ROZHOVOR: Z Victora Ibaru je už oficiálne lekár. A je šťastne zamilovaný

ROZHOVOR: Z Victora Ibaru je zamilovaný doktor. Kedy mu prišla do života nová láska?

Z Victora Ibaru je už lekár. Priznal, kedy mu do života prišla nová žena. Čo majú spoločné?

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Keď sa vysoký sympatický herec objavil na obrazovke v&nbsp;seriálovom hite z&nbsp;lekárskeho prostredia Druhá šanca, málokto na začiatku vedel, že azda ako jediný z&nbsp;hercov si nepoláme jazyk na zložitých diagnózach a&nbsp;má tušenie, o&nbsp;čom hovorí. Victor Ibara bol totiž zároveň študentom medicíny.

Mimochodom, k&nbsp;herectvu sa dostal vďaka istej Dáške z&nbsp;vrátnice v&nbsp;Anatomickom ústave Lekárskej fakulty, s&nbsp;ktorou sa rád zhováral. Jedného dňa mu povedala, že jej kamarátka herečka Mária Breinerová hľadá muža, ako je on. Zašiel sa teda ukázať do SND a&nbsp;hneď ho aj vzali skúšať inscenáciu Štvorec. Do seriálu Druhá šanca už dostal pozvánku na kasting.

Medik, ktorý naplno okúsil šoubiznis, odskočil si aj do tanečnej šou Let’s&nbsp;Dance a&nbsp;nestratí sa ani vo svete modelingu, si už pred menom môže písať titul MUDr. A&nbsp;podľa tradície aj on namaľoval bielou farbou na chodník pred budovou Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v&nbsp;Bratislave svoje meno. „O&nbsp;tomto momente som sníval. Je to tu, sny sa plnia,“ skonštatoval.

Bola na počesť ukončenia štúdia aj poriadna oslava?

Samozrejme, bola a&nbsp;rovno som to spojil s&nbsp;rozlúčkou so slobodou, ktorú mal môj kamarát. Išli sme do Česka a&nbsp;super sme to oslávili. Môžem povedať, že konečne moja hlava pochopila, že je všetkému koniec.

Vzdelávanie v&nbsp;medicíne je nekonečné, prídu ešte atestácie, ďalšie skúšky…

Pod slovom koniec som mal na mysli to, že sa teším, ako sa konečne budem môcť ďalej učiť veci, ktoré ma budú úplne baviť a&nbsp;ktoré budem konkrétne potrebovať. Teraz ma čakajú dva roky všeobecnej internej medicíny, teda ak sa mi podarí dostať niekde prácu… Skrátka, už sa nebudem venovať drveniu dermatológie či chirurgie. Samozrejme, medicína je pospájaná, treba sa vzdelávať a&nbsp;pacienta brať komplexne, ale je určite rozdiel, keď máte ako študent nariadené skúšky v&nbsp;nejakom termíne, či už máte chuť sa učiť, alebo nie. Keď ste však už na pracovisku, ktoré vás zaujíma, a&nbsp;máte konkrétnych pacientov, vidíte, ako pomáhate ľuďom, vnútorná motivácia je úplne iná, ako ste mali na vysokej škole.

Bola pre neho počas štúdia nejaká oblasť medicíny nočnou morou? Čítajte na nasledujúcej strane.

Bola pre vás počas štúdia nejaká oblasť medicíny nočnou morou?

Chvalabohu, nemal som odpor ani k&nbsp;jedinému predmetu. Pre mňa bol nočnou morou skôr návrat do školy po kovide –&nbsp;znovu sa naštartovať, znovu chodiť na prax do nemocnice, ráno vstávať… Počas pandémie sme totiž zleniveli, zvykli sme si, že máme online hodiny, miestami sme mali počítače aj v&nbsp;posteli a&nbsp;tak sme sa učili. Trvalo mi dlhší čas, kým som sa znova odpichol, to bola pre mňa asi najhoršia časť štúdia.

Neťahá vás to teraz niekam von?

Veľmi ma to ťahá von a&nbsp;najbližšie tri mesiace budem vonku, lebo sme boli dlho zavretí v&nbsp;izbách a&nbsp;učili sa. Ale pochopil som otázku. (Úsmev.) Áno, ťahá ma to aj do zahraničia, pozrel som si nejaké ponuky a&nbsp;aj by bolo možné za nimi vycestovať, ale cítim to teraz inak. Zahraničie som si užil po maturite, keď som v&nbsp;Dánsku študoval grafický a&nbsp;digitálny dizajn, a&nbsp;veľmi mi chýbala rodina. Dnes som šťastný, že môžem byť s&nbsp;blízkymi, ale hlavne, vnímam to tak, že som dostal šancu študovať medicínu zadarmo, takže by som to veľmi rád vrátil aspoň niekoľkými odrobenými rokmi. 

Vyskúšam to najprv na Slovensku, a&nbsp;ak by to nešlo, pôjdem do zahraničia. Budem rád, ak tu nájdem miesto, kde by som sa cítil dobre, vo fajn kolektíve, do ktorého by som zapadol. Primárne je pre mňa dôležitá nie budova, špičkové laboratórium, neriešim, či budem mať veľa alebo málo práce, ale to, či tam budem mať mentora, ktorý by bol ochotný sa mi ako absolventovi venovať a&nbsp;niečo ma naučiť. A&nbsp;či bude na Slovensku, na východe, na západe, v&nbsp;Česku alebo Rakúsku, je jedno, hlavne ho nájsť.

Verejne už zaznelo mnoho hlasov aj o&nbsp;tom, že na Slovensku okrem materiálnych podmienok je problém s&nbsp;tým, že niektorí starší lekári nemajú záujem vychovávať si „konkurenciu“ a&nbsp;medici akoby zavadzali. Skúsenosti študentov zo zahraničných stáží sú pritom iné.

Poviem to takto, človek musí vidieť nejakú inšpiráciu, aby vedel, k&nbsp;čomu má kráčať. A&nbsp;náš problém je často v&nbsp;tom, že ostávame celý čas doma – ideme na gymnázium, potom na medicínu, následne do štátnej nemocnice a&nbsp;vnímame len ten ľudský potenciál, ktorý vidíme. No keď som napríklad išiel do Prahy hľadať lekárske miesto pre absolventa, mal som celkom inú skúsenosť. Okamžite mi odpovedali na e-maily, primári boli veľmi prívetiví, vždy ma tam čakala asistentka, vedeli o&nbsp;mne, nenechali ma dlho čakať… To boli detaily, ktoré vytvorili úplne iný pocit, ako keď som sa uchádzal o&nbsp;nejaké miesto na Slovensku. Na niektoré e-maily som ani nedostal odpoveď. Takže atmosféra pre absolventa, ktorý si hľadá prácu, je z&nbsp;tej mojej skromnej skúsenosti už len v&nbsp;tom Česku úplne iná ako u&nbsp;nás.

Ako reagoval jeho otec, ktorý je lekárom v&nbsp;bratislavskej nemocnici, na to, že skončil školu? Čítajte ďalej.

Ako reagovali rodičia, najmä otec, ktorý je lekárom v&nbsp;bratislavskej nemocnici, na to, že ste skončili školu?

Mamina jasne dala najavo emócie, aj si so mnou od radosti zakričala, aj poplakala a&nbsp;urobili sme si veľkú rekapituláciu tých rokov štúdia. Keď som zavolal otcovi, bol strohejší: „Gratulujem, kolega!“ Boli to však pre mňa veľmi silné slová, vždy som veľmi túžil po tom, aby ma otec nazval kolegom. Je v&nbsp;tom oveľa viac, ako možno človek počuje. Ja som v&nbsp;nich našiel toto: „Ďakujem, Viki, že preberáš po mne žezlo, ktoré som zobral, keď som prišiel z&nbsp;Afriky, a&nbsp;urobil som pre vás, čo bolo v&nbsp;mojich silách, aby som sa tu stal lekárom. Robím to najlepšie, ako viem. Som ti vďačný, že aj ty, môj syn, ideš v&nbsp;týchto šľapajach, teší ma to.“

Odvtedy každý večer, keď sa doma stretneme, si dáme pivo a&nbsp;rozoberáme do detailov, aké to bolo a&nbsp;čo nás čaká. Veľmi by bol rád, keby mi mohol odovzdať ešte nejaké skúsenosti z&nbsp;centrálneho príjmu, kde teraz pracuje, takže plánujeme, riešime, bavíme sa o&nbsp;knihách, ktoré by bolo dobré teraz študovať. A&nbsp;hráme sa hry, keď mi on vymyslí pacienta, hovorí mi, aké má symptómy, a&nbsp;ja na základe jeho indícií stanovím diagnózu a&nbsp;liečbu. On ma karhá, ako mi to nejde, a&nbsp;učí ma. (Smiech.) Predtým to bolo z&nbsp;jeho strany o&nbsp;motivácii do učenia a&nbsp;podpore, teraz už cítime, že prichádza prax, a&nbsp;snaží sa mi odovzdať čo najviac.

Keď sme sa zhovárali takto pred dvoma rokmi o&nbsp;vašich lekárskych plánoch, hovorili ste, že by ste si rád otvorili ambulanciu v&nbsp;Senci. Stále to platí?

Áno, plánoval som sa venovať všeobecnému lekárstvu a&nbsp;prevencii, ktorú milujem, vidím v&nbsp;nej veľký potenciál a&nbsp;považujem ju za dôležitú. Na Slovensku je čo zlepšovať v&nbsp;tomto smere, čísla sú alarmujúce. Toto je naozaj môj najväčší sen v&nbsp;medicíne. Ale keď som sa rozprával s&nbsp;viacerými skúsenými lekármi, ktorí majú odrobené roky, aj so svojím otcom, došli sme k&nbsp;verdiktu, že bude pre mňa lepšie, keď ako 27-ročný absolvent pôjdem nazbierať čo najviac skúseností do väčších nemocníc a&nbsp;budem robiť internú medicínu, a&nbsp;potom sa uvidí. Azda sa postupne dostanem k&nbsp;tej svojej ambulancii.

Zagratulovala mu k&nbsp;titulu aj bývalá priateľka speváčka Daniela Nízlová? Čítajte ďalej.

Zagratulovala vám k&nbsp;titulu aj vaša bývalá priateľka speváčka Daniela Nízlová?

S&nbsp;Danielkou nie sme v&nbsp;kontakte, ale želám jej len všetko dobré. Verím, že sa majú s&nbsp;jej dcérkou fajn.

Našli ste vraj už novú lásku, istotne sa tešila s&nbsp;vami...

Mám priateľku, je to ešte čerstvé… A&nbsp;áno, zagratulovala mi. Študuje medicínu, takže máme veľa spoločného, učíme sa spolu, je to úžasné. Stretli sme sa rok po kauze, ktorou som prešiel po rozchode a&nbsp;po ktorej som rozmýšľal, ako ďalej. Postavil som sa pred zrkadlo, zrekapituloval celý rok, dal si sebareflexiu, spätnú väzbu sám sebe a&nbsp;presne v&nbsp;tom období mi aj prišla do života. Všetko nabralo nakoniec dobrý spád, celé to do seba zapadlo. Takže ja som teraz veľmi spokojný, veľmi rád a&nbsp;som vďačný, že môžem žiť taký život, aký žijem.

Škola je teda už preč, čaká vás nová etapa, v&nbsp;ktorej bude aj viac času na lásku?

(Smiech.) Verím, že áno, minimálne nasledujúce tri mesiace. Na druhej strane, tú moju lásku čaká rok štátnic, takže si to všetko budem s&nbsp;ňou opakovať. Konečne mám však aj ja ten pocit, o&nbsp;ktorom mi hovorili starší študenti alebo absolventi, keď vraveli: „Neboj sa, to dáš, nie je to až také hrozné.“ Teraz to hovorím zasa ja: „Žiaden strach, dvakrát si to prejdeš a&nbsp;bude to pohode.“ Viem, po vojne je každý generál. Od septembra nastupuje môj bod nula.

A&nbsp;čo šoubiznis a&nbsp;herectvo? Ste otvorený ponukám alebo chcete túto časť života utlmiť?

Vidím to takto –&nbsp;z&nbsp;tých 24 hodín musím časť venovať spánku, niečo dám medicíne, a&nbsp;ak niečo ostane a&nbsp;bude to milý projekt, prijmem ho rád. Skôr by som chcel pracovať na projektoch, ktoré sa budú týkať aj zdravotníctva či prevencie, už mám za sebou aj spoluprácu s&nbsp;jednou poisťovňou, ale ak príde niečo, pri čom sa zabavím a&nbsp;budem stíhať, tak prečo nie?

ROZHOVOR: Z Victora Ibaru je už oficiálne lekár. A je šťastne zamilovaný

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás