Na čo ste dnes ráno ako na prvé pomysleli, keď ste sa zobudili? Ste typ, ktorému sa vybavia skôr povinnosti alebo radosti dňa, ktoré vás čakajú?
Myslím, že prvá vec bola vďačnosť za to, akú sme mali s mojím synom dobrú noc, a druhá vec, že sa teším, ako odveziem deti do škôlky. Väčšinou je to povinnosť môjho muža, respektíve kamarátov, s ktorých deťmi naše deti chodia do tej istej škôlky, tak sa vo vození striedame. A dnes som sa prosto tešila, že to vyšlo na mňa a budem môcť počúvať škôlkarske dialógy. A keďže mám za sebou ťažší týždeň, v ktorom som trikrát otočila Prahu a prežila dve nočné nakrúcania, teším sa aj na nasledujúce voľné týždne na ihrisku a doma.
V rôznej motivačnej literatúre sa píše, že deň treba štartovať pohľadom do zrkadla s tým, že sa na seba usmejete. Mozog dostane signál a vytvorí sa to správne pozitívne naladenie. Telo dokáže takto ovplyvniť dušu. Skúšali ste to niekedy?
Skúšala som podobnú techniku počas maratónu. Veľmi som sa trápila, tak som sa snažila usmievať, že to takto možno prekonám. Nepomohlo. Svoj prvý (a zatiaľ aj posledný) maratón som si odtrpela. A áno, je pekné navodiť si rôznymi spôsobmi pocit šťastia, ale rovnako dôležité je prijať všetky emócie, ktoré cítime, a dokázať interpretovať, čo sa nám snažia povedať.
Váš manžel v jednom rozhovore povedal, že číta knihy o osobnostnom rozvoji. Odovzdal aj vám niečo z nich?
V poslednom čase podobné knihy čítam aj ja a vzájomne si ich odporúčame. Tie moje sa týkajú viac výchovy detí a práce so sebou samým, aby som deťom mohla byť dostatočnou oporou počas ich ťažkých chvíľ. A je to spôsobené aj tým, že na beletriu je teraz menej času, tak čítam takéto instantné múdrosti. (Úsmev.)
V kom z vás je viac energie a pozitívnej sily? Znie to tak nadnesene, ale mám na mysli celkom prozaické veci. Napríklad kto chytí menšiu paniku, keď zistíte, že sa vám prekrývajú pracovné akcie, keď deti rozlejú v kuchyni kakao alebo nemôžete zohnať taxík na letisko?
V tomto obidvaja zachovávame chladnú hlavu. Ak príde podobná kríza, ako spomínate, zapájame všetky mozgové bunky a hľadáme riešenie. Ale ak hovoríme o pozitivite v rámci obyčajnosti a každodennosti, tam mám navrch. Martin je zase majstrom špeciálnych zážitkov – dovoleniek, výletov, zaujímavých hier s deťmi...
Čím vás dnes Martin rozosmial? Alebo vám zdvihol adrenalín?
Momentálne si Martin po ťažkej pracovnej sezóne užíva niekoľkodňovú pánsku jazdu na rely pretekoch, takže ma rozosmieva videami, ktoré si s chlapcami robia.
Je známe, že ste sa spoznali v prešovskej krčme, on nevedel, kto ste, ale dobre sa mu s vami rozprávalo. Pamätáte si ešte tému rozhovoru?
Tak toto je veľmi zaujímavá otázka, musím sa ho spýtať, či si na to pamätá on. Určite sme sa rozprávali o Prešovskom národnom divadle, v ktorom som v ten večer hrala, a o „kajtovaní“, keďže sa práve vrátil z výjazdu. Ale inak tam mám len hmlu. Ale takú pozitívnu hmlu...
O ktorej téme manželia radšej už nehovoria? Čítajte na nasledujúcej strane.
