Dom manželov Banášovcov je vsadený do strmého svahu a v horúcom lete je na prízemí príjemný chládok. Stojíme v miestnosti, kde bola pôvodne malá čajovňa. Mária Banášová ju kedysi prevádzkovala s radosťou, ale keď už bolo neúnosné živiť ju, zavrela ju. Bez nostalgického plaču alebo pocitu prehry. V živote netreba ísť hystericky hlavou proti múru, ale vziať veci, aké sú, a pozrieť sa na to, čo sa dá urobiť inak. Aj to je jedna z vecí, ktorá vytvára v manželstve spisovateľa a sochárky taký balans, vďaka ktorému zvládli aj ťažšie chvíle. Mária Banášová je totiž vo vzťahu tou, ktorá vie tlmiť vášne, keď treba. A dokonca s humorom.

Osudový hrad

V bývalej čajovni má dnes svoj výtvarný ateliér, kde visí aj obraz Spišského hradu. Pre oboch má toto miesto osudový význam. „Príbeh nášho zoznámenia je veľmi pekný,“ hovorí Jozef Banáš. „Jedenásteho augusta 1969, dva dni po návrate z vtedajšieho kapitalistického západného Nemecka, som na hrade nastúpil ako vedúci medzinárodného študentského tábora. Robili sa tam archeologické vykopávky. Tam sme sa zoznámili. Mária mala vtedy šestnásť a pol roka, mala za sebou prvý ročník strednej školy, ja necelých dva­dsať, po lete som mal byť druhákom na vysokej škole. Pamätám si to ako dnes – prišla pani s prešovskou ŠPZ a zisťovala, kto je tam vedúci. Nechcelo sa jej veriť, že ním môžem byť ja, mal som vtedy vlasy takmer po plecia... Pani povedala: Prosím vás, dávajte mi na tú Máriu pozor. Tak na ňu dávam pozor doteraz.“ Jeho manželka reaguje: „Slovo dodržal.“

Mama s nárokmi

Bol to asi naozaj osud, pretože Jozef Banáš vtedy hrával volejbal a v Nemecku mu ponúkali výborné podmienky, plat a výhodnú zmluvu. Nemci nechápali, prečo sa vracia do Československa okupovaného sovietmi. „Nevedel som si predstaviť, že by som sa nevrátil k rodine. Navyše, neveril som, že okupácia potrvá dlho. Tak som pricestoval a o dva dni stretol Máriu... Ktorý pár sa môže pochváliť tým, že sa zoznámil na takom romantickom mieste?“ pýta sa. A kedy vedela študentka keramiky, že je to asi láska? „Keď sa končil tábor a Jojo sa ma opýtal, či sa stretneme aj v Bratislave. A vtedy som si uvedomila: My by sme sa mohli aj nestretnúť?“

Keďže Máriina mama nebola vzťahom nadšená, navyše mala extra prísne kritériá na ľudí a zvlášť na budúceho zaťa, nešlo všetko hladko. Aj preto sa čoskoro zasnúbili. „Aby moja mama vedela, že je to vážne,“ hovorí. Jozef Banáš s úsmevom dodáva: „Časom som ju presvedčil a zmierila sa.“ Neskôr dokonca žili svokrovci s nimi pod jednou strechou.