Práci v médiách sa venuje od vysokoškolských čias na Katedre žurnalistiky . Rozhlasové prostredie v rádiu Viva vymenila pred viac ako 10 rokmi za webové šoubiznisové oddelenie v Pluska.sk. Vedúcou šarmantného týždenníka je už druhý rok a okrem rozhovorov s našimi známymi tvárami ju bavia inšpirujúci ľudia s ich skutočnými príbehmi, módna dvojstrana či sociálne siete.

Dominika Svetlíková

Herečka Petra Dubayová sa už objavila vo filme Sviňa, v&nbsp;rozprávke Zakliata jaskyňa či v jojkárskom komediálnom seriáli Šťastná rybka. Zatiaľ najväčšie ohlasy však prišli až s&nbsp;postavou Evy, predavačky módy. V&nbsp;seriáli sa zahľadí do nacistického dôstojníka, s&nbsp;ktorým to na šťastný koniec nevyzerá. Ako je na tom sympatická brunetka v&nbsp;súkromí?

Seriál Dunaj, k&nbsp;vašim službám je mimoriadne populárny. Čakali ste, že budete súčasťou až takého úspešného projektu?

Pravdupovediac, nečakala som, že to bude až také intenzívne. Jasné, že sme na začiatku mali nejaké očakávania. Aj Markíza, keď do toho išla, mala predpoklad, že pôjde o projekt, aký u&nbsp;nás ešte nebol, ale nikdy nevieme, ako to nakoniec verejnosť prijme. Ľudia to skutočne sledujú, oslovujú ma aj neznámi, aj ľudia z&nbsp;môjho okolia, ktorí bežne televíziu nesledujú. Je to veľmi príjemné, nečakala som to, ale teším sa z&nbsp;toho.

Aktuálne sme vás odchytili po viac ako hodinovej autogramiáde. Je to pre vás prvá takáto skúsenosť?

Bola to pre mňa prvá autogramiáda aj takáto verejná mediálna udalosť, keďže som doteraz prevažne hrávala v&nbsp;divadle či vo filme, kde to vždy bolo obmedzené na nejaký konkrétny čas. Toto je prvý dlhodobý projekt, vďaka ktorému ma ľudia aj viac spoznávajú.

Kostýmové výtvarníčky seriálu si dali záležať. Za šatami chodili dokonca aj do susedných krajín a&nbsp;objavovali vintage obchody a second handy. Ako ste sa zžili s&nbsp;historickými kostýmami?

Je to skvelý pocit prvých niekoľko minút až hodín a&nbsp;potom to nadšenie opadne. (Smiech.) Človek si začne uvedomovať obmedzenosť jednotlivých materiálov, strihov. V&nbsp;čom chodíme oblečení dnes, je omnoho pohodlnejšie. Isteže majú naše kostýmy svoje čaro a&nbsp;je fajn na chvíľu sa v nich ocitnúť, ale veľmi rada sa potom prezliekam naspäť do svojich civilných vecí.

Spomenula som „sekáče“ – ako je na tom Petra s&nbsp;týmto typom získavania oblečenia?

Sekáče navštevujem veľmi často, aj môj dnešný outfit je vlastne sekáčový. Snažím sa nepodporovať fast fashion marketing a&nbsp;celkovo toto odvetvie, pretože dnes už máme veľa iných možností, ako sa obliecť aj štýlovo, aj pohodlne. Ani ja nechodím stále v&nbsp;tom istom, nakupujem, móda ma zaujíma, ale snažím sa hľadať udržateľné spôsoby.

Na cenách Slnko v&nbsp;sieti ste mali napríklad šaty od Petry Kovacs, predpokladám, že boli iba požičané. Podľa čoho ste si vybrali práve ju?

Presne tak, to bola jedna z&nbsp;vecí, ktoré som riešila. Keďže chodím na rôzne spoločenské podujatia, nechcem si zakaždým kupovať nové šaty a&nbsp;potom by som ich mala len zavesené v&nbsp;skrini. Na to, aby tam len viseli, sú to príliš pekné veci. Preto som sa rozhodla, že si niečo požičiam, ale nie z klasickej požičovne šiat. Chcela som niečo lokálne, od našich dizajnérov, a&nbsp;Petru Kovacs som našla na Instagrame. A&nbsp;to som pred rokom ani nemala Instagram. (Smiech.) Teraz cez túto sieť interagujem a&nbsp;aj tu nachádzam ľudí, ktorí ma inšpirujú, ktorých chcem podporiť tým, že si napríklad oblečiem ich model.

Nie je to pravidlo, ale my ženy zvykneme radiť svojim partnerom v&nbsp;oblasti módy. Váš partner, herec Vladislav Plevčík, má svoj vlastný štýl alebo ste mu pomohli ho nájsť?

Vladko má svoj štýl, ktorý v&nbsp;pracovných dňoch spočíva v&nbsp;čiernych teplákoch a&nbsp;mikine, ale potom má aj dni, keď vytiahne kúsok, ktorý som napríklad ešte nikdy nevidela, a&nbsp;je to skvelé. Má výborný vkus, ale ako on hovorí, musí mať dôvod a&nbsp;príležitosť, aby sa štýlovo obliekol. Ja sa pekne oblečiem, aj keď viem, že idem iba do ateliéru a&nbsp;naspäť a&nbsp;skoro nikto ma v&nbsp;tom neuvidí. A&nbsp;v&nbsp;tomto sa odlišujeme, lebo Vladko má vynikajúci vkus, ale šetrí si ho na výnimočné udalosti. (Smiech.)

Predpokladám, že ste sa zoznámili v&nbsp;divadle. Bolo to tak, že z&nbsp;kamarátstva vznikla láska, alebo nie?

U&nbsp;mňa to tak nebolo. Neboli sme kamaráti na to, aby som sa zamilovala. Vnímala som ho ako herca, ktorého som obdivovala, a&nbsp;keď sme sa bližšie zoznámili, tak som to vlastne hneď vnímala ako niečo iné ako kamarátstvo. A&nbsp;myslím, že chémia bola od začiatku vzájomná. Už sme spolu šesť a&nbsp;pol roka.

To už je vcelku seriózne. Máte aj nejaké konkrétne plány?

Veľa vecí nechávame voľne plynúť, čo vyplýva aj z&nbsp;nášho povolania. Nikdy nevieme, čo nám príde do života. Tým, že som ešte v škole, snažím sa stíhať aj to, aj prácu. Bývame spolu už tri roky, ale keď sa nás niekto pýta na svadbu alebo dieťa, tak to sú veci, ktoré teraz nevieme naplánovať. Možno sa to stane o&nbsp;týždeň alebo o&nbsp;šesť rokov. Zatiaľ je pre nás dôležité, že sme spolu.

Aj sa spolu aktuálne stretávate na Novej scéne v&nbsp;spoločnom predstavení?

Áno, hrávame spolu v&nbsp;predstaveniach Punk Rock, Elektrický anjel, Cyrano z&nbsp;predmestia... Predtým ich bolo viac, ale teraz mám toho na Novej scéne menej, lebo mám aj Dunaj plus stále chodím do školy.

Čo sa týka školy, viete to skĺbiť bez komplikácií? Vychádzajú vám v&nbsp;ústrety, keď máte nakrúcanie?

Škola vyžaduje naozaj veľa času a&nbsp;energie. Keď tam človek chce ísť, tak sa očakáva, že sa jej aj bude venovať, čo je samozrejmé. Natrafila som však na mimoriadne ústretových pedagógov a&nbsp;vždy po nejakom vynechanom čase som sa snažila prísť pripravená. Ľudia často ani nevedeli, že robím popri škole aj iné veci, pretože natáčam v&nbsp;dňoch, keď nemám školu. Logisticky je to náročné, ale dá sa to zvládnuť. Podľa mňa mi pomohlo aj to, že som išla do školy trochu neskôr a bola som vlastne o&nbsp;tri-štyri roky staršia, ako keby som šla hneď po maturite. Preto som si vedela zmanažovať svoj čas lepšie, ako keby som mala čerstvých osemnásť.

Riešite si všetku logistiku sama alebo ste už skúsili aj manažéra?

Nemám manažéra a&nbsp;často som už z&nbsp;toho zúfalá. (Smiech.) Ale myslím si, že to mám zatiaľ pod kontrolou a&nbsp;chcem mať život vo svojich rukách. Úplne však rozumiem všetkým, ktorí to zveria niekomu inému.

Blíži sa nám leto. Bude pre vás pracovné alebo si od všetkého oddýchnete?

Bude aj pracovné, ale už len tým, že mi odpadne škola, takže určite niekam pôjdeme aspoň na chvíľku.

A&nbsp;ešte som započula, že budete nakrúcať ďalšiu sériu Dunaja, už ste začali?

Ešte sme nezačali, ale áno, bude ďalšia séria, pričom ešte ani sami nevieme, čo všetko nás čaká, keďže sa to deje za pochodu. Scenáristi stále píšu, takže aj my sa nechávame prekvapiť.

Asi najintenzívnejšie sa v&nbsp;Dunaji stretávate s&nbsp;Jankom Koleníkom. Ako sa vám s&nbsp;ním hrá?

Áno, s&nbsp;Jankom tam máme naozaj veľa scén a&nbsp;myslím si, že mám obrovské šťastie, že práve jeho som dostala ako hereckého kolegu. Je skúsený, má prax a&nbsp;je to aj veľmi dobrý človek. Keď som bola v&nbsp;akomkoľvek diskomforte, vedel ma pochopiť, vedel mi poradiť, upokojiť ma. O&nbsp;všetkých scénach, ktoré sme točili, sme sa vedeli vždy najprv porozprávať, čo si mimoriadne vážim. Takže máme veci predebatované, rozanalyzované, je to skvelé. Okrem neho hrám asi najviac s&nbsp;Lesanou Krauskovou a&nbsp;Kristínkou Svarinskou. S Lesanou sme si sadli úplne ako kamarátky a&nbsp;stretávame sa už aj mimo práce a&nbsp;Kristínka je taká naša veľká sestra. Okrem toho, že je veľká parťáčka a&nbsp;kamarátka, tak je neuveriteľne starostlivá a&nbsp;snaží sa nám vo všetkom poradiť. Stará sa o nás aj na pľaci. Dostala som asi najlepších hereckých partnerov, akých som mohla.