala popri starostlivosti o rodinu uhájiť svoju hereckú kariéru. Robila prácu, ktorá ju napĺňala. Nebola síce každý večer doma, ale pomohlo jej to zachovať si integritu, sebaúctu, pretože v práci máte reálny obraz samej seba. Rodina vás nemusí oceniť, ale v práci dostávate často spravodlivejšiu spätnú väzbu. Dôležité je nestratiť samu seba.

Svokra sa realizovala v umení, vy si budujete politickú kariéru…

Vystúpiť z vlastného tieňa ako matky a strážkyne kozuba som sa rozhodla asi pred dvoma rokmi. Začalo sa to vlastne tak, že som riešila v našej mestskej časti silný alergén, burinu ambróziu, ktorú nikto nekosil. Zistila som, že ma baví riešiť problémy ľudí. Prinieslo mi to množstvo kontaktov a zvýšilo sebavedomie v dobrom zmysle slova. Keď doma roky varíte večeru, každý to berie ako normálnu vec, ale spätná väzba od väčšieho okolia je niečo iné. Myslím, že ženy by nemali vkladať šťastie výhradne do rúk mužov, robiť ich zodpovedných za svoju spokojnosť a naplnenosť. Vieme byť šťastné, či už pri nás muž je, alebo nie je.

Čo by ste chceli aj na základe vlastnej ženskej skúsenosti zmeniť v legislatíve?

Napríklad aby ženy, ktoré samy vychovávajú deti, neboli najchudobnejšou zložkou našej spoločnosti. Mali by dostávať takú podporu od bývalých partnerov, aby mohli slušne žiť. Takisto by bremeno vymáhania výživného nemalo ležať na ich pleciach, ale na pleciach štátu. Platenie právnikov je finančne náročnejšie ako výška výživného. Na kandidátke máme tridsať percent žien, ktoré najlepšie vedia, s akými problémami sa boríme.

Už len aby muži doma nešomrali, že sa angažujú v politike a doma nie je čo jesť.

Reakcia s úsmevom by mala vyzerať podľa mňa asi takto: Ja varím v pondelok a ty v utorok miláčik.