Ako píše redakcia PLUS 7 DNÍ, v detstve Juraja Jakubiska nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal stať veľkým umelcom. „Bol to obyčajný, skromný a všetečný chlapec ako všetci ostatní. A to mu aj ostalo,“ povedala režisérova sesternica Anna Jenčušová.
Narodil sa do rodiny richtára a neskôr majiteľa liehovaru Michala Jakubiska, ktorý si ako oficiálne povolanie uvádzal hostinský. V päťdesiatych rokoch im skonfiškovali v rámci znárodňovania všetok majetok a otec musel pracovať ako robotník. Mama mala neustále pľúcne problémy, až ochorela na tuberkulózu a zomrela. Juraj mal len osem rokov.
V škole nepatril k elitným žiakom, z kreslenia dokonca podľa vlastných slov prepadal. „Nakoniec som sa aj tak dostal na školu umeleckého priemyslu. Študoval som grafiku, fotografiu, neskôr som sa dostal ku kamere a k filmu. Postupne som si plnil sny,“ zhodnotil podľa spomínanej redakcie.
Podľa slov fotografky Zuzany Mináčovej spôsobili Jakubiskove diela v našej kinematografii prevrat. „O našich filmoch sa vtedy hovorilo, že ich treba premietať najťažším väzňom ako trest za ich zločiny. Zrazu sa objavil mladý chlapec Juro Jakubisko, mal úplne inú poetiku a inú koncepciu filmu, aká tu bola dovtedy zaužívaná.“
