ROZHOVOR Iveta Malachovská už vie, kde robila v manželstve chybu

ROZHOVOR s Ivetou Malachovskou: Po 30 rokoch manželstva zistila dôležitú vec

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Iveta Malachovská nám nedávno, pri príležitosti narodenín, otvorene povedala, že ju dobieha jeden zdravotný problém. Keď mala štrnásť rokov, diagnostikovali jej koxartrózu. Keď mala dvadsaťpäť, povedali jej, že by potrebovala vymeniť kĺb. Nesúhlasila. Už však prišiel čas – dohnali ju k tomu veľké bolesti, ktoré veľmi aktívnej moderátorke nedovoľovali hýbať sa tak, ako chcela, nemohla spávať od bolesti, ale hlavne potrebuje byť fit kvôli milovanému manželovi Martinovi Malachovskému. Pozhovárali sme sa s ňou dva týždne po náročnej operácii.

Ako sa zžívate s novou súčasťou svojho tela – s umelým kĺbom?

Mám sa dobre, už mám aj vybraté štichy. Rana vyzerá tak, že už nepôjdem na mólo v bikinách, ale veď som nechodila ani doteraz, takže sa nič nedeje. Liečim sa, pomaly rehabilitujem podľa toho, čo mi poradili fyzioterapeuti v nemocnici. No a okrem toho mám vedľa seba svetového partnera, ktorému operovali kĺb pred piatimi rokmi. Takže Martin ma pri cvičení napráva: Toto nerob, tu pridaj...

Ste hyperaktívny človek, zrejme je ťažko obsedieť, však?

Áno, ja mám, obrazne povedané, vrtuľu v zadku. Martin ma od rána do večera krotí, aby som sa šetrila. Priznám sa, že keby nebolo olympiády, ktorú môžem sledovať v televízii, asi vyletím z kože. Ale, samozrejme, už sedím pri počítači, pracujem, ako sa dá, pomaly sa vyberám na prechádzky, na stretnutia, o 4 týždne začnem cvičiť kvôli zhodeniu nabratých kilogramov tak, ako by som chcela. Štyri týždne musím vydržať s režimom, aký mi nariadili v&nbsp;nemocnici, a rehabilitovať s mierou.

Manžel Martin sa zrejme o vás príkladne stará. Prekvapil vás niečím?

Musím povedať, že som sa po 30 rokoch dočkala raňajok do postele. Prvé dni som sa totiž nemohla ani pohnúť, tak mi nosil jedlo na taký ministolík v posteli. Martin je teraz absolútny špecialista na raňajky, robí rôzne nátierky na chlieb, k tomu mi dá na tanier obľúbené rajčiny, reďkovky... skrátka si ma rozmaznáva. Mám pocit, že mám teraz medové týždne, čo sa týka kateringu môjho manžela, naozaj sa prekonáva.

Zrejme ste ho k ničomu nepúšťali, tak teraz objavuje...

Presne tak, ja som ho 30 rokov od domácich povinností držala mimo, v živote nerobil veci, do akých sa pustil teraz. Dokonca už dal dvakrát prať. Stála som, samozrejme, nad ním, keď triedil bielizeň a pýtal sa, prečo sa toto perie spolu a tamto nie. Zistil tiež, ako sa používa práčka. Pochopiteľne, to je moje maslo na hlave, že som ho k tomu nepustila, ale keďže sme so sestrou vyrastali len s maminou, tak sa mi zdalo prirodzené v manželstve robiť „typicky ženské práce“ sama. No ale naraz prišla chvíľa, keď manžela potrebujem ako predĺženú ruku. Martin má podľa mňa teraz výstrel raketou do reality a do ženských aktivít, ktoré sú úplne typické pre domácnosť. Už sme sa aj povadili...

My máme vo zvyku byť k sebe láskaví, milí, a keď som smädná, použijem vetu: „Keď budeš mať trošku času, mohol by si mi, prosím, priniesť pohár vody do pracovne?“ A on povie: „Povedz mi to jasne a krátko, lebo keď okolo toho ťaháš toľko motúzov, ja zabudnem podstatu, potrebujem jasný príkaz.“ No, je to chlap, ktorý potrebuje pokyny, už som to pochopila, že je to tak lepšie. (Smiech.) Ale veľa vecí robí, samozrejme, bez „príkazu“, naopak, prekvapuje ma, až ma to dojíma k slzám.

Včera som si povzdychla pri predstave dobrej zmrzliny z našej obľúbenej zmrzlinárne. On vzal nádobu a išiel ju kúpiť! Keď ste pripútaní na lôžko, ste dvojnásobne citlivejší a zraniteľnejší, naraz takéto drobnosti majú hodnotu briliantového prsteňa. Môj muž bol ku mne vždy veľmi pozorný, ale možno som to vnímala tak povrchnejšie, teraz to viac preciťujem a viac ma to dojíma.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Aj pre chorobu, ktorá ho postihla, si váš manžel uvedomuje, aké má šťastie na partnerku, ktorá sa postará. Nemyslíte, že je to vzájomné?

Áno, nám to v&nbsp;manželstve, skrátka, vyšlo... Keď mu teraz ďakujem za niektoré veci, tak len povie: Veď toto všetko si robila aj ty pre mňa. Ale, samozrejme, som vďačná za pomoc aj sestre, ktorá mi nosí dobroty, dcére Kike, ktorá je tu každý druhý deň, či kamarátke, pani doktorke, ktorá mi len tak zavolá: Nechceš vyprážané kurča? Keď ste nemohúci, veci, ktoré sú za normálnych okolností automatické, majú odrazu inú vôňu, inak sa ich dotýkaš...

V Dámskom klube robíte často rozhovory s lekármi o ich práci. Je to zrejme iný pocit byť pacientkou.

Vďaka Dámskemu klubu mám široký prehľad o tom, ako ktoré zákroky vyzerajú, čo pacienta čaká. Osobné dotknutie sa problému je citlivejšie, lebo ja toho dosť veľa viem, takže som sa v nemocnici zaujímala o všetky tabletky, ktoré mi dali, na čo sú. (Smiech.)

Zaujímalo vás aj technicky, aký kĺb dostanete?

To zasa nie, kĺb som si nevyberala, v tomto som poslušná pacientka, ktorá sa zverí do rúk odborníkov. Ja viem, čo mám v štúdiu počas vysielania robiť, keď zasvieti červená na kamere, je to moja práca a prosím, aby mi do toho nikto nerozprával. Rovnako rešpektujem lekárov, ktorí rozhodovali o mojej operácii, skrátka, verím im a tichučko „šúcham nohami“.

Čo si pamätáte z posledných momentov pred narkózou?

Keď som prišla na operačku, ľudia tam mali krásne cyklámenové oblečenie. Pamätám si, že som povedala: Jéj, vy ste tu takí pekní, vy úplne žiarite. A potom som len počula: Dobrý deň, tu si sadnite... A viac si nepamätám. Vnem z operačky bol, skrátka, veľmi pozitívny. Keď máte v sebe injekciu „náladovku“, hneď sa život zdá krajší. (Smiech.)

Operoval ma docent Boris Šteňo, ktorému nielen veľmi ďakujem, a&nbsp;tiež jeho tímu, ale ktorého by som rada pozvala do Dámskeho klubu. Dnes viem, že sa chcem opýtať veci, ktoré by som sa bez tejto nemocničnej skúsenosti neopýtala, pretože by mi možno nenapadli. Chcem s ním hovoriť nielen o práci lekára, ale aj o pozícii pacienta.

Máte nejakú mimoriadnu skúsenosť?

Stretla som v nemocnici jedného zdravotného brata, človeka, ktorý bol pre oddelenie doslova dar. Do každej izby vošiel s úsmevom, opýtal sa pacientov, akú mali noc, prehodil s nimi milé slová. Povedal mi, že kedysi robil niečo úplne iné, ale keďže má rád ľudí, v nemocnici sa našiel, chce pomáhať.

Empatia pre zdravotníka aj pacienta je veľmi podstatná. Myslím, že by mali mať medici semester empatie, zvýšenia EQ – emocionálnej inteligencie. Keď stretneš zdravotníka, ktorý má rád ľudí, je to niekedy viac ako tabletka proti bolesti. Na druhej strane, treba ich oceniť. Je tragédiou, ktorú nikto nerieši, že veľa ľudí zo zdravotníctva po prvej vlne kovidu ušlo. Sestry, sanitári a lekári nepotrebujú náš potlesk na balkóne, ale spoločenský kredit, ocenenie a motiváciu. Máme top lekárov, ale oni nevydržia tú nekvalitu prístupu.

Bola pre vás motiváciou ísť na operáciu aj tretia vlna pandémie, ktorá je už tu a zrejme prinesie so sebou opäť odklady operácií kvôli nezaočkovaným kovidovým pacientom?

Nie, nebolo to o tretej vlne a kovide. Rozhodla som sa, pretože ma potrebuje môj manžel, aby som bola v top kondícii, aby som bola jeho oporou – to bol prvý moment, ktorý rozhodol. Je pravda, že som túto operáciu mala mať pred troma rokmi, ale podstatnejšie bolo venovať sa Martinovi, keď mu diagnostikovali ochorenie.

Druhý podstatný moment je ten, že som mala už naozaj strašné bolesti, nespala som. Takže som to urobila kvôli nášmu životu do budúcnosti. Ale dotknem sa aj tretej vlny… a to našim životným krédom „otoč si to“. Kovid je pre nás rovnakým ochorením ako čierny kašeľ, tetanus či osýpky, proti ktorým sme zaočkovaní. Treba sa naučiť žiť aj s týmto vírusom. Ja som zaočkovaná a cítim sa diskriminovaná tými, ktorí nie sú. Kto sa nechce očkovať, nech sa páči, neočkujte sa, ale, prosím, držte sa určitých pravidiel. A nemôžete mať tie isté výhody… Nechápem, prečo sa to v iných krajinách dá dodržiavať.

V Rakúsku nás bez potvrdenia o očkovaní alebo bez PCR testu ani neobslúžili. Nevieš sa preukázať? Ani si sem nesadaj, neohrozuj ani čašníka, ani hostí. Pri nezaočkovaných sa, skrátka, necítim bezpečne. Bola by som aj za to, aby napríklad v práci nosili iba rúška tí, ktorí nie sú zaočkovaní, ostatní by nemuseli.

ROZHOVOR Iveta Malachovská už vie, kde robila v manželstve chybu

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás

ROZHOVOR Iveta Malachovská už vie, kde robila v manželstve chybu

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Iveta Malachovská sa nemieni pretvarovať. Priznala pôvod šiat, v ktorých ohúrila na bále

Iveta Malachovská vydávala dcéru. Nevesta bola krásna, ale svadobná mama...

Iveta Malachovská oslavovala narodeniny: Darček od tenistu Novaka Djokoviča!

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás