Práci v médiách sa venuje od vysokoškolských čias na Katedre žurnalistiky . Rozhlasové prostredie v rádiu Viva vymenila pred viac ako 10 rokmi za webové šoubiznisové oddelenie v Pluska.sk. Vedúcou šarmantného týždenníka je už druhý rok a okrem rozhovorov s našimi známymi tvárami ju bavia inšpirujúci ľudia s ich skutočnými príbehmi, módna dvojstrana či sociálne siete.

Dominika Svetlíková

Moderátorka, herečka, spisovateľka, mediátorka a&nbsp;ešte aj riaditeľka domova sociálnych služieb Renáta Názlerová vie, že nemá ideálne miery, ale zato ich vie krásne nosiť. Za to, aká je dnes spokojná, vďačí mnohým faktorom a&nbsp;šťastné manželstvo je rozhodne jedným z&nbsp;nich. Práve dnes, 26. septembra, si s&nbsp;manželom Jozefom pripíjajú už na 30 spoločných rokov!

Pre niekoho je to dlhá cesta sebapoznania, kým dospeje do štádia, že má rád sám seba, niekto to má v&nbsp;sebe takpovediac bez námahy. Ako to bolo u&nbsp;vás?

Dospievala som ako všetky dievčatá – nesebaistá, pochybujúca, hľadajúca sa. Potom prišli potvrdenia od okolia, že ma nevnímajú len ako profesionálku či kamarátku, ale že vidia aj môj ženský rozmer. Samozrejme, veľmi mi pomohlo šťastné manželstvo. Mimochodom, tento rok oslavujeme tridsiate výročie. Potom prišlo materstvo a&nbsp;potom ešte akýsi zlom, myslím, že to bolo dovŕšením päťdesiatich rokov. Práve päťdesiatka odštartovala moju novú éru a&nbsp;dnes sa cítim byť viac ženou, ako keď som mala tridsať rokov.

Tridsať rokov v&nbsp;manželstve! To sa už derie na jazyk taká klišé otázka, aký je podľa vás recept na šťastné manželstvo? Ale nepoložím ju, iba sa spýtam, čo fungovalo u&nbsp;vás?

Ja som už premýšľala, čomu vďačím za to, že som tridsať rokov vo vzťahu s&nbsp;človekom, ktorého si nesmierne vážim, ktorého obdivujem, ktorého ľúbim, pre ktorého som ochotná aj hory prenášať. A&nbsp;zistila som, že v&nbsp;tom je vlastne aj odpoveď. Že si vážime jeden druhého, že sa navzájom podporujeme, že sa ľúbime, obdivujeme sa, odpúšťame si, pretože každý robí v&nbsp;živote chyby, a&nbsp;že sme jeden pre druhého tým najsilnejším oporným bodom, aký v&nbsp;živote máme a&nbsp;veľmi si to ceníme.

Je váš manžel aj váš najlepší priateľ?

Áno, najlepší priateľ, najlepšia kamarátka, moja bútľavá vŕba, môj radca, môj kritik, moja inšpirácia. Je dôvodom, prečo sa ráno zobúdzam a&nbsp;prečo sa večer teším do postele. (Smiech.)

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Veľmi pekné slová. Tak sa teraz trochu vráťme v&nbsp;čase. Kedy ste sa stretli a&nbsp;aké boli vaše prvé dojmy?

Stretli sme sa na liečení (kde sa Renáta zotavovala po športových úrazoch, pozn. red.). Vošla som do reštaurácie, zbadala som ho tam a&nbsp;vedela som, že sa zaňho vydám.

Aj on to vtedy vnímal podobne?

Viem z&nbsp;jeho rozprávania, že som ho zaujala a&nbsp;veľmi som sa mu páčila už na prvý pohľad. Ale nebolo to až také intenzívne ako u&nbsp;mňa. Skôr cez to postupné priateľstvo vznikol aj vzťah. Samozrejme, vtedy som mu ešte nepovedala, že ja viem, že sa zaňho vydám, aby som ho nevyplašila, nechala som si to na neskôr. (Smiech.) Ale sympatie tam boli od prvopočiatku.

A&nbsp;ako dlho ste spolu randili, kým ste sa zaňho naozaj vydali?

Rýchle? Ono to bolo aj praktické. On pochádza z&nbsp;Plzne a&nbsp;ja z&nbsp;Bratislavy, stretávali sme sa cez víkendy a&nbsp;stále jeden z&nbsp;nás musel cestovať. Tak sme si povedali, načo to budeme naťahovať, veď vieme, že k&nbsp;sebe patríme.

Hovorí sa, že manželstvo prechádza v&nbsp;určitých rokoch krízami. Napríklad po siedmich rokoch. Zažili ste ich tiež?

Vo všetkom zažívame sínusoidy, vo vzťahoch, v&nbsp;práci, v&nbsp;priateľstvách, je to prirodzená krivka života. Ale keď viete, že ste s&nbsp;človekom, ktorého ľúbite a&nbsp;ktorého si vážite, je vlastne aj dobré, že prídu určité zlomové momenty, lebo vám ukážu hodnotu vzťahu. Je ľahké žiť v&nbsp;šťastnom vzťahu, keď všetko funguje, ale kvalita vzťahu sa preveruje práve náročnými obdobiami. A&nbsp;nech to bolo čokoľvek, veď život prináša rôzne momenty, vždy sa ukázalo, že sme sa dobre rozhodli, že sme spolu.

Viac o vzťahoch čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Nechcem to zvaľovať na dobu, ale teraz je viac rozvodov ako kedysi. Myslíte si, že sú dnes manželstvá v&nbsp;úvodzovkách krehkejšie alebo menej vydržia?

Hm, možno by som na to odpovedala trochu inak. Viete, čomu nerozumiem? Že sa manželstvá vôbec neuzatvárajú. Ľudia sa rozhodnú, že to spolu skúsia a&nbsp;v&nbsp;rámci toho „spolu skúsiť“ si urobia aj deti a&nbsp;potom rozmýšľajú, že by sa zobrali. Ja tomu úprimne nerozumiem. Myslím si, že je prirodzené vytvoriť rodinu, dať deťom spoločné priezvisko, identitu. Rodina je aj ochrana. Nechcem zachádzať do konkrétnych príbehov, ale je ich naozaj mnoho, že spolu žijú, niečo sa stane, zomrie partner, partnerka a&nbsp;ten druhý zistí, že nemá na nič nárok. Alebo človek skončí v&nbsp;nemocnici a&nbsp;jeho partner nemá nárok na informácie, lebo v&nbsp;zmysle nášho právneho systému nie sú rodina. A&nbsp;takisto nechápem, prečo to ľudia vzdávajú hneď pri prvej príležitosti. Akoby ľahkovážne povedia – veď kde je problém, tak sa spolu rozvedieme?! Zažívam to často aj v&nbsp;rámci mediácie. Vidím, že ich problém nie je vážny, sú tam malé deti, je iks ďalších dôvodov, aby o&nbsp;vzťah zabojovali, ale ľuďom sa nechce. Ako keby neverili v&nbsp;tieto hodnoty a&nbsp;nemali chuť na vzťahu pracovať. A&nbsp;tu je asi dôležité pripomenúť, že to nefunguje tak, že si niekoho vezmete, máte pekné manželstvo a&nbsp;už nič pre to nemusíte robiť. Vzťah je drina. Vybudovať dobrý, kvalitný vzťah je celoživotné úsilie.

A&nbsp;vy ste vďaka svojej práci určite pomohli nejeden zachrániť...

Veď preto to robím. Hlavne tam, kde sú deti. Myslím si, že je dôležité ukazovať deťom, že životné krízy sa dajú zvládať. A&nbsp;snažím sa aj rodičom hovoriť, že ich deti všetko vidia, nie sú hluché ani slepé, ony vedia, že v&nbsp;rodine niečo nefunguje. Radím im, aby deťom vysvetlili, čo sa deje, ako sa to týka práve ich, a&nbsp;možno od detí zistiť, čo by chceli, vypočuť si videnie celej situácie cez detské oči. A&nbsp;keď sa to nakoniec podarí zachrániť, nie je to u&nbsp;mňa ani tak o&nbsp;pocite spokojnosti, skôr ide o&nbsp;potvrdenie toho, čo hovorím, že o&nbsp;dobrý vzťah sa oplatí bojovať. n