Viete vo výchove s manželkou ťahať za jeden povraz?

Určite sa snažíme udržiavať princíp vzájomnosti, čiže „fifty – fifty“. Teda to neznamená, že polku trávnika pokosím ja a polku manželka, ale že jedno spraví ona a to druhé zasa ja. Platí tiež pravidlo, že čo povie mama, je sväté a otec sa živí odpadkami. (Smiech.)

Ego so svojimi dievčatami - manželkou Petrou, ktorá je lekárka a dcérami Ninou a Sofiou.
Zdroj: Profimedia

Zahrali ste si v seriáli zo stredoškolského prostredia, kde sa riešia rôzne témy – od akceptácie inakosti až po adopcie. O čom bola vaša epizóda?

V mojej epizóde sa rieši to, že ak chce niekto niečo dokázať v rape, musí byť pravý. A tiež kamarátstvo. K rapu sa to celkom hodí, je dosť o kamarátoch... Je to o tom, že ak chce niekto niečo dokázať, nemôže kamarátov hádzať pod vlak.

Ste nastavený tak, že budete vedieť hovoriť s dcérami otvorene o všetkých témach? Alebo niečo rád prenecháte aj manželke?

Ja som, samozrejme, otvorený a rád rozprávam o všetkom. Sme podľa mňa taká generácia, možno aj tým hiphopom alebo muzikou. Rytmusovi vždy hovorím: „Ty sa neboj, budeš skvelý otec, lebo si umelec, si osvietený umelec.“ A podľa mňa to tak aj je, pretože stretávame toľko ľudí ako málokto. Stretávame ľudí dvadsať rokov nonstop. Každý týždeň tisícky, podáme si ruky so stovkami, „pokecáme“ s desiatkami... Takže si myslím, že máme nádej na dobrú výchovu.

Ako vás bavilo nakrúcanie? Čo vás prekvapilo?

Prekvapilo ma, že tam nebola napätá atmosféra, ale práve naopak, uvoľnená. Režisér mal veľmi žoviálny, usmievavý prístup. Chválil, aj keď som vedel, že som to mohol dať aj lepšie. A hoci povedal nejakú kritiku, tak pozitívnym spôsobom. To bolo super. Maštalír bol komický, s ním sme sa celkom skamošili. Už sme obaja takí zrelší. Poobede sme si išli ľahnúť. (Smiech.)