Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Spevákovi Egovi (38) sa podarilo vybudovať si život, aký mu vyhovuje, slušne ho živí hudba, ale má aj zadné dvierka, ak by sa to raz skončilo. A, samozrejme, rodinné zázemie, ktoré vymenil za nočný život. „Bol som majster Slovenska v&nbsp;párty živote,“ hovorí Ego.

V&nbsp;obývačke máte koberec, na ktorom je napísané Keep off. Čo to pre vás znamená?

Odkazovo to pre nás nič neznamená, pretože často slúži ako žinenka. Je to darček od Yakshu (slovenský producent z&nbsp;hudobného a&nbsp;módneho priemyslu, pozn. red.). Koberec navrhol prvý umelecký dizajnér pre značku Louis Vuitton, ktorý bol afroamerického pôvodu, Virgil Abloh.

Ste milovník sloganov, citátov či úderných viet, ktoré nakopnú? Máte obľúbenú myšlienku z&nbsp;piesne, ktorú používate v&nbsp;nejakých momentoch v&nbsp;živote?

Posledný, ktorý ma zaujal, bol „pea­ce of mind“, teda ozajstný úspech je mať pokoj na duši. A&nbsp;často používam slogan „spend wisely“, teda míňajte rozumne. Z&nbsp;mojich skladieb je najlepší „verím v&nbsp;silu dobra, dám ti, poď si zobrať, v&nbsp;tomto svete zo zla by trocha dobra bodla“.

Idú pochmúrne jesenné dni – ste typ, ktorý sa rád zavrie doma a&nbsp;vychutnáva si „papučový čas“?

Bohužiaľ alebo vďakabohu nie som veľmi papučový typ a&nbsp;som rád medzi ľuďmi. Mám rád ľudí.

Čo bolo pre vás dôležité, keď ste zariaďovali byt? Hovorili si do výberu izby aj vaše dcéry?

Dom sme kúpili zariadený a&nbsp;do zariadenia izieb mojich dcér som nezasahoval. Dokonca som bol požiadaný o&nbsp;to, aby som to zopár dní neriešil, pretože všade boli piliny. Bol som z&nbsp;toho hotový, tak som si iba „kusol“ do jazyka. Nechal som to na nich a&nbsp;myslím si, že si tam aj manželka splnila detský sen o&nbsp;svojej izbe, čo jej, samozrejme, kvitujem.

Aká hudba vám vie urobiť náladu? A&nbsp;čo si púšťate, keď máte „blbú náladu“.

Keď sa napríklad potrebujem nakopnúť pred koncertom, tak si pustím niečo pozitívne ako Mumford and Sons alebo niečo, kde sa ide do poriadnych výšok, aby som si „prebehol“ hlasový rozsah. A&nbsp;najlepšie sa mi trénuje, keď si vypočujem posledný album, kde sú zaznamenané všetky tóniny. Na negatívnu náladu hudbu nepočúvam, a&nbsp;ak áno, tak nejakú tvrdú rapovú.

Klasiku v&nbsp;zmysle slova Beethoven či Bach nepočúvam, ale mám to naštudované, čo sa týka dokumentov. Čo sa týka niečoho staršieho, čo počúvam, je to Louis Armstrong, Little Richard a&nbsp;Howlin' Wolf, Bob Dylan, James Brown alebo Prince s&nbsp;Jacksonom...

Čo vás vie rozladiť najviac a&nbsp;prečo? A&nbsp;čo okrem hudby vám urobí dobrý deň?

Rozladiť ma vie nelogické správanie a&nbsp;dobrý deň mi vie urobiť to isté, čo asi každému, čiže keď ma niekto pochváli. Minule som si všimol, že som v&nbsp;tom dosť prízemný. Ak ma niekto pochváli, potom už môže hocičo. (Smiech.)

Určite vám vedia urobiť náladu aj dcéry a&nbsp;manželka. Čím vás naposledy dostali?

Keď ich zbadám, je to to najviac. V&nbsp;momentoch, keď som bez nich, si začnem hovoriť, ako strácam čas. Mal by som byť s&nbsp;nimi nonstop, lebo neustále rastú. Naposledy sme dostali manželku tým, že sme sa tvárili, že sme v&nbsp;kine, ale čakali sme pred domom v&nbsp;aute. Keď prišla, bola rada, že sme ju „napálili“. Rozmýšľal som o tom, či to máme nazvať trolovanie alebo rovno klamanie. (Smiech.)

Viete vo výchove s&nbsp;manželkou ťahať za jeden povraz?

Určite sa snažíme udržiavať princíp vzájomnosti, čiže „fifty – fifty“. Teda to neznamená, že polku trávnika pokosím ja a&nbsp;polku manželka, ale že jedno spraví ona a&nbsp;to druhé zasa ja. Platí tiež pravidlo, že čo povie mama, je sväté a&nbsp;otec sa živí odpadkami. (Smiech.)

Keď si spomeniete na detstvo či mladosť, čo vám ako prvé vybehne v&nbsp;pamäti?

Schody na povalu u&nbsp;babky v&nbsp;Ostrove, čo je dedina pri Piešťanoch.

Pomerne známy je váš príbeh, ako ste za mladícku hlúposť strávili týždeň v&nbsp;base v&nbsp;Kanade. Realizovali ste sa s&nbsp;grafitmi tam, kde nebolo treba. Ako si na to spomínate? Vy ste tam študovali?

Bol som tam počas školského roka 2000/2001. Bola to francúzska časť, čiže do Silvestra som ešte mohol hovoriť po anglicky a&nbsp;od Silvestra som musel hovoriť iba po francúzsky. A&nbsp;potom, keď som bol odtiaľ nútený odísť za tie grafity, asi mesiac pred oficiálnym termínom môjho odchodu domov, som sa ešte pár rokov budil zo sna na rôzne alternatívne konce. Jediné, čo ma mrzí, je, že som nestihol ten legendárny, povestný, zo všetkých filmov známy ples, ktorý býva na konci.

Ste otec, viete si predstaviť, čo prežívali rodičia, keď vás vítali na letisku po prílete z&nbsp;Kanady?

Áno, viem si to predstaviť. Pamätám si to... Boli radi, lebo za tie dva týždne, počas ktorých sa to celé varilo, sa už stihli asi aj vyplakať, aj upokojiť. Prišli sme s&nbsp;tým, že začíname odznova a&nbsp;začal som rapovať.

Kreslíte na niečo aj dnes – na plátno, na steny, tam, kde je to povolené? Robí vám ešte radosť kreslenie či grafika? Maľujete?

Tak to áno. Mám to ešte od strednej školy. Keď dostanem do ruky pero, moja ruka začne hneď maľovať, respektíve kresliť. Ale už si dokážem odoprieť veci rozumom, takže to nerobím. Hlavne ilegálne nie. To už vôbec.

S&nbsp;robením hlúpostí ste vraj prestali po tom, čo ste sa v&nbsp;Piešťanoch vyľakali z&nbsp;policajtov tak, že ste skočili do Váhu a&nbsp;preplávali na druhý breh. Mali ste pocit, že naháňajú vás. Je to tak?

Je to tak. Inak, to bolo hneď po tom, ako ma naši vyzdvihli na tom letisku... Prišli sme domov a&nbsp;tá mladícka myseľ, nerozvážnosť, drzosť, ktorá je v&nbsp;tom veku našťastie odpustiteľná, ma odbrzdila do toho, že som hneď večer išiel maľovať ešte u&nbsp;nás doma v&nbsp;Piešťanoch. Samozrejme, prišli poliši. Vedel som, že za každú cenu musím uniknúť. A&nbsp;unikol som.

Zahrali ste si v&nbsp;seriáli zo stredoškolského prostredia, kde sa riešia rôzne témy – od akceptácie inakosti až po adopcie. O&nbsp;čom bola vaša epizóda?

V&nbsp;mojej epizóde sa rieši to, že ak chce niekto niečo dokázať v&nbsp;rape, musí byť pravý. A&nbsp;tiež kamarátstvo. K&nbsp;rapu sa to celkom hodí, je dosť o&nbsp;kamarátoch... Je to o&nbsp;tom, že ak chce niekto niečo dokázať, nemôže kamarátov hádzať pod vlak.

Ste nastavený tak, že budete vedieť hovoriť s&nbsp;dcérami otvorene o&nbsp;všetkých témach? Alebo niečo rád prenecháte aj manželke?

Ja som, samozrejme, otvorený a&nbsp;rád rozprávam o&nbsp;všetkom. Sme podľa mňa taká generácia, možno aj tým hiphopom alebo muzikou. Rytmusovi vždy hovorím: „Ty sa neboj, budeš skvelý otec, lebo si umelec, si osvietený umelec.“ A&nbsp;podľa mňa to tak aj je, pretože stretávame toľko ľudí ako málokto. Stretávame ľudí dvadsať rokov nonstop. Každý týždeň tisícky, podáme si ruky so stovkami, „pokecáme“ s&nbsp;desiatkami... Takže si myslím, že máme nádej na dobrú výchovu.

Ako vás bavilo nakrúcanie? Čo vás prekvapilo?

Prekvapilo ma, že tam nebola napätá atmosféra, ale práve naopak, uvoľnená. Režisér mal veľmi žoviálny, usmievavý prístup. Chválil, aj keď som vedel, že som to mohol dať aj lepšie. A&nbsp;hoci povedal nejakú kritiku, tak pozitívnym spôsobom. To bolo super. Maštalír bol komický, s&nbsp;ním sme sa celkom skamošili. Už sme obaja takí zrelší. Poobede sme si išli ľahnúť. (Smiech.)

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Hovorím, bol skvelý. Bavili sme sa, ako keby sme spolu vyrastali. Ja ho registrujem, možno aj on nás, Rytmusa možno viac. Chystám sa na jeho divadelné predstavenie, vezmem manželku. On sa zasa príde pozrieť na náš koncert.

Aj Tomáš je otec, rovnako ako váš hudobný parťák Rytmus. Ozaj, bavia sa chlapi o&nbsp;deťoch a&nbsp;prípadných výchovných kiksoch, keď sa stretnú?

Áno, bavia. S&nbsp;Rytmusom sa o&nbsp;tom bavíme často, rád sa porozpráva o&nbsp;takýchto veciach. Porovnávame, ako tie deti udržať v&nbsp;norme bez toho, aby sme museli zasahovať napríklad krikom. Snažíme sa nastaviť si aj naše správanie. Či im je potrebné klamať, ako je vôbec možné im neklamať a&nbsp;podobne.

A&nbsp;bavia sa ženáči o&nbsp;manželkách?

Ani nie. S&nbsp;Rytmusom sa o&nbsp;tom vôbec nebavím. Kedysi, keď sme ešte neboli zobratí, som s&nbsp;Paťom riešil, ak som mal nejaký problém vo vzťahu. Načrtol som mu ho a&nbsp;vždy mi vedel pekne triezvo poradiť. Ale teraz už vlastne mám partnerku, poznáme sa dlho. Paťo vie, ako je to medzi nami. Je to proste „emocional roller coaster“.

Čo si ceníte na svojej manželke?

Cením si jej prirodzenosť, inteligenciu a&nbsp;jej „sexiness“.

Máte si za čo pri nej sypať popol na hlavu?

To už som robil a&nbsp;momentálne ten pocit naozaj nemám.

V&nbsp;jednom rozhovore ste povedali, že nikto sa nemá lepšie ako manželka známeho muža, pretože dnes, keď je každý človek vďaka mobilu paparaco, by sa rýchlo prišlo na to, keby ste kdesi uleteli. Prekážalo vám niekedy, že ste známy a&nbsp;na očiach?

Áno, je to presne tak, ako som povedal. Teraz sa už „nešuchnem“. Kedysi to tak možno bolo. Neboli sociálne siete ani som nebol taký známy. Dnes by som si už nikdy nič nedovolil, čo sa týka nejakých iných žien. Už len z&nbsp;toho dôvodu, že by som mohol byť vydierateľný. A, samozrejme, nemám na to ani chuť, pretože ak sa ľúbime, nemlátime alebo nevznikajú nejaké extrémy, tak to dokážeme.

Ste romantik, ktorý rád robí veľké gestá typu 200 ruží na narodeniny či „únos“ lietadlom do Paríža?

Nie. Mám rád veľké gestá, prekvapivé, aj rád prekvapím. Ale stále mi to na peniazoch príde povrchné, respektíve príliš jednoduché a&nbsp;lacné.

Čo z&nbsp;vecí, ktoré sa dajú kúpiť, si doprajete najviac alebo čo si len ťažko odopriete?

Sladkosti a&nbsp;sladké nápoje, to je moja metla. To je jediné, čo ma na mne štve. (Smiech.)

Vydali ste 2 albumy, takže hudbou asi neprestanete žiť. Skúste si predstaviť, že sa jedného dňa zobudíte a&nbsp;nikto nebude vedieť, kto je Ego, a&nbsp;na účte budete mať 3 000 eur úspor. Ktorým smerom sa pustíte?

Dosť, tritisíc eur. (Smiech.) Keď som si to tak niekedy vyrátaval, tak mi to vyšlo, že 500 euro na týždeň by malo stačiť. Ale kebyže sa zobudím a&nbsp;nič nemám, tak určite idem do sveta. Ak by som žil sám a&nbsp;nemal by som ženu ani manželku, tak idem aj do ďalekého sveta, ak by som vedel tie reči, čo viem... A&nbsp;keby som mal manželku a&nbsp;deti, tak by som išiel makať do nejakej reklamky alebo do nejakej právnej spoločnosti, keďže som študoval právo.

Ste rád, že máte tieto zadné vrátka?

Áno, som rád, že ich mám. Chýbajú mi ešte advokátske skúšky, ktoré sú skúškou právnickej dospelosti. Zatiaľ som ich nemusel robiť, pretože ľudia ma nechcú za žiadnu cenu pustiť z&nbsp;hudby von, odkedy som spravil pesničku Žijeme len raz. A&nbsp;nechcem to ani ja. Moja manželka by bola možno niekedy rada, keby som mal normálnejší víkendový režim. Ale muziku robím rád, beriem to ako dar od Boha a&nbsp;snažím sa.

Nie ste jediný spevák/raper, ktorý je právnikom...

Fakt nie? Kto ešte, myslíte Pil C? Viem, že on má vysokú, aj to, že nie som jediný vysokoškolák, čo sa týka raperov... Jaaaaj, Cigo z&nbsp;H16, tak áno, to je dobrý chalanisko. (Smiech.)

Je komunita raperov niečím iná? Viete sa viac podržať v&nbsp;krízach?

Myslím si, že možno komunikujeme viac, ale neviem, ako spolu komunikuje Kuly a&nbsp;Ivan Tásler. Ale my spolu komunikujeme často, pretože rap je dosť o&nbsp;konkrétnej osobe, o&nbsp;osobe rapera. Aj keď máme občasné nezhody, vždy hovorím, že v&nbsp;reprezentácii hráme spolu, hoci každý hrá za iný klub. Nemám rád, keď na povrch vychádzajú nejaké konflikty medzi nami rapermi, pretože by sme ako hiphopová komunita mali držať spolu.

Čo vás spája s&nbsp;Rytmusom a&nbsp;Jasminou? Trávite spolu aj nejaký čas?

Áno, trávime. Momentálne plánujeme návštevu toho spomínaného divadla. Dnes som volal s&nbsp;Paťom a&nbsp;hovorím mu, že či teda ide na to predstavenie. Povedal: „Jasné, bráško, vieš čo, teraz ti poviem, že áno, idem, ale v&nbsp;ten deň sa môže niečo stať,“ tak si hovorím, že budem musieť ísť cez Jasminu... (Smiech.)

Rytmus nepije alkohol, máte to tak podobne? Ste v&nbsp;niečom principiálne askét?

Áno, ani ja nepijem. Nie som úplný abstinent, ale nemám rád chľast. Ani mi to nechutí, ani mi po tom nie je dobre. Keď som pil, tak som to bral ako ospravedlnenie za hriešne veci. Ak je človek ešte slobodný, tak je to, myslím si, pre párenie druhov celkom uvoľňujúce. (Smiech.)

Robíte niečo pre svoje telo a&nbsp;zdravie nielen preto, že vám záleží na vizáži, ale aj preto, že máte zodpovednosť za rodinu, tak aby ste boli v&nbsp;kondícii?

Každý deň hodina kardio a&nbsp;hodina posilňovňa.

Je niečo, čo máte chuť robiť, ale už sa do toho nepúšťate, pretože ste nielen manžel, ale aj otec?

Tak áno, sú to v&nbsp;prvom rade grafity, potom aj ponocovanie a&nbsp;nočný párty život, v&nbsp;ktorom som exceloval. Dokonca mám pocit, že som bol najlepší na Slovensku. Majster Slovenska v&nbsp;párty živote. (Smiech.)

Ešte pre všetkých, ktorí hľadajú svoju polovičku v&nbsp;živote. Vy ste sa s&nbsp;tou svojou štyrikrát rozišli, kým ste pochopili, že k&nbsp;sebe patríte. Takže je možné vstúpiť do tej istej rieky dvakrát – aj štyrikrát?

Asi áno, asi nie je možné odpustiť všetko. Najprv to vyzeralo tak, že odpúšťa iba ona mne, čo sa však nakoniec ukázalo celkom vyrovnané. Ukázalo sa to až neskôr. Teraz nedávno sme mali fázu zrovnávania týchto vecí a&nbsp;zvykania si na to, že nielen ja som ten, čo je vždy na vine alebo za všetko môže. Ale dá sa... Kolikrát člověk muže mít rád tak opravdu z&nbsp;lásky. Dvakrát či tri krát to ne, i&nbsp;jednou je dost... Vážte si tie prvé vzťahy. Ľudia strašne zatracujú prvé vzťahy, tie sú podľa mňa dôležité. A, samozrejme, možno aj nemusia byť. Ale čím viac skúšaš, tým sa to riziko zvyšuje.

Alebo ste niečo obaja zmenili, aby to fungovalo?

Áno. Nastavili sme princíp vzájomnosti, to znamená, že keby ma náhodou podviedla, neznamená to, že ma podviedla, ale že môžem podviesť aj ja. Znie to hrozne, ale to je ten najextrémnejší prípad.