Práci v médiách sa venuje od vysokoškolských čias na Katedre žurnalistiky . Rozhlasové prostredie v rádiu Viva vymenila pred viac ako 10 rokmi za webové šoubiznisové oddelenie v Pluska.sk. Vedúcou šarmantného týždenníka je už druhý rok a okrem rozhovorov s našimi známymi tvárami ju bavia inšpirujúci ľudia s ich skutočnými príbehmi, módna dvojstrana či sociálne siete.

Dominika Svetlíková

V&nbsp;auguste herečka mnohých prekvapila, keď povedala áno hudobníkovi Robertovi Balzarovi (60). Popredný český džezový kontrabasista a&nbsp;skladateľ je od nej síce starší o&nbsp;dvadsaťjeden rokov, v&nbsp;láske týchto dvoch však ide vek bokom.

V&nbsp;novom predstavení Škrupinka bratislavskej Novej scény hráte utiahnutú knihovníčku Halinu, ktorej sa vďaka nečakanému stretnutiu s&nbsp;výstrednou Roxanou zmení od základov život. Priznali ste, že v&nbsp;mnohom ste sa s&nbsp;Halinou našli. Čo vás s&nbsp;ňou spája?

Systematickosť, melancholickosť. Kedysi som mala tendenciu niesť svoju minulosť stále so sebou. A&nbsp;taktiež falošný pocit istoty. Bola som človek, ktorý nemal rád zmeny. Cítila som sa bezpečne vo svojej komfortnej zóne. No život nie je stojatá voda, musí prúdiť, a&nbsp;keď sa nepohnete vy, privedie vám do života niečo alebo niekoho, kto to urobí za vás. Dnes viem, že každá zmena, ktorá „vstúpi“ do môjho života, je pre mňa dobrá a&nbsp;zároveň prichádza vždy v&nbsp;správny čas.

Vystúpiť zo svojej komfortnej zóny vyžaduje aj veľkú dávku odvahy. Považujete samu seba za odvážnu ženu?

Rozhodne som odvážnejšia ako kedysi. A&nbsp;som za to na seba patrične hrdá. (Smiech.) Vždy som totiž túto vlastnosť na ľuďoch obdivovala. U&nbsp;mňa nastala asi najväčšia zmena, keď som sa po nešťastnom rozchode vybrala sama do sveta. So svojou základnou úrovňou angličtiny, s&nbsp;neistotou, či som si vôbec kúpila správnu letenku, a&nbsp;veľkým otáznikom, ako sa dostanem do hotela. Skrátka ma niečo v&nbsp;mojom vnútri vyburcovalo k&nbsp;zmene a&nbsp;nakoniec som sama precestovala Barcelonu, Paríž, Rím, Londýn, Lisabon. Nielenže som si uvedomila, že toho dokážem oveľa viac, ale dozvedela som sa o&nbsp;sebe aj veľmi veľa vecí. Vnímam to ako jednu z&nbsp;najpodstatnejších skúseností v&nbsp;mojom živote.

My ženy máme tendenciu vidieť na sebe hlavne svoje nedostatky. Vedeli by ste vymenovať nejaké silné stránky, ktoré máte na sebe vyslovene rada?

Keď sa tak o&nbsp;tom zamýšľam, mnohé moje fakt silné stránky mi paradoxne občas skôr zbytočne sťažujú život. Ako napríklad precíznosť, pracovitosť, dochvíľnosť, silný pocit zodpovednosti... Ale mám schopnosť, ktorú vnímam ako naozaj dobrú. Naučila som sa byť šťastná aj sama. Môže to znieť divne, ale vedieť sa tešiť aj z&nbsp;momentov samoty a&nbsp;ticha je podľa mňa veľmi dôležité. Prečítať si knihu, ísť sama na dobrú večeru, do divadla, kúpiť si len tak kvety, robiť si drobné radosti a&nbsp;nečakať na niekoho, kto to urobí za nás. Keď prevezmeme plnú zodpovednosť za svoje šťastie, začne do nášho života prúdiť zo všetkých strán.

Aké vlastnosti, naopak, hľadáte v&nbsp;ľuďoch, ktorých si takpovediac púšťate do života? V&nbsp;zmysle partner, blízki kamaráti?

Vážim si úprimnosť, korektnosť, poctivosť, láskavosť, prajnosť. Hovorí sa, že ľudia, ktorými sa najčastejšie obklopujeme, odrážajú mnohé z&nbsp;nás samotných. A&nbsp;môžu byť aj silným ukazovateľom, kde sa vo svojom živote nachádzame. Sú naším zrkadlom. A&nbsp;naozaj to platí. Prirodzene sa zákonom príťažlivosti k&nbsp;nášmu životu pripájajú a&nbsp;zase odpájajú.

Už nie je tajomstvo, že ste sa pred časom vydali. Čím vás manžel Robert zaujal?

Robert každého hneď odzbrojí svojou otvorenosťou, humorom a&nbsp;priateľskou povahou. Je láskavý, múdry, charizmatický, usmievavý, pozorný, starostlivý. Veľmi veľa sa spolu smejeme, máme množstvo spoločných koníčkov a&nbsp;tém na nekonečné rozhovory. Milujem tú pohodu, ktorú spolu máme. Stačí nám balkón, gramofón, fľaša vína a&nbsp;sme tí najšťastnejší ľudia na svete. (Smiech.)

Často sa na začiatku vzťahu hovorí, že „preskočila iskra“. Bolo to tak aj u&nbsp;vás alebo išlo o&nbsp;postupný prerod kamarátstva v&nbsp;niečo hlbšie?

Druhý prípad je náš. Spojila nás hudba a&nbsp;piesne pani Hegerovej, čo je vlastne samo osebe krásne a&nbsp;výnimočné. Vďaka Petrovi Maláskovi som spievala na koncerte v&nbsp;pražskom Karlíne, ktorý bol venovaný práve Haničke. Od toho koncertu sme začali viesť tie naše dlhé a&nbsp;nekonečné rozhovory, aj keď som bola späť na Slovensku. Sama som sa čudovala, ako je možné, že si tak rozumieme. Robert už vtedy hovoril, veď my sme úplne rovnaké povahy! V&nbsp;tom čase som to brala ako jeho „baličský trik“. Dnes musím uznať, že to tak naozaj je. Asi nikto mi nikdy tak nerozumel ako Robert. Pri ňom naozaj môžem byť sama sebou.

Váš manžel je hudobník. Vnímate navzájom svoje kariéry? Chodievate na jeho koncerty, on na vaše predstavenia?

Áno, samozrejme. A&nbsp;som za tento náš spoločný svet veľmi vďačná. Pre partnera mimo našej brandže je často naozaj ťažké pochopiť naše fungovanie. Nekonečné trénovanie, študovanie, čas na skúškach, v&nbsp;divadle, na koncertoch, či je víkend alebo sviatok… Ja som Dana Bártu a&nbsp;Illustratospheru, kde hrá Robert, s&nbsp;úžasom počúvala už dávno, Robert si „moju kariéru“ musel googliť na internete. (Smiech.) Mala som tú česť absolvovať už aj koncerty s&nbsp;chlapcami z&nbsp;J.A.R a&nbsp;musím povedať, že veľmi fandím Robertovmu džezovému triu, ktoré je podľa mňa naozaj výnimočné. V&nbsp;našom umeleckom duu Balzar-Lieskovských je on ten skutočne známy, vynikajúci profík a&nbsp;top hráč uznávaný doma aj v&nbsp;zahraničí. No pristupuje k&nbsp;môjmu povolaniu s&nbsp;rovnakou vážnosťou a&nbsp;úctou. Chodí na moje predstavenia a&nbsp;prežíva so mnou všetky neistoty a&nbsp;ťažkosti spojené s&nbsp;každým novým projektom.

Hovorievate si navzájom aj konštruktívnu kritiku? Pýtate si názor na profesionálne záležitosti, v&nbsp;ktorých si nie ste úplne istá?

Určite áno. Dôverujeme si a&nbsp;vieme, že veci cítime rovnako. Preto je pre nás objektívny pohľad toho druhého zvonka veľmi dôležitý. Nemusíme si zbytočne vysvetľovať mnohé veci. Obaja čelíme tlaku a&nbsp;očakávaniu zvonka, ale vlastne aj zvnútra, od nás samotných. Sme v&nbsp;niečom, ako to my nazývame, úplne rovnakí pacienti. (Smiech.) No aj vďaka tomu sa vieme navzájom upokojiť, usmerniť alebo si, na druhej strane, úprimne povedať, keď veci napríklad zbytočne riešime.

V čom sa s manželom dopĺňajú? &gt;&gt;&gt;

V&nbsp;čom sa podľa vás vzájomne dopĺňate?

Myslím si, že v&nbsp;tých správnych mužsko-ženských svetoch. Sme naladení na rovnakej vlnovej dĺžke. Ale skrátka v&nbsp;nejakých situáciách sa skôr oplatí zapojiť ženský princíp fungovania a&nbsp;inde chlapský. Je super, keď to dokáže pár vnímať, oceniť a&nbsp;využiť vo svoj prospech. Nám sa to zatiaľ darí. Učiť sa jeden od druhého a&nbsp;budovať veci spoločne.

Aj Halina v&nbsp;Škrupinke ukázala, že nikdy nie je neskoro na zmenu v&nbsp;živote. Je to tak podľa vás aj s&nbsp;láskou? Môže prísť v&nbsp;akomkoľvek veku a&nbsp;„rozpoložení“?

Hovorí sa, že láska príde, keď to najmenej čakáme. Myslím si, že my dvaja sme významným príkladom toho, že to tak funguje. Dôležitejšie je skôr to rozpoloženie. Ak prechádzame ťažkým obdobím a&nbsp;túžime, aby nás niekto zachránil, určite stretneme rovnako rozbitého človeka, ktorý sám potrebuje pomôcť. My s&nbsp;Robertom obaja vieme, prečo sme sa stretli až teraz. Obaja sme si mnohým prešli a&nbsp;veľa sme sa museli naučiť. O&nbsp;vzťahoch aj o&nbsp;nás samých. No keď si počkáte na to pravé, všetky tie náročné lekcie raz zužitkujete a&nbsp;váš vzťah vás bude naozaj napĺňať.

Aké boli reakcie okolia, keď ste na svojich Facebookoch odhalili, že ste s&nbsp;Robertom spojili životy aj „pred Bohom“?

Krásne a&nbsp;dojemné. Pretože to bolo pre mnohých naozaj veľké prekvapenie. Takmer nikto totiž nevedel, že spolu chodíme už skoro tri roky. Chcela som, aby sme mohli ten čas spoznávania prežiť bez zbytočného rozruchu. No bolo to presne tak, ako mi stále hovoril Robi. Kto nás dvoch aspoň trochu pozná, ihneď pochopí, prečo sme sa dali dokopy. A&nbsp;tá prajnosť a&nbsp;radosť, ktorú nám naši blízki darovali, bola naozaj nádherná.

Považujete sa skôr za spontánneho človeka alebo máte rada veci aspoň ako-tak naplánované?

Pri mojom povolaní musíte byť v&nbsp;plánovaní naozaj dobrí. Zladiť všetky tie aktivity a&nbsp;termíny. Popravde, aj v&nbsp;dňoch voľna si radšej veci vopred rozvrhnem, pretože vtedy vždy toho stihnem viac a&nbsp;zaplaví ma pocit spokojnosti. Na druhej strane, keď si naplánujem oddych, tak ho naozaj aj precízne dodržím. Spontánnosť využívam skôr pri tvorbe a&nbsp;hľadaní. Dôverujem svojmu vnútornému kompasu a&nbsp;zároveň sa učím nápady neblokovať a&nbsp;hlavne hneď kriticky nehodnotiť. Inak neprinesiete nikdy nič nové, kreatívne a&nbsp;živé.

Veríte v&nbsp;silu myšlienky a&nbsp;v&nbsp;to, že si do života priťahujeme to, na čo intenzívne myslíme?

Zákon príťažlivosti som už spomínala, takže určite áno. Veľmi veľa ľudí žije s&nbsp;pocitom veľkej krivdy a&nbsp;nespokojnosti, že sa mu nedarí a&nbsp;že život nie je fér. No pri tom si vôbec neuvedomujú, koľko času strávia premietaním negatívnych myšlienok, pocitov a&nbsp;scenárov vo svojej hlave. A&nbsp;život nám tieto naše scenáre len potvrdí. O&nbsp;tomto zákone bolo napísaných množstvo skvelých kníh a&nbsp;musím sa priznať, že mne samotnej zmenili život. Veľa ľudí považuje pozitívne myslenie za „slniečkárstvo“, ale pritom je to celé postavené na poctivej vnútornej práci. Zistiť, v&nbsp;akých schémach a&nbsp;vzorcoch fungujeme. Všetci sme sami sebe najväčšími kritikmi. No nájsť v&nbsp;sebe spojenca a&nbsp;naučiť sa sebaláske je možno tá najdôležitejšia vec.

Často sa tiež hovorí o&nbsp;tom, že ľudia žijú buď veľa v&nbsp;minulosti, alebo myslia len na budúcnosť a&nbsp;zabúdajú žiť v&nbsp;prítomnosti... Ako ste na tom vy? Darí sa vám žiť v&nbsp;prítomnom okamihu?

Snažím sa o&nbsp;to, aj keď je toto zadanie naozaj veľmi ťažké. Som rada, že už viem aspoň spozornieť, keď sa niečo deje. Naše emócie sú výborným navigátorom. Vtedy úplne stačí uvedomiť si svoju hlavu a&nbsp;myšlienky. Kde behajú, čím sa zaoberajú. Podľa mňa je vďačnosť v&nbsp;tomto smere rovnako veľkým pomocníkom. Každý deň poďakovať za všetky požehnania, dary v&nbsp;našom živote. Za zdravie, strechu nad hlavou, prácu, lásku, rodinu… Každý jeden človek, v&nbsp;akejkoľvek situácii vie nájsť niečo, za čo môže byť úprimne vďačný. V&nbsp;ten moment. A&nbsp;tam sa väčšinou skrýva aj kľúč k&nbsp;šťastnejšiemu životu. Pekne krôčik za krôčikom. n