Dávno sme sa nestretli. Ako sa máte? Dám vám aj takú retro otázku, ale ako ste prežili pandémiu?
Úplne v pohodičke. Nenudila som sa ani deň. Vždy som sa snažila žiť činorodo a venovala som sa podľa možnosti svojim záľubám. Keď nás pustili do prírody, išla som športovať do prírody, keď nás nepustili, riešila som si záhradku, najmä v letných mesiacoch. V zime som zase začala maľovať. Prvýkrát som maľovala olejom, lebo predtým som síce maľovala, ale akrylom. Je to trošku náročnejšie, lebo maľba musí dlhšie schnúť, ale chytilo ma to.
Ako ste sa k tomu dostali?
Do tajov olejomaľby ma priviedla slovenská maliarka Niky Suríková a som jej veľmi vďačná. Ona sa venuje modernému umeniu. Málo sa o nej hovorí, možno jej diela v Slovenskej národnej galérii nikdy nebudú, tvorila však pre Marciana, šéfa Guessu. Alebo pre Omara Syho (herec z filmu Nedotknuteľní), skrátka pre rôzne známe svetové osobnosti.
Ako ste si ju našli?
Sme kamarátky, čiže to prišlo tak prirodzene.
A čo je na vašich obrazoch?
Ja rada maľujem kvety. Moja mama má veľmi rada van Gogha, konkrétne jeho obraz Irisy, takže teraz sa ho pokúšam namaľovať a pôjde mame.
Obrazy aj predávate?
Nie, len darujem.
Pokračovanie na nasledujúcej strane.
