S Jurajom jeho blízka príbuzná naposledy telefonovala pred tromi týždňami. „Vôbec sa necítil zle. Tešil sa, že nový rok oslávil so synom aj s dcérou. Bavili sme sa, že príde na Kojšovskú heligónku a že v apríli oslávime aj jeho narodeniny. Veď mu tu chystáme aj pamätnú izbu.“
Do rodnej viesky v okrese Gelnica sa Jakubisko pravidelne vracal. Medzi svojich zavítal naposledy v auguste 2021 - v čase, keď mu udelili Cenu Košického samosprávneho kraja. Z metropoly východného Slovenska ho do Kojšova dopravili štýlovo na slávnostne vyzdobenej bričke ťahanej dvoma cválajúcimi koňmi. „Vždy, keď prišiel, bola to veľká sláva. Každý sa s ním chcel baviť, takže sme pre seba mali málo času. Keď hovoril, na čom všetkom pracuje, hovorila som mu, aby spomalil tempo, no len nad tým mávol rukou. Chcel držať krok s Deanou. Držala ho nakrátko aj ho milovala, a tak mu to vyhovovalo. To bola ozajstná láska,“ hodnotili ich domáci.
