Komerčná spevácka súťaž a porotcovanie v nej mi k vám nejde. Čo vás presvedčilo, aby ste zasadli do kresla The Voice?

Je pravda, že som nikdy nebol fanúšikom speváckych súťaží, dokonca som ich nemal rád. Treba to však rozlišovať. Neuznával som napríklad SuperStar, pretože sa tam zosmiešňovali zlé výkony spevákov, nad ktorými sa potom naši aj vaši diváci smiali. Smiech lieči, ale nie taký, aký bol tam. To je pre mňa hlúpe. The Voice je však o inom a pred sebou som si to obhájil, že sa môžeme navzájom obohatiť. Teším sa, že zo spevákov môžem vysať ich mladícku energiu. (Smiech.)

 

Potrebujete to?

Nie, energie mám dosť, ale aj tak...

Čo vám teda dobíja energiu?

Heroín (Smiech.) Ale nie, robím si žarty! Väčšinou energiu nasávam z prírody alebo z našich detí, ktoré sú na druhej strane aj výborným vybíjačom energie.

Vo filme Dôverný nepriateľ ste spolu s Gabikou Marcinkovou žili na samote v hypermodernom rodinnom dome. Viete si predstaviť takýto úlet, že by ste s rodinou odišli z mesta do hôr?

Zatiaľ mi to vyhovuje tak, ako to je. Keď mám takéto potreby, odchádzame spoločne na Šumavu, kde som zaobstaral podobnú samotu. Časom si možno viem predstaviť, že by sme žili v malom domčeku na pláži.

Lenže zatiaľ je to hudba ďalekej budúcnosti, keďže s partnerkou Táňou Vilhelmovou vychovávate troch školopovinných synov...

Presne. V tomto smere riešime iba ich, pretože partnerka by túžila presne po tom istom ako aj ja. Sme skrátka prepojení... Každý január všetci jazdíme na mesačnú dovolenku a to je super. Problém je, že sme práve zistili, že aj mesiac mimo domu je málo.

 

S Táňou žijete vo vlastnej bubline, do ktorej vpúšťate len málokoho a o vašom súkromí sa toho veľa nevie. Klape vám to práve kvôli tomu, že sa do vás okolie nestará?

Na tej harmónii obaja veľa pracujeme a snažíme sa. Veľa sa o tom doma rozprávame a vzorom sú nám napríklad Libuše Šafránková s Josefom Abrhámom alebo Milan Lasica s Magdou Vášáryovou.

Ako na vzťahu konkrétne pracujete? Máte nejaký recept?

Vo veľkej miere je to spoločne strávený čas, ale aj priestor pre samého seba. S Táňou veľa počúvame aj prednášky na tému fungujúceho vzťahu a z môjho pohľadu je dôležité aj to, aby občas deti išli mimo domu. No na druhej strane, som typ otca, ktorý keď má voľno, nedá Lojzíka k babičke, aby sme mali priestor. Dobrý recept je aj to, že naša nedávna dovolenka na Guadalupe bola nasledovná: desať dní sme všetci boli v rezorte, potom som na desať dní prenajal domček, a na posledných šesť dní dovolenky pre deti prišla opatrovateľka a odletela s nimi domov. Potom sme mali čas sami pre seba a bolo to super.

 

Je sympatické, že Tániných dvoch synov, Františka (14) a Cyrila (11), ktorí sú z jej prvého manželstva, označujete „naše deti“, i keď spoločný je iba tretí syn, šesťročný Alojz...

Mal som to tak od začiatku. Poznám ich väčšinu ich života, veď s Táňou žijem osem rokov. Deti som vždy chcel, aj keď sa, samozrejme, správajú ku mne inak ako k svojmu otcovi. Vety typu – ty nie si môj otec, už máme za sebou. Baví ma s nimi tráviť čas, pretože sú skvelí. Treba však podotknúť, že majú aj svojho skvelého otca. Hoci im vzťah s Táňou nevyšiel a neboli si asi súdení, je to otec, ktorý svoje deti nadovšetko miluje.

Ako spolu vychádzate?

Dospeli sme do štádia, že spolu v pokoji môžeme ísť aj na futbal, hoci on fandí Slávii. (Smiech.) Ale s tým som sa už zmieril...

František a Cyril vás vnímajú skôr ako kamaráta či ako otčima? Máte pred nimi vôbec autoritu?

Priznám sa, že s tým som zo začiatku bojoval a bojujem stále, pretože sú v puberte. Môj syn Alojz ma vníma ako autoritu a u chlapcov si ju viem sem-tam urobiť. Musia akceptovať, že som tým levom stále na ihrisku ja a nie oni. Pomyselne som si ich osvojil, i keď otcovstvo Pavlovi v žiadnom prípade neodopieram.

Nechcete toto vaše mužské osadenstvo znežniť malou dcérkou?

Ak nám ju donesiete vynosenú a čerstvo narodenú, môžete s ňou hneď prísť a potešila by sa aj Táňa.

Koľko za to ponúkate peňazí?

(Smiech.) Žarty bokom. Ja milujem plodenie detí a dávam si na tom záležať, ale je to v moci prírody. Obaja by sme však chceli.

Čo vy a svadba? Nechcete už svoju lásku konečne spečatiť aj oficiálne?

Niekedy bude, ale určite vám to nepoviem.

Pochvaľujete si vzťah s o sedem rokov staršou ženou. Beriete to ako výhodu?

Vždy mi imponovali staršie ženy. Mohol som sa s nimi viac rozprávať, viac som si s nimi rozumel. Seberovné dievčatá som nikdy nechápal. Zrelé ženy mali vždy v sebe niečo materinské a „rajcovné“. Viete, ja som vyrastal v harmonickej rodine, môj otec má deväťdesiat rokov a mama je od neho o dvadsaťštyri rokov mladšia a funguje to dodnes. My to máme opačne. Ja som mladší a Táňa staršia a tiež to funguje.