ROZHOVOR: Alžbeta Ferencová alias Iveta to nemala ľahké. Čo ju vyhnalo zo Slovenska

Alžbeta Ferencová alias Iveta otvorene: Pravý dôvod, prečo utiekla z východu

ROZHOVOR Alžbeta Ferencová alias Iveta: V zahraničí má môj rómsky pôvod výhodu 

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Životný príbeh Alžbety Ferencovej je ako z&nbsp;filmu a&nbsp;tiež dôkazom, že aj nepríjemné veci môžu v&nbsp;konečnom dôsledku znamenať pozitívum. Pred rokmi ju zo Slovenska vyhnala nenávisť, domov aj lásku našla v&nbsp;Prahe, kde ju dnes živí spev a&nbsp;modeling a&nbsp;vystupuje pod menom Zea. Jej tvár a&nbsp;meno sa na Slovensku momentálne spája s&nbsp;minisériou Iveta z&nbsp;Trebišova, ktorá vzbudila rozruch aj vášne.

Ako ste sa ocitli v&nbsp;seriáli Iveta?

Nebola som v&nbsp;žiadnej databáze hercov, bolo to o&nbsp;šťastí. Ľudia, ktorí robili kasting, si ma zrejme pamätali cez šou Česko-Slovensko má talent. No a&nbsp;keďže som z&nbsp;východného Slovenska, som Rómka, spievam, tancujem a&nbsp;bola som aj na súťaži miss, tak som zapadla do konceptu. Zabralo zrejme aj video vo východniarčine, ktoré som poslala potom, ako ma oslovili. Keď sa mi ozvali, bola som prekvapená, neverila som. Prvý, komu som zavolala, bol môj priateľ (český raper a&nbsp;producent Paulie Garand, pozn. red.), ktorý je veľký obdivovateľ režiséra Jana Hřebejka a&nbsp;rozumie sa aj filmu. Jeho reakcia bola nadšená: To musíš vziať!

Dlho nie. Som síce veľmi sebareflexívny človek a&nbsp;uvedomujem si, že nie som herečka. Ale sadla téma, nebolo to nič, čo by bolo mimo môjho presvedčenia, tak som sa rada pridala do tímu. Scenárista Ivety Petr Kolečko mal s&nbsp;podobnou témou v&nbsp;Česku veľký úspech so seriálom Most! Malo to mať podobný nádych aj u&nbsp;nás, ale myslím, že Slováci sú menej otvorení ako Česi, takže scenár sa niekedy musel upravovať. Iveta mala byť oveľa drzejšia, oveľa chlapčenskejšia. Keď som čítala scenár, mala som pocit, že sa ten príbeh podobá na môj. Aj ja som odišla z&nbsp;východu, bola som rebel, odvrávala rodičom... Ale hlavne seriál nie je prvoplánový, ani správanie postáv nie je predvídateľné, je tam hlbšia linka medziľudských vzťahov a&nbsp;potreby nežiť v&nbsp;klamstve.

Prečo ste odišli z&nbsp;východu?

Bolo to podobné ako u&nbsp;seriálovej Ivety. Ja som mala ťažší vzťah s&nbsp;rodičmi, ktorí nepodporovali moju umeleckú cestu. Dnes už chápem ich myslenie, pretože Rómka, ktorá tancuje a&nbsp;spieva, nie je nič neočakávané ani zvláštne. Chápem, že sa báli, že to nemá žiadnu budúcnosť. Preto mi síce nič striktne nezakazovali, ale podporu som nemala.

Stretli ste sa v&nbsp;detstve s&nbsp;negatívnou skúsenosťou?

Myslím, že s&nbsp;takým kategorizovaním. Moja mama je učiteľka, otec celý život fyzicky pracoval. Na zá­kladnej škole som bola jediná Rómka v&nbsp;celom ročníku. Moju školu som milovala, mala som skvelých spolužiakov. Boli to deti podnikateľov, zubárov, právnikov... S&nbsp;odstupom času chápem postoj rodičov, aj keď ma to mrzí, lebo keby ma podporovali v&nbsp;tanci a&nbsp;hudbe skôr, mohla som byť oveľa ďalej. Ale všetko má nejakú cestu. Z&nbsp;domu som odišla v&nbsp;sedemnástich, chcela som sa riadiť sama sebou, žiť svoj sen... V&nbsp;odchode mi pomohla náhoda. Toľko som snívala o&nbsp;samostatnosti, až sa som sa prihlásila na kasting Miss Universe v&nbsp;Prešove a&nbsp;uspela som. Na finále, ktoré bolo v&nbsp;Bratislave, som už mala osemnásť. Stala som sa Miss Sympatia a&nbsp;to mi otvorilo cestu. Doma som si vymyslela, že ma zmluva zaväzuje žiť v&nbsp;Bratislave... (Úsmev.)

Mali ste čerstvých osemnásť. Kto vám pomohol na začiatku?

Vždy som mala šťastie na dobrých ľudí, chvalabohu, jeden z&nbsp;hlavných choreografov Miss Universe Mário Lopez ma hneď pozval do svojej tanečnej skupiny Sabrosura. Mala som teda prácu a&nbsp;našla som už len bývanie. Prvé roky som len pretancovala, učila som v&nbsp;škôlke, chodila na vystúpenia... Nadrela som sa, takmer som sa utancovala k&nbsp;smrti a&nbsp;teraz v&nbsp;tridsiatke to pociťujem. Niektorí lekári mi hovoria: To je ten životný štýl, ktorý ste mali od osemnástich do dvadsaťpäťky.

Čo ju vyhnalo zo Slovenska? Čítajte na nasledujúcej strane.

Od rodičov ste sa úplne odstrihli?

Boli sme v&nbsp;kontakte, ale dlhé roky nesúhlasili s&nbsp;mojím zameraním. Každý telefonát sa začínal: Kedy už začneš žiť normálny život? Vlastne až pred šiestimi rokmi, keď videli, že ako som sa uchytila v&nbsp;Prahe spevom, tancom, influencerstvom, spoluprácou s&nbsp;firmami, pochopili, že v&nbsp;tom zahraničí má môj rómsky pôvod výhodu, že som akceptovaná, že viem zarobiť peniaze, ktoré by som inde nezarobila. Ale stále vidia, že je to zároveň veľmi náročné. Niekedy sa modlím, aby som mala prácu od pondelka do piatka od deviatej do piatej, ale nevymenila by som to.

K&nbsp;spevu, bez ktorého dnes už nemôžete žiť, vás postrčila náhoda...

Áno. Iveta z&nbsp;Trebišova vlastne nie je moja prvá rola. Hrala som aj v&nbsp;seriáli Panelák dcéru Reného Štúra, ktorý bol v&nbsp;úlohe rómskeho robotníka. Scenárista Andy Kraus prišiel raz s&nbsp;nápadom, že budem speváčka. Nikdy som nespievala, bála som sa toho. On len kývol rukou, urobil kasting, zohnal ďalšie tri dievčatá, ktoré už dlho spievali, a&nbsp;vznikla skupina Forsomeone. Náhodne sa teda prišlo v&nbsp;seriáli na to, že mám hlas aj sluch. (Smiech.) Potom nás poslali do šou Česko-Slovensko má talent, bolo to moje úplne prvé spevácke vystúpenie. Mali sme dobrý ohlas, ale Slovensko nebolo pripravené mať takúto štvorčlennú formáciu. Každé vystúpenie bolo náročné psychicky, fyzicky, finančne aj technicky, dievčatá ešte študovali, ja som už pracovala... Škoda, nakoniec to upadlo. Ale hudbe som sa neprestala venovať.

Čo vás primalo posunúť sa do Prahy?

Do Česka ma vlastne vyhnala mediálna kauza okolo relácie Koleso šťastia. Moderoval ju vtedy Lukáš Adamec a&nbsp;ja som dostala možnosť robiť asistentku. Riadila som sa pokynmi režiséra, ale ľuďom to nesadlo. Prvý raz v&nbsp;živote som sa stretla s&nbsp;označeniami „Cigánka v&nbsp;priamom prenose“, „Vyzerá ako k..va“, „Je oblečená ako prostitútka“, „Zbláznila sa“. Nikto v&nbsp;médiách ma nemal rád, bulvár sa do mňa pustil. Ja som však nikomu neublížila, len som bola v&nbsp;televízii trochu veselšia, ako sú ľudia zvyknutí. Mala som traumu z&nbsp;tej nenávisti. Veď osem rokov som tancovala, spievala, pracovala na sebe, neurobila som nič zlé a&nbsp;ľudia si našli jednu nevydarenú vec. Tak som sa zbalila a&nbsp;odišla do Prahy. A&nbsp;vidíte, na niečo to bolo dobré...

Cítite sa v&nbsp;Česku lepšie?

V&nbsp;Česku, minimálne v&nbsp;Prahe, je život príjemný, hlavne je to prajnejšie a&nbsp;diverzitnejšie prostredie. Tam je veľkou výhodou byť tmavá a&nbsp;je jedno, či som Rómka, černoška alebo Ázijčanka, Česi to majú radi. Doslova sa tam v&nbsp;módnom odbore či reklame vyžadujú aj iné národnosti. Keď som na Slovensku chcela byť súčasťou nejakej reklamy, bolo mi povedané, že nemôžem, pretože nevyzerám ako Slovenka. V&nbsp;Česku som sa stretla s&nbsp;opakom: Jasne, nevyzeraj ako Češka, buď Indka, Brazílčanka, Rómka, Pakistanka... Aj na Slovensku sme sa už posunuli, v&nbsp;reklame vidieť tmavšiu pleť, ale ide to oveľa pomalšie. Keď som prišla do Prahy, dva roky som sa dávala dokopy, mala som pauzu, ale potom som sa nadýchla, začala učiť tanec, vydala debutový album a&nbsp;stále sa teším z&nbsp;dobrých ohlasov, z&nbsp;príležitostí a&nbsp;z&nbsp;toho, že si moju prácu ľudia vážia.

Možno aj na Slovensku by ste boli akceptovanejšia, keby ste povedali, že máte iránsky pôvod...

Ešte pred dvoma rokmi by som povedala, že aj áno, ale momentálne vnímam situáciu na Slovensku napätú, ľudia stavajú steny voči komukoľvek, kto je iný. Stále sa stretávam s&nbsp;tým, že keď poviem, že som Rómka, vidím prekvapenie a&nbsp;reakciu: „Tak ale vy vôbec nevyzeráte ako Rómka!“ A&nbsp;ja sa pýtam: „A&nbsp;ako vyzerá Rómka?“ Chápem, že ľudia majú Rómov zafixovaných len v&nbsp;osadách, špinavých, ale to nie je globálne pravda. Vnímam, že rómska otázka je dnes na Slovensku tou najposlednejšou, teraz sú oveľa „nebezpečnejšie“ iné skupiny, napríklad LGBTI ľudia či utečenci. Otázkou je, kedy budú Rómovia opäť N1°. Ale ako vravím, so svojím pôvodom nemám problém.

Myslí si, že sú Slováci rasisti? Čítajte na nasledujúcej strane.

Povedali by ste, že Slováci sú rasisti?

Povedala by som, že nielen Slováci. Veľa ľudí bojuje s&nbsp;predsudkami. Nie všetci to však robia vedome a&nbsp;cielene. Nevedia, že sú, až kým sa nedostanú do nejakých situácií. Stále verím tomu, že tá skupina rasistov nie je taká veľká, len je „hlasná“. Verím v&nbsp;to, že Slovensko také nie je.

Máte pocit, že musíte potláčať svoje ja?

Naučila som sa svojím spôsobom potláčať svoju autenticitu. Keby som nechala v&nbsp;niektorých situáciách v&nbsp;sebe prebudiť to rómske, čo som mala v&nbsp;sebe odmala, a&nbsp;nenaučila sa krotiť v&nbsp;správnych chvíľach, tak by ma možno ľudia nemali radi. Mám šťastie, že som preplávala biznisom, spoznala rôznych ľudí, národnosti a&nbsp;naučila sa, kde si môžem dovoliť pustiť svoj temperament a&nbsp;citlivosť a&nbsp;kde by to nebolo akceptované. Som napríklad typ, ktorý by chcel plakať všade, kde by mohol, a&nbsp;je mi jedno, kto ma uvidí. Ale, samozrejme, musela som sa s&nbsp;tým naučiť pracovať.

Vráťme sa k&nbsp;seriálu Iveta. V&nbsp;čom podľa vás odráža slovenskú spoločnosť?

Seriál je veľmi jemne položenou satirou s&nbsp;prvkami drámy, z&nbsp;ktorej si ľudia môžu zobrať veľa. Netlačí na pílu, ale pozorný divák vidí, že v&nbsp;tom vtipe je aj kus pravdy. Ľudia by však nemali zabúdať, že je to nadhľad, film, že to nie je realita. Nie je to reálny Trebišov, ľudia vidia, že sa to netočilo v&nbsp;tomto meste. Treba nájsť balans v&nbsp;pochopení a&nbsp;„nevypichovať“ chyby... Napriek tomu, že sa seriál točil pred dvoma rokmi, odráža slovenskú spoločnosť a&nbsp;je v&nbsp;ňom veľa otázok. Dotýka sa aj náboženstva – veď Ivetina matka chodí do kostola, ale naozaj verí v&nbsp;Boha? Na zamyslenie je aj postava Milana Ondríka, homosexuálneho návrhára, človeka so správnymi hodnotami. Je tam téma stále aktuálnej prostitúcie a&nbsp;na odľahčenie aj téma modelingu, ale zároveň ukazuje veľa z&nbsp;toho, ako to v&nbsp;tejto brandži funguje. Mimochodom, súťaž miss nie je nič, do čoho by som išla dvakrát...

Áno, miss ma dostala do Bratislavy a&nbsp;dodnes mám odloženú šerpu. (Úsmev.) Ale v&nbsp;dnešnej dobe je podľa mňa hlúposť a&nbsp;aj hanba ísť na Miss Universe. Myslím si, že súťaž v&nbsp;roku 2010 bola poslednou serióznejšou, už vtedy sa tam diali rôzne zákulisné veci. Pamätám si, ako som bola predstavovaná ľuďom, o&nbsp;ktorých som vlastne ani nestála. Ale hrala som sa na hlúpu osemnástku z&nbsp;východu a&nbsp;nikto so mnou nechcel nič mať. A&nbsp;čo vidím teraz? Dievčatá sú čím ďalej, tým menej prirodzené, súťaž je len na internete...

Ako zareagovali na seriál Iveta vaši rodičia, ktorí žijú v&nbsp;Prešove?

Moja mama je nadšená, otec zaujal neutrálny postoj.

Proti seriálu ostro vystúpil primátor Trebišova, považuje ho za hanobenie obyvateľov a&nbsp;celého východu a&nbsp;urazilo sa mnoho východniarov. Dokonca je podaný podnet na Radu pre mediálne služby, či je obsah v&nbsp;súlade so zákonom. Prekvapilo vás to?

Prekvapilo ma to a, popravde, veľmi, mrzí ma to. Veď konečne sa točí niečo kvalitné, každý divák musí vidieť, že kamera, strih, hudba sú odlišné od klasických rýchlokvasených seriálov. A&nbsp;potom prídu takéto polená pod nohy. Minimálne sa to mohlo riešiť inak, mohol si zavolať s&nbsp;riaditeľom TV JOJ pred tým, než urobil takúto neuváženú vec. Nemyslím si, že to, že Iveta si dá trikrát borovičku a&nbsp;raz ju uvidíte v&nbsp;podväzkoch, je horšie než realita, ktorú vidíte či už na východe, alebo v&nbsp;akomkoľvek inom malom meste na Slovensku. A&nbsp;kto je bez viny, nech hodí kameňom, pretože ruku na srdce, presne toto sa v&nbsp;malých mestách deje. Mrzí ma to a&nbsp;opakujem, zámerom vôbec nebolo znemožniť Trebišov. To, aby sa teraz všetci Mexičania obrátili na svetové médiá, aby neboli vykresľovaní ako mafiáni, Rusi to isté a&nbsp;ešte Taliani, aby som nezabudla… Je smiešne, že to vôbec riešime. 

Opakujem, seriál nie je výsmechom východniarov, je to satira, to musí pochopiť každý človek. Mohlo sa to točiť z&nbsp;akéhokoľvek prostredia, východniarov a&nbsp;východniarčinu si tvorcovia seriálu vybrali práve pre ich temperament, zaujímavosť a&nbsp;zmysel pre humor.

Primátor sa ohradil práve voči východniarčine, vraj nie je autentická...

Hľadať chyby v&nbsp;takomto satirickom seriáli? Netočil sa predsa dokument a&nbsp;skvelá herečka Zuzka Mauréry nie je východniarka. Veľmi sa však snažila a&nbsp;my sme boli hrdí na to, že sme jej mohli pomáhať. Samozrejme, že sa tam nájdu chybičky, keď namiesto „Zober sebe“ povie „Zober šebe“. Alebo skvelý Peter Nádasdi v&nbsp;zápale scény nepovie: „Opovaž se“, ale „Opovaž še“. Niekto môže povedať: To je strašné. Ale vystrihnete scénu s&nbsp;dobrým hereckým výkonom pre jedno zlé slovo? Myslím, že sú to zanedbateľné veci, ktoré môže divák odpustiť, pretože tí herci sú skvelí a&nbsp;v&nbsp;seriáli naozaj ide o&nbsp;niečo hlbšie, o&nbsp;medziľudské vzťahy... Viem, aké je ťažké dostať sa do iného jazyka – ja sa teraz snažím hrať v&nbsp;češtine a&nbsp;viem, že buď podáte herecký výkon, alebo sa sústredíte na jazyk. Je to náročné.

Dostali ste teda herecké ponuky v&nbsp;Česku?

Doma máte dobrého učiteľa, váš partner je Paulie Garand, Čech, hudobník a&nbsp;spomínali ste, že aj fanúšik filmu...

V&nbsp;Česku patrí medzi stálice, na scéne je už dvanásť rokov. Je to poetická duša, nie je klasický raper. A&nbsp;áno, študoval v&nbsp;Zlíne film, do filmov je úplný blázon. Tiež kreslí. Momentálne si striedame moju kapelu, máme spolu aj songy, vyhovuje nám to takto. A&nbsp;je to muž so zmyslom pre humor, čo veľmi oceňujem.

Máte nejaký sen? Kam sa chcete posunúť?

Ja mám tak veľa snov, že môj priateľ si ich už zapisuje. (Úsmev.) Ja milujem snívať, mám tak veľa nápadov, len s&nbsp;tým časom a&nbsp;financiami je to potom ťažšie. Určite chcem robiť hudbu, rozmanitú a&nbsp;kvalitnú. Vzdelávať sa v&nbsp;hraní a&nbsp;dostať naozaj nejakú silnú ženskú filmovú postavu v&nbsp;celovečernom filme. Chcela by som napísať knihu a&nbsp;otvoriť centrum umenia hlavne pre ženy. Niečo, kde by sa mohli venovať tomu, čo milujú, cítili sa tam bezpečne, prepájali sa medzi sebou a&nbsp;pomáhali si.

Používate pseudonym Zea – kto je Zea a&nbsp;kto je Betka?

Ony sú si dosť podobné. Zea je len o&nbsp;niečo viac serióznejšia. Vie, že pod menom Zea vychádza hlavne jej práca, a&nbsp;snaží sa mať všetko pod kontrolou. Betka je niekedy viac šiši. (Smiech.)