Hovorí sa, že šťastie sa zdieľaním násobí a smútok a nešťastie sa zasa zmenšujú a stávajú sa znesiteľnejším. Svoje o tom vie Otto Weiter, ktorému koncom roka 2021 objavili dva nádory na hrubom čreve a musel podstúpiť operáciu. S jeho partnerkou Petrou Maxin sme sa pozhovárali o tom, ako situáciu zvládli.

Keď ste sa dali dokopy, vedeli ste, že má Otto Weiter choré srdce. Ale to, že vám príde do života aj onkologické ochorenie, musel byť šok. Ako ste tú správu prijali?

Predtým sme chodili na kontroly iba so srdiečkom. Tešili sme sa veľmi úprimne, že po každej návšteve kardiochirurga mal Ottino čoraz lepšie výsledky. Tesne pred tou negatívnou správou sme sa dozvedeli dokonca jednu veľmi pozitívnu, z ktorej bol milo prekvapený aj pán doktor, že ľavá komora ide na 40 percent. Až sme z toľkej radosti nadobudli obavy, či sa netešíme predčasne, aby sa niečo zasa neprivodilo. A privodilo…

Prvotná informácia bola obrovský šok! Ottik mi totiž celý čas, od vyjdenia z ambulancie až po sadnutie do auta na parkovisku, nechcel odpovedať na otázku, čo mu povedal pán doktor. Až cestou som z neho vytiahla čo a ako. Potom sme boli obaja už len ticho, ale v hlavách sa nám premlelo toľko otázok začínajúcich sa slovom „prečo“ a že to určite nemôže byť pravda. Teraz, keď sme obaja takí šťastní? Keď sa aj jeho srdiečku polepšilo a vôbec, toľko toho máme predsa v pláne… Kto a prečo nám to robí?

Doma zrejme prebehol rozhovor…

Áno, doma sme sa neskôr o tom zhovárali a Ottino mi sľúbil, že je pripravený a bude bojovať! Naše životy sa predsa nestretli preto, aby sme svoje šťastie mali ukončiť takto skoro a týmto spôsobom. A mne bolo jasné, že to bude ťažké, ale že budem musieť byť silná, lebo posledné, čo Ottino v jeho boji potrebuje vidieť a mať po svojom boku, je zrútená, uplakaná a zronená žena! No popravde, keď som bola sama, veľmi som plakala. Aj ja som len človek a musela som to zo seba dať von. Našťastie máme okolo seba skvelých priateľov, ktorí boli od začiatku s nami a ochotní si nás nielen vypočuť, ale aj pomôcť.

Vedeli ste niečo o rakovine hrubého čreva?

Samozrejme, napríklad z médií, že Slovensko je na smutnom poprednom mieste. Inak som to dovtedy nepotrebovala riešiť a zisťovať. Ako prvé sme obaja okamžite začali čítať niečo o ochorení, o možnostiach, o liečbe, aj videá sme si pozreli. Postupne sme sa zmierovali s diagnózou a deň za dňom sme boli presvedčení, že to dáme a vyhráme nad tou „pliagou“. Iné sme si nepripúšťali!

Petra sa v umeleckom svete pohybuje už od detstva.
Zdroj: Katarina Petrasova

Kto z vás je psychicky silnejší?

Bude to znieť fádne, ale v našej dvojici sme obaja psychicky silné osobnosti. Ak niekto aj mal alebo máva slabšiu chvíľku, ten druhý zavtipkuje, podporí toho druhého a naopak. Aj keď je pravda, že po tom všetkom, čím si Ottino prešiel, až po túto správu, bolo bežné, že som ho „prichytila“ plakať. Dlho sa totiž nevedel vyrovnať s odchodom manželky. Dokonca aj keď sme už boli spolu ako pár. Vtedy som sa mu pokúsila pomôcť duchovne.

Čo vám pomáha, keď ste v strese, v ťažkom momente?

Popravde, v našich prípadoch nemáme na stres čas. (Smiech.) Stále riešime programovú štruktúru televízie Senzi a podporujeme našich interpretov. V čase, keď sme sa dozvedeli túto ťažkú diagnózu, točili sme TV Silvester, celodenný televízny vianočný program, pracovali sme na našich vlastných televíznych programoch a príprave koncertov. A obaja sme takí „Tarzani“, takže záhrada, príroda a naši psíci sú našimi antistresovými elementmi. Ja navyše zbožňujem obec Marianka, ktorá je pútnickým miestom. Tam sa chodievam energeticky a duchovne nabiť. Obaja sa vieme odpútať aj pri dokumentárnych a historických filmoch, sme súťažné tipy, takže máme radi súťažné relácie, ale aj staré hudobno-zábavné relácie známej dvojice Bohdalová – Dvořák.

Je váš partner poslušný pacient alebo si vygoogli svoje riešenie a potom s lekármi diskutuje?

Aj keď možno v médiách môže Ottino pôsobiť, že nie je dobrý pacient, ja musím povedať, že opak je pravda! Naozaj dodržiava absolútne všetko, čo mu povedia alebo čo mu poviem ja. Viete prečo? Lebo sa chce čím skôr zotaviť, aby mohol čím skôr pracovať. (Smiech.) Ničnerobenie by ho zabilo skôr ako tá choroba.

Hľadali ste aj ľudových liečiteľov alebo alternatívy ku konzervatívnej liečbe?

Ľudových liečiteľov nie. Ale áno, šli sme aj alternatívnou cestou, ktorú sme však rovnako konzultovali s lekármi. Všetky lieky pôvodne vznikli z prírody. Tá má vo svojom portfóliu celú lekáreň ako napríklad alou, čaj z koreňa púpavy, rôzne zmesi húb, ale aj karnozín na obnovu buniek, rôzne vitamíny…

Doma máte množstvo podobizní anjelov. Veríte na vyššie sily, ktoré pomôžu?

Áno, veríme vo vyššie sily. A hoci predtým Ottino nebol zvyknutý chodievať do kostola alebo sa len tak pozhovárať s farárom, teší ma, že jeho prvé kroky z nemocnice viedli práve do mojej obľúbenej Marianky. Bol sa tam Panne Márii osobne poďakovať za to, že boli vypočuté naše modlitby za jeho uzdravenie.

Po operácii zašli Petra Maxin a Otto Weiter do obce Marianka neďaleko Bratislavy, kde sa obaja pomodlili.
Zdroj: archív P.Maxin

Ako ste prežívali dni, keď bol v nemocnici? Dokázali ste pokojne pracovať?

V deň, keď som ho zaviezla do nemocnice, som mala večer koncert so svojou kapelou ABBA Slovakia. Mali sme turné. Každý umelec vám povie, že najťažšie je zabávať iných, zatiaľ čo sám bojujete s ťažkými životnými či rodinnými udalosťami. Nie je však iná možnosť. Je to naša práca. Naopak, počas dní, keď bol Ottino v nemocnici, som zložila niekoľko textov a piesní, ktoré budú aj na našom prvom CD. Písala som aj scenáre do našich relácií. Snažila som sa myseľ „zapratať“ prácou.

Vedeli ste, že spisuje v nemocnici závet?

Nie. To mi povedal až v deň operácie. Keď sme sa telefonicky lúčili, že už ho berú na sálu, povedal mi, že keby sa im ho náhodou po operácii nepodarilo prebrať, v kufríku, ktorý má so sebou v nemocnici, má medzi osobnými vecami aj závet. Bol medzi textami našich nových piesní, ktoré si zobral do nemocnice, aby sa ich tam naučil, aby tam využil čas a nenudil sa. Ottino má rád vo veciach poriadok. Dnes sa na to dívam tak, že ešte aj v nemocnici myslel na všetko. Jediné, na čo som v tej chvíli myslela ja, boli modlitby, aby to lekári zvládli a aby sa prebudil.

Čo ste robili, keď ho operovali?

Zapratávala som si hlavu prácou a popri tom som urobila v dome takú jarnú generálku, akú si neviete ani len predstaviť. Nič som nedokázala dať do žalúdka. A čo som aj dala, nedokázala som v sebe udržať. A o 9.30 hod. som mala v deň operácie telefonát z pevnej linky. Keď som zdvihla, na druhej strane sa ozval ženský hlas: „Dobrý deň, Národný onkologický ústav.“ Mne by ste sa v tej chvíli krvi nedorezali. Zobralo mi to minimálne desať rokov života, a keď som vtedy nedostala infarkt, tak dúfam, že ho azda tak skoro ani nedostanem.

Išlo o to, že deň pred operáciou Ottinovi povedali, že možno budú musieť operáciu preložiť, lebo nemajú dostatok krvi, ktorú potrebuje. Tak sme s kamarátkou obvolali po Slovensku rôzne transfúzne služby a podarilo sa nám zohnať krv v Trenčíne. Rovno sme ju zarezervovali na Ottinovo meno. Ale keďže sa v ten deň nikto k tomu viac nevyjadroval, myslela som si, že jej asi majú napokon dostatok. Nečakala som, že keď sme sa o pol ôsmej lúčili, že ho berú na sálu, o pol desiatej mi zavolajú, či ešte mám tú zarezervovanú krv, a ak áno, kde a aké sú kódy. To bol pre mňa najväčší šok. Tak som sa v tej chvíli preľakla, že som hneď utekala na WC…

Máte syna, ktorý si s vaším partnerom zrejme rozumie. Ako túto záťaž prežíval on?

Syn má už 15 rokov, ale častejšie ma vtedy napríklad objal, čo sa už pomaly v jeho veku vytrácalo. Bol pri mne, dá sa povedať, stále. Hoci je ešte chlapec, usiloval sa to brať ako veľký chlap a snažil sa mi byť veľkou oporou. Takže tá opora bola, dá sa povedať, vzájomná. Oni dvaja si inak z technickej stránky sadli skvele, Ottino učí Lea práce okolo domu či ho zasväcuje do tajov nakrúcania a strihania pre televíziu. Leo mu na revanš ukazuje novinky v iných programoch, ktoré sa učia v škole alebo na ktoré prišiel sám. Som úprimne rada, že si takto skvele rozumejú či zavtipkujú a že má v Ottinovi ten správny mužský vzor.

Povedali ste si v nejakom momente: „Prečo sa to deje práve mne? Nájdem lásku a nie je nám dopriaty pokojný život?“

Minimálne miliónkrát.

Keď žena prichádza do vzťahu k mužovi, ktorému zomrela milovaná manželka, môže mať obavy, či ju nebude porovnávať. Mali ste tieto pocity?

Andrejka odišla z tohto sveta náhle. Náhly odchod vždy spôsobí šok. Zanechala po sebe nádherné klipy, fotky, zážitky a spomienky v ľuďoch, ktoré ostávajú spolu s ňou živé. Ja som ju síce osobne nepoznala, no porovnávanie osôb podľa mňa nemá zmysel, lebo všetci sme nejaké osobnosti. Každý máme nejaké plusy či mínusy. Mňa teší, že ma Ottko neporovnáva, ale, naopak, zahreje ma pri srdiečku, keď ma za niečo pochváli.

Ako sa nad to povzniesť, keď sa u partnera predsa len objaví spomienka?

Máme, myslím si, krásny harmonický vzťah a Ottko je taký galantný, že ak aj možno má slabú chvíľku, tak sa snaží, aby som to nevidela alebo o tom nevedela.

Kedy ste vlastne spoznali, že ste sa zamilovali?

Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať. Myslím, že keď sa človek zamiluje, často si to uvedomí, až keď už lieta v oblakoch. (Smiech.)

Čo na partnerovi milujete?

Milujem jeho láskavosť, galantnosť, romantickosť, starostlivosť, úprimnosť, zmysel pre humor, že vie fantasticky variť, že čo chytí do ruky, so všetkým vie narábať ako pravý „fachman“… Mám pokračovať? (Smiech.)

Staráte sa oňho teraz viac, podvedome ho strážite ešte viac ako doteraz?

Strážim? Ak niekoho milujete, máte o neho strach. Preto ho častejšie kontrolujete, pozorujete, či je všetko v poriadku. Ak som mala koncert, vystriedal ma Leo. Inak mu mimovoľne počas sledovania televízie napríklad zmeriam tlak, pomasírujem chrbát alebo chodidlá. Pravidelne kupujem a robievam rôzne vývary a čaje, či podomácky vyrobím masku na vlasy. Keď prišiel z nemocnice, robievala som mu obklady a prebaľovala ranu.

Vraj ste sa vybrali na 11. deň po operácii koncertovať – odhovárali ste ho od toho?

To je pravda. Odhovárala som ho. A ešte ako. Ale je pravda, že organizátori nechceli prehodiť termín, tak sme to skúsili. Išli sme aj s Peťom Tokošom, dokonca sme ich prekvapili s mojou kolegyňou z Abby. Zaspievali sme pár piesní z Abby, a tak to mali diváci naozaj pestré, za čo nás odmenili veľkým aplauzom a Ottina dokonca nechceli pustiť z javiska.

Otto Weiter o vás hovorí ako o anjelovi – cítite sa tak?

Ak by som neprišla do jeho života vtedy, keď som prišla, je možné, že by tu nebol. Bol zlomený, psychicky zrútený zo straty manželky. Bez chuti do života. Čo je pochopiteľné. Ale nemyslím si, že som anjel. Robím, čo mi srdce a rozum kážu. No ak som jeho pozemským anjelom, tak on je tým mojím.

V dome v Zálesí, kde žijete, vzniklo veľa ťažkých situácií. Nerozmýšľali ste, že by ste sa odsťahovali?

Ja som sa na to Ottina opýtala na začiatku, ešte keď sme spolu neboli ako pár. A hoci sme už boli spolu, opýtala som sa ho, či by nebolo lepšie nájsť si niečo menšie, nejaký bungalov. Predsa len, mladší nebudeme. Ale on sa už nechce sťahovať nikam, nevidí na to dôvod. A tak sme sa pustili do rekonštrukcií a pozvali sme si farára, aby nám vysvätil dom.

Ako prežívate tieto dni? Čo vás zamestnáva?

Tieto dni sú už, dá sa povedať, „pohodové“, aj keď pracovné. Najťažšie boli Vianoce a to čakanie na výsledky z cétečka, na ktoré sme čakali do desiateho januára. Nevedeli sme ani poriadne jesť. A Ottik ani nemohol, lebo bol po absolvovaní rôznych vyšetrení, na ktoré musel byť prázdny, a tak poriadne schudol, ale to už dávame do poriadku. No a už finišujeme s naším prvým spoločným CD. V týchto dňoch trávime čas v špičkovom štúdiu u nášho kamaráta Petra Šímu.

Samozrejme, plní sa nám kalendár s koncertmi a okrem toho pripravujeme hneď tri televízne prenosy Otto Weiter Show, kde privítame aj známeho speváka Drupiho z Talianska. Teším sa z toho a tešíme sa aj na divákov.