Moderátor Ján Mečiar (49): Ohrozený zápočet

V roku 1989 som bol na vysokej škole v Žiline. 17. novembra sa v Žiline ešte nič mimoriadne nedialo. Bol to piatok, my sme mali vyučovanie na vojenskej katedre a na záver nám veliteľ pri nástupe povedal, že koho uvidí v meste na nejakej nepovolenej akcii, nedostane zápočet. To bolo naposledy, čo som ho videl. Od pondelka už bol vyhlásený študentský štrajk. Popravde, nechcel by som sa do tých čias vracať, nemám najmenší dôvod.

Ján Mečiar
Ján Mečiar
Zdroj: archív j.m.

Herečka Anna Šišková (59): Revolučný štáb v byte

17. novembra sme mali v Štúdiu S verejnú generálku hry maďarského dramatika G. Schwajdu Pomoc. Hrala som hlavnú postavu a tá inscenácia bola veľmi odvážna obžaloba komunizmu. Po premiére sme sa dozvedeli, že v Prahe útočili na študentov. Ďalšie dni sme nehrali, len sme čítali listy divákom.

Vtedy som bývala v Trnave a z nášho bytu, kde som žila s Jurajom Nvotom a dvoma malými deťmi, Terezka mala rok, sa stal revolučný štáb. Chodil k nám prozaik Ján Johanides († 73), kolega Ady Hajdu a celé noci sme si dohadovali ďalší postup, rozprávali sme sa, z balkóna divadla sme ľuďom čítali listy, ktoré sa tlačili na fare. Bolo to živelné. A ako hodnotím tých tridsať rokov v nadväznosti na súčasnosť?

Myslím si, že všetky špinavosti, ktoré vychádzajú na povrch, sú záležitosťou najmä postkomunistických krajín. Ide o dozvuky socializmu. V minulosti sa možno diali oveľa väčšie zverstvá, len to mocní ututlali.

Anna Šišková
Anna Šišková
Zdroj: Emil Vaško, Profimedia.sk, Archív, TASR

Moderátorka Zlatica Švajdová Puškárová (42): Všetko je v denníku

Mala som vtedy dvanásť rokov a vnímala som jasne, čo sa vtedy deje. Bola som tým natoľko fascinovaná, že som si v tých časoch viedla denník. Zapisovala som si do neho, kto čo povedal, čo spravil, sú tam slová pána Kňažka a Budaja. Zaznamenala som si celú tú dobu. 

Zlatica Švajdová Puškárová
Zlatica Švajdová Puškárová
Zdroj: Emil Vaško, Profimedia.sk, Archív, TASR

Herečka Zuzana Vačková (50): Koláče solidarity

Bola som v druhom ročníku na Vysokej škole múzických umení, čiže priamo v ohnisku. Ako prví sme vyhlásili štrajk, bola som pri návštevách prezidenta Václava Havla († 75). To obdobie bolo plné silných momentov. Ako nás ľudia podporovali, nosili koláče, svetre, aby nám nebola zima a zvládli sme podstatnú vec priviesť do úspešného konca. Sloboda, ktorú sme získali, prináša svoje úskalia. Peniaze dnes hýbu svetom, ekonomika a boháči nás gniavia.

Zuzana Vačková
Zuzana Vačková
Zdroj: archív z.v.

Herec Vlado Černý (68): Neviem, ako sme to mohli dopustiť?!

My sme začínali revolúciu. Hrali sme vtedy predstavenie a vstúpili sme do štrajkov. Začali sa čítať výzvy a išli sme na námestie. O revolúcii nemôžem povedať nič zlé, lebo to bolo niečo, čo nás postavilo na nohy a normálnych ľudí pozdvihlo. Nakoniec sa to, chvalabohu, podarilo a je nám dobre. Keby sa tu nestali hnusné veci, ako vražda novinára, tak je všetko fajn.

Nikto by v tých časoch nepovedal, čo budeme teraz zažívať, ako sa to všetko vyvinie – kauzy, rozkrádačky... Neviem, ako sme to mohli dopustiť. Na druhej strane, revolúcia nám priniesla slobodu. Keď si to uvedomíme, tak je to fantastické.

Vlado Černý
Vlado Černý
Zdroj: Emil Vaško, Profimedia.sk, Archív, TASR

Herečka Jana Oľhová (59): Z Novembra som bola šťastná

„Ja som bola z nástupu novembra 1989 veľmi šťastná. S manželom sme vtedy mali tri malé deti, tak som to konečne chápala ako prelom a jasnú budúcnosť. Potom som videla tie rozdielne názory medzi ľuďmi aj na Václava Havla († 75), ktorý vraj zariadil to, že bol na Slovensku zrušený strojársky priemysel a v Martine prišli ľudia o prácu. Ja som Havla vždy vnímala ako veľmi férového a priameho človeka. Názory, aký je podvodník a chce nám zle, som ignorovala,“ vyjadrila sa umelkyňa v dokumentárnom cykle Spomienky ’89.

Jana Oľhová
Jana Oľhová
Zdroj: Emil Vaško, Profimedia.sk, Archív, TASR

Herečka Emília Vášáryová (77), herečka: Všetko sa opakuje

„Keď som v novembri ’89 hovorila na tribúne, mala som 47 rokov, ale po príhovore som sa triasla. Išli sme do neistoty, ale v danej chvíli, počas tých udalostí, sme si mnohé veci ani nepomenovávali. Vtedy akoby sme boli na jednej lodi. Dnes sa to znevažuje. Ale toto už hlásal aj Kristus, najprv hosana, hosana a potom hneď ukrižuj ho... V SND som 57 sezón. Zažila som už všetko a môžem povedať, že všetko sa cyklicky opakuje. Najzvláštnejší je však pocit mať vek, ktorý mám, a pozerať sa pritom na to, ako sa to zasa všetko rieši ako na zelenej lúke. Akoby sme vždy boli iba na začiatku. Keď sa občas rozpráva o novembri ’89, tak si pripadám ako ,súdružka Litvajová‘. Tie súdružky chodili medzi ľudí a medzi mládež do škôl a rozprávali, ako nosili partizánom soľ na salaš a podobne, aby sme aj my neskončili takto. Aby sme vážne veci nepremenili na zvláštnu, odťažitú históriu, ktorá nakoniec nikoho nezaujíma,“ opísala herečka svoje pocity v magazíne SND Portál.

Emília Vášáryová
Emília Vášáryová
Zdroj: Emil Vaško, Profimedia.sk, Archív, TASR

Biznisová koučka Andrea Vadkerti (45): Štrajk v požičanom kabáte

Ako študentka novozámockého gymnázia som presne v ten deň stála pred miestnym zhromaždením pred kultúrnym domom v Nových Zámkoch. Čítala som prehlásenie stredoškolských študentov, ktorí sa pridávajú k štrajku. V požičanom kabáte od mamy, so stiahnutým hrdlom a so strachom, že na to otec príde, lebo štrajkovať mi zakázal. Bolo to moje prvé vystúpenie pred širokou verejnosťou.

Prehlásenie mi dali čítať preto, lebo som ,najlepšie recitovala‘ a ,najmenej som sa bála‘. Na november ’89 sa s odstupom troch dekád pozerám ako na najzásadnejšiu udalosť v mojom živote. Ani osem vlád a štrnásť premiérov však, bohužiaľ, ešte stále nedokázalo dostať túto krajinu a jej ľudí z prekliatia hrubého zneužívania moci. Ešte stále musíme o skutočné hodnoty Novembra bojovať.

Andrea Vadkerti
Andrea Vadkerti
Zdroj: Emil Vaško, Profimedia.sk, Archív, TASR