Na fotení jesennej kampane pre bratislavské nákupné centrum sme stretli Vieru Schottertovú. Jednu z prvých topmodeliek, ktorá v pätnástich rokoch vyhrala národné kolo modelingovej súťaže Elite Model Look a na tom svetovom získala prestížne druhé miesto. Čo má Viera Schottertová nové? „Syna Maroška a je to ten najúžasnejší nový príspevok do našej rodiny. Má osemnásť mesiacov a podal sa dosť na mňa, keď som bola malé dieťa. Nemôžem si nič viac priať, som šťastná mamina,“ vyhŕklo z Viery.
Dnes ste opäť v role modelky. Ako si spomínate s odstupom času na vaše začiatky, keď ste zaznamenali obrovský úspech?
V pätnástich som obsadila druhé miesto na celosvetovej súťaži Elite v Nice, bolo to v roku 1997. Boli tam mladé ambiciózne dievčatá z celého sveta, ktoré chceli byť úspešné. Od toho momentu nabralo všetko „váhu“. Prišiel kasting na vlasovú kozmetiku Pantene, do kampane si vybrali mňa. Tam som prvýkrát pocítila, čo je naozajstná robota so zahraničnými klientmi a aké to je naozaj si zarobiť.
Potvrdzujete, že modeling je drina?
Modeling bola naozaj ťažká práca, dlhé hodiny na nohách... Zistila som, čo je odrobiť si zaslúžené peniaze. Ako mladé dievča som z toho bola dosť v chaose, naozaj som sa cítila ako kus mäsa pre agentúry, ale, samozrejme, sa aj o mňa starali. Je to veľmi zavčasu, aby dieťa už cestovalo samo, navyše keď nerozumie cudziemu jazyku. Bola som veľmi mladá, nerozumela som po anglicky. Mala som pri sebe Mira Šimoniča (modelingový agent, pozn. red.) pri prvej reklame Pantene, on mi všetko prekladal, inštrukcie, čo mám robiť. Bol moja pravá ruka a pomáhal mi. Časom sa to utriaslo a užívala som si ten život. Hneď som sa usadila v New Yorku a začala cestovať. Myslím, že som žila som skoro v každej metropole, kde som pracovala. Pomedzi to prišla rodina, starosti a zodpovednosť.
Kde sa vám najviac páčilo pracovne a kde na bežný život?
Na klasický život u nás na Slovensku, preto sme sa usadili na Slovensku. Mám rada našu kultúru, náturu a prírodu, máme ju neskutočne krásnu. Veľa ľudí zo zahraničia o tom ani nevie. Niekedy si ani my sami neuvedomujeme, aký poklad máme. Zo zahraničia najviac obľubujem Kostariku. Je nádherná, sú tam chránené lesy a oblasti, cudzinci si tam väčšinou nemôžu urobiť domov, ale na dovolenku je to čarovné miesto. Má čiernu pláž a pobrežia. Tá najkrajšia časť sa volá Playa negra. Kultúra je veľmi blízka môjmu srdcu.
Uvažovali ste usadiť sa tam?
Ťahá ma to stále na Kostariku, to je môj tajný sen, len prišli deti. Hoci nie sú prekážka, ale chcem ich mať doma. Chodia tu do školy, majú kamarátov a záľuby a odtrhnúť ich od tohto života je sebecké. Možno jedného dňa, keď budem staršia.
Za svoju prvú prácu ste dostali na tú dobu poriadne vysoký honorár, dvestotisíc dolárov. Nezatočila sa z tých peňazí mladému dievčaťu hlava?
Bolo to tak, ale to sa nevychvaľujem. (Smiech.) Nikdy som nebola typ dievčaťa, ktoré by túžilo po materiálnych veciach. Áno, určite chcem vyzerať pekne, ale skôr viem zmiešať luxusný kúsok s obyčajným oblečením. Potrebujem mať domov, pohodlie. Pre mňa bolo dôležité cestovanie, spoľahlivé auto a pocit, že nemusím rozmýšľať, či si môžem dovoliť niečo kúpiť deťom. Celý život tak fungujem, je pre mňa prioritné, aby som žila komfortne, aby sme sa s deťmi mohli zdravo stravovať, užívať si život, ale nie míňať peniaze na luxusné značky. Aj keď to, samozrejme, rešpektujem, lebo každý sme iný.
