Jana Raganová

Už rok sme „uväznení“ doma. Napadlo by vám pred rokom, že sa stav pre koronavírus bude ťahať tak dlho? Ako sa s tým vyrovnávate?

Zozačiatku sa to dalo zvládnuť úplne v pohode, pretože sme si všetci našli čas na to, čo sme nestíhali roky predtým. Generálne upratovanie príbytkov, pivníc či záhrad, prechádzky v prírode, čítanie, pozeranie seriálov... No keďže sa to už ťahá vyše roka, prestáva to byť pohodlné.

Čo robíte pre to, aby ste boli v psychickej pohode? Začlenili ste do svojho života nové aktivity alebo rituály?

Základ je, že som neprestala chodiť do práce, preto sa môj režim až tak veľmi nezmenil. Problém mám akurát s tým, že sa veľakrát neviem prinútiť doma cvičiť. Takže to vyzerá tak, že keď sa nabudím, dva týždne „makám“. Potom príde nejaká výchylka a po týždni sa spamätám, že som niekoľko dní nevytiahla karimatku. A tak zase začínam a takto to ide dokola. Z čoho mám však veľkú radosť, je, že som konečne našla čaro vo varení. Vždy som mala pocit, že je to obrovská strata času. A možností dobre a zdravo sa najesť je už neúrekom a ani špinavý riad nemusím riešiť.

Ten čas, ktorý by som strávila v kuchyni, som vedela využiť pre mňa omnoho príjemnejšie. No keďže v poslednom roku bolo času nazvyš až-až, tak som sa viac a viac ocitala v kuchyni a zistila som, že je to celkom zábava. Vymýšľať, skúšať, experimentovať a na konci tá radosť, keď všetkým chutí. Keďže nie som v časovom strese, nemám pocit, že mi niečo utečie, tak som si z varenia urobila nové hobby.

Aj vy ste sa stali obeťou vírusu. Ako ste sa s ním popasovali? Vystrašil vás a dal vám zabrať?

Pred Vianocami som ochorela a musím povedať, že ma to celkom prekvapilo, pretože bývam málokedy chorá. A chorá tak, že ma to položilo do postele, som bola naozaj len párkrát v živote. No pri kovide som prvé tri dni prespala v horúčkach s bolesťou tela, ďalšie dni ma potrápila migréna s jej typickými sprievodnými prejavmi ako nutkanie na vracanie, bolesť očí...

Potom som stratila chuť aj čuch, takže som schudla asi štyri kilá a ešte asi mesiac som mala zavalené dutiny. Ale zvládla som to. Našťastie mi zaberali bežne dostupné lieky a po dvoch týždňoch som sa mohla vrátiť do práce. Stihla som ozdobiť aj vianočný stromček, hoci s častými prestávkami na oddych. Ešte donedávna som riešila pocit pálenia v lýtkach, čo je vraj tiež postkovidový príznak.

Vyštudovali ste psychológiu, ktorej sa profesionálne nevenujete. Stalo sa počas náročného roka, že by sa na vás obrátil niekto so žiadosťou o pomoc, keď nezvládal situáciu? Prípadne ste aj inokedy, v predošlom živote pred koronou, využívali takto poznatky zo štúdia?

Často sa na mňa obracajú moji najbližší i ľudia zo širšieho okruhu so svojimi problémami, s trápeniami, so starosťami. Bez ohľadu na situáciu. Vnímam to ako absolútne prirodzenú súčasť môjho života, pretože to do neho vždy patrilo, aj keď som si to nejako zvlášť neuvedomovala. A po tom, ako som vyštudovala psychológiu, sa to ešte zintenzívnilo. Ale je pravda, že v týchto časoch povzbudzujem častejšie.

Treba aj vás povzbudiť? Alebo sa viete sama „upratať“?

Snažím sa na život pozerať optimisticky, no za posledné týždne kvôli tomu, čo sa tu deje nielen s koronou, ale aj s našou krajinou, ma párkrát prepadla beznádej. V takých chvíľach si vždy uvedomím, že každý problém má svoje riešenie, a aj s ohľadom na históriu viem, že každá kríza sa raz skončí. V živote naozaj funguje balans, to znamená, že po zlom musí zákonite prísť dobré.

Patríte medzi tých šťastlivcov, ktorí pre koronu o prácu neprišli a ani sa im nezmenil systém práce – nemáte home office a nie ste teda izolovaná. Viete si predstaviť, čo prežívajú ľudia zavretí na home officoch prípadne, ak sú sami, bez detí alebo partnera?

Určite to nie je prirodzená situácia. Človek je tvor spoločenský s potrebou sociálnych kontaktov. A najmä živých osobných kontaktov. Je to asi veľmi individuálne, ľudia sú rôzni – niekomu to vyhovuje viac, niekomu menej. Ale byť úplne dlhodobo sám nezvládne nikto bez ujmy.

Ste typ, ktorý prežije aj sám, v izolácii, alebo potrebujete okolo seba ľudí?

Ja by som určite veľmi strádala. Chvíľu mi vyhovuje byť sama, mať svoj čas a priestor, ale úplná izolácia by ma zabila.

Single ľudia majú teraz už rok sťažené možnosti zoznamovania. Zaznamenali ste to napríklad u kamarátok? Nesťažujú sa, že sa nemajú kde a ako zoznámiť?

Uvedomujem si, aké ťažké musí byť teraz nájsť si partnera či partnerku. Možnosti sú zúžené na sociálne siete, trošku širší priestor majú tí šťastnejší, ktorí chodia do práce. Môžeme si povedať: Však ešte budú mať šancu niekoho stretnúť. Ale čo všetko za ten rok mohli spolu zažiť, keby mali možnosť sa zísť skôr! O to viac si uvedomujem, aké mám šťastie, že ja mám svoju rodinu pokope, že všetky tieto ťažkosti môžeme prežívať spolu a navzájom si pomáhať a nachádzať nové rozmery vyplývajúce z aktuálnej situácie spolu. Naučilo nás to určite oveľa väčšej tolerancii a utužilo vzájomnú lásku.

Ako zvláda tento stav váš syn? Predsa je to dieťa, ktoré potrebuje kolektív a rôzne aktivity. Vie sa prispôsobiť alebo vám dáva zabrať vysvetľovať mu, čo nemôže a čo sa nedá?

Romanko to celé síce chápe, ale, samozrejme, s tým nie je úplne o. k. Ešte si ani poriadne nezvykol na školu a už o ňu v tom klasickom zmysle prišiel. Mrzí ho to, lebo chodil do školy rád, so spolužiakmi majú dobré vzťahy, v školskom klube sa vždy vybláznil. A prišiel aj o všetky mimoškolské aktivity, ktorých nebolo málo, keďže je to aktívne dieťa. Online tanečná či atletické tréningy ho teda nebavia a ja mu úplne rozumiem. Našťastie máme v našej bytovke uzavretý dvor, kde môže tráviť čas s deťmi od susedov, lebo po roku výletov do lesa sa nám už aj to zunovalo.

Ide vám so synom online učenie? Ste trpezlivá matka alebo často zvyšujete hlas?

Online vyučovanie má svoje výhody, ale ten osobný kontakt so školou to v takomto veku nemá šancu nahradiť. Škola, ktorú Romanko navštevuje, má svoj špecifický program výučby, čo znamenalo aj to, že mal veľmi málo domácich úloh. To sa teraz radikálne zmenilo a šťastný teda z toho nie je. A ešte k tomu ja som asi veľmi prísna „učiteľka“, takže občas je u nás dusno. (Smiech.) Ale našťastie, keď už sa do toho pustí, tak mu to ide rýchlo a ľahko.

Priniesol vám rok korony aj niečo pozitívne, nové do života?

Ja musím povedať, že mám, paradoxne, menej stresu. Samozrejme, nehovorím o obavách o zdravie mojich blízkych, ale tým, že pracovný kolotoč sa mi viac-menej zúžil len na základnú prácu, teda moderovanie športového spravodajstva, a sem-tam niečo vedľajšie, som pokojnejšia. Nemusím si čas tak striktne deliť, aby som nezanedbala žiadnu časť svojho života. A celkom mi to vyhovuje. Okrem toho som si našla nové hobby. Vždy som túžila mať klavír, obdivujem toto umenie a teraz sa mi to splnilo. Máme doma piano a so synom sa na ňom učíme hrať. Zatiaľ podľa online aplikácie, ale mám v pláne nájsť si „živého“ učiteľa. Aj keď v mojom prípade z toho už asi koncerty nebudú. Stačí mi, keď sa naučím niekoľko skladieb a keď ich budem schopná zahrať tak, že susedov neporazí, vtedy budem šťastná. (Smiech.)

A čo ženské radosti – spozorovali ste, že ste za ten rok ušetrili na líčidlách či na nákupoch oblečenia, topánok...?

Oblečenie som kupovala podstatne menej ako po minulé roky. No a šminky používam v podstate len v práci, v civile len mejkap a pod rúško ani rúž, ani líčka, tak si aspoň doma občas namaľujem pery a na to mi stačia doterajšie zásoby.

Čo vám najviac chýba z toho klasického života – možnosť slobodne cestovať, reštaurácie a kaviarne, fitká, spoločenské akcie...?

Chýba mi hlavne ten pocit, že: Môžem! Vedomie, že nemôžem cestovať, slobodne sa pohybovať, ísť do kina, divadla či reštaurácie, ma frustruje. Ten pocit slobody je silno návykový a naozaj mi chýba. Vždy sme cestovali niekoľkokrát do roka, len tak na chvíľočku zmeniť vzduch... Teraz, keď musíme dýchať ten istý a ešte aj pridusený rúškom či respirátorom, si uvedomujem, aké šťastie som doteraz mala, že ma v zásade nikto a nič neobmedzovalo. Ale verím, že všetko sa na dobré obráti, lebo potrebujem pocit slobody.

Kam sa ako prvé vyberiete, keď sa bude dať cestovať bez obmedzení?

Určite niekam k moru. Milujem ten vzduch a tú morskú atmosféru. Kam konkrétne, neviem, ale pravdepodobne niekam, kam sa dá dostať autom. Lietadlá ešte na nejaký čas vynecháme.

Chcete sa dať zaočkovať? Viete si predstaviť takto žiť už „navždy“? Nemáte obavy, že vakcíny nebudú zaberať, že budú stále horšie mutácie a svet sa už nevráti do pôvodných koľají?

Takúto predstavu si ani nepripúšťam. V dnešnej dobe, keď medicína ide míľovými krokmi, verím, že sa aj nový koronavírus so všetkými mutáciami dostane pod kontrolu. Samozrejme, za predpokladu, že tam nie je vyšší záujem. Priznám sa, že ešte stále hľadám tú kľúčovú informáciu, ktorá ma na sto percent presvedčí, že sa mám dať zaočkovať.

Potrebujem pocit slobody: Marianna Ďurianová otvorene prehovorila o vzťahoch a korone

Jana Raganová

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás

Potrebujem pocit slobody: Marianna Ďurianová otvorene prehovorila o vzťahoch a korone

Jana Raganová

Súvisiace články

Xénia a Lukáš z Farmy speňažili svoju lásku: Drsný náklad od Slovákov!

Marianna Ďurianová nám prezradila, čo používa na svoju krásu. Nedá dopustiť na...

Mladšia dcéra Ondreja Kandráča: Pozrite na ten výraz, keď jej otec spieva

Silvia Lakatošová organizuje súťaž miss: Po rokoch dospela k veľkej pravde

Spisovateľke Kollárovej kovid zobral strýka: Zomrel tesne pred očkovaním

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás