Hovorieva, že nemá rád škandály, na čo mu rodina pripomína, že ho živia. Odmalička zvedavý, decentne drzý a s bulvárnym denníkom v rukách vzdelával spolužiakov na strednej škole, ale aj na Katolíckej univerzite. Popri rýpaní sa v kauzách miluje svoj ďalší špinavý koníček. Záhradu a domáce zvieratá. Preto ich občas prepašuje aj na stránky Šarmu, v ktorom pôsobí už niekoľko rokov.

Richard Gonda

Jedna z najlepších kamarátok zavraždenej Martiny Kušnírovej (+27) bola takisto sklamaná a rozhorčená z rozhodnutia súdu. Dana Marková však zdôrazňuje, že tento krok jej neprináleží hodnotiť. „Nie, nehnevám sa. Ešte nie je koniec. Čo ich však viedlo k tomuto rozhodnutiu je ich svedomie. A ak ho nemajú čisté, určite ich v budúcnosti potrápi,“ uviedla Marková.

„Maťka by bola skutočne pobúrená. Pamätám sa na rozhovory s ňou na archeologickom výskume, ako ju vedela nespravodlivosť rozčúliť, hoci bola pokojná povaha,“ priznala Šarmu starostka obce Mýtna. So sympatickou dievčinou, ktorá bola od nej mladšia, sa spoznali na archeologickom výskume v Cinobani. Martina bola ešte študentka a Dana doktorandka na AÚ SAV v Nitre.

„Maťka bola veľmi zodpovedná. Dalo sa na ňu od začiatku spoľahnúť a zveriť jej aj dôležité úlohy, kde ak spravíte chybu, už ju nevrátite. Hneď mi bola nesmierne sympatická aj s jej kamarátkou a spolužiačkou Alicou. Svoj kontakt sme neobmedzovali len na archeológiu, ale stretávali sme sa aj u mňa v byte v Nitre, chodili sme spolu von, keď bol čas a dokonca mi pomáhala strážiť psa Leu, keď som musela niekam ísť, alebo som išla do divadla,“ zaspomínala si Marková s tým, že nebohého Janka Kuciaka (+27) stretla len raz.

„Pamätám si, že veľa rozprával o slovenských kauzách,“ doplnila Marková.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Martinkina kamarátka sa o strašnej tragédii z februára 2018 dozvedela v práci. „Keď ma táto správa zasiahla, bola som v múzeu v Divíne, okr. Lučenec. Nechcela som tomu vôbec veriť, a po hodine čumenia do steny a četovania s kolegami z archeológie som išla z práce domov. Nič som nebola schopná robiť,“ hovorí so smútkom v hlase. Jej myšlienky okamžite patrili aj rodičom obetí, pre ktorých sa začali roky neskutočnej bolesti a boja za spravodlivosť. Obdivuje ich statočnosť.

„Pani Zlatku Kušnírovú som stretla raz - v Cinobani, keď prišli aj s Martinkiným bratom pre ňu, lebo mala štátnice v Nitre. Teta Zlatka doniesla nejaké mliečne výrobky z domu. Už si presne nepamätám aké. Potom, po vražde, sme sa spriatelili na facebooku a ja som pani Zlatke poslala nejaké fotky z výskumu v Cinobani,“ povedala Šarmu Marková, ktorá sa aktívne zúčastňovala aj na protestoch Za slušné Slovensko, najväčších od čias pádu Železnej opony.

Marková bude mať pre Martinku a jej blízkych v srdci vždy miesto a nikdy na ňu nezabudne. Stále nevie uveriť, že sa to stalo a trápi ju aj čosi iné. „Je to zaujímavá a pre mňa nepochopiteľná situácia, že máme vrahov a nemáme objednávateľa, hoci Zsuzsová bola označená Andruskóom,“ zamýšľa sa a pri otázke, čo by povedala Kočnerovi a jeho volavke, zmeravie. „Prepáčte, ale ja by som s nimi vôbec nebavila. Vôbec. O ničom,“ dodala rázne Dana, ktorej z takejto myšlienky behá mráz po chrbte. A nielen z nej.

Nikdy nezabudne najmä na jednu vec. „Na to, ako boli zavraždení, ako museli tých pár sekúnd pred popravou trpieť strašným strachom,“ smúti Marková, blízka priateľka Martinky Kušnírovej. Ak smrť jej a jej snúbenca mala ľuďom v niečom otvoriť oči, tak by to podľa jej slov malo byť toto: „Mali by sme si uvedomiť najmä to, že peniaze nie sú v živote priorita, že treba žiť spravodlivo a poctivo,“ odkazuje rozumne.