Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Prípad Oskara Rózsu (50), ktorý urazil hendikepovanú poslankyňu parlamentu a&nbsp;predovšetkým ženu Veroniku Veslárovú, opäť ukázal, aké jednoduché je zhodiť človeka. Hudobník na sociálnej sieti uverejnil fotografiu z&nbsp;tlačovky PS, na ktorej nechýbala poslankyňa na invalidnom vozíku, a&nbsp;okomentoval ju vetou: „Tu by ma celkom zaujímalo, čo tá politička na vozíku urobila pre telesne postihnutých, okrem toho, že pribrala.“ Keď si uvedomil, že prestrelil, príspevok zmazal a&nbsp;poslankyni, ktorá aktívne predložila viacero zákonov, ktoré by mohli hendikepovaným ľuďom uľahčiť život, sa ospravedlnil. Nasypal si popol na hlavu s&nbsp;tým, že sa hanbí, že „povrchne prekročil hranice slušnosti a&nbsp;empatie“.

„Svet okolo nás absurdne stvrdol a&nbsp;my, niektorí, s&nbsp;tým máme problém. Ja a&nbsp;moja rodina sme si prešli skúsenosťou proti nám namierenej hrubej arogancie, nepochopiteľnej nenávisti a&nbsp;výsmechu, tiež to v&nbsp;nás zanechalo jazvy,“ vyhlásil okrem iného autor našej novej hymny s&nbsp;tým, že sa nebude „brániť lynču“. Podprahovo tak opäť schválil prípadné hrubé vyjadrenia na svoju osobu...

Psychológovia, ale aj psychiatri už dávno poukazujú na to, že spoločnosť zhrubla a&nbsp;útoky ľudí jeden na druhého sa stávajú brutálnejšími. 

Len nedávno Slovenská komora psychológov varovala pred tým, ako sa na Slovensku normalizuje násilie vo verejnej debate zo strany verejných činiteľov, čo sa ako domino efekt prejavuje už aj v&nbsp;spoločenskom správaní. Apelovali nielen na politikov, ale aj na bežných ľudí: "Uvedomujeme si, že strach, napätie a hnev sú eskalátormi nášho správania a vyjadrení, ktoré môže ubližovať ostatným. Preto si dovoľme sa každý na chvíľu zastaviť, nadýchnuť a porozmýšľať. Zvážme fakty a nereagujme prvoplánovo... Skúsme byť vzájomne tolerantní a pomáhajme si."

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/relax/rozhovor-muz-casto-situaciu-ked-zena-zarobi-viac-sam-sebe-prijme-neriesi-ju-kym" target="_blank">Mgr. Evy Klimovej z&nbsp;komory psychológov </a>sme sa opýtali:

Ako do celkového obrazu stavu našej spoločnosti zapadá výstup Oskara Rózsu voči poslankyni a&nbsp;žene, ktorý nie je ojedinelý?

Verbálne útoky v&nbsp;spoločnosti voči jednotlivcom a&nbsp;skupinám, či už v&nbsp;osobnom kontakte, alebo prostredníctvom sociálnych sietí, tlačových konferencií, alebo vyjadrení v&nbsp;médiách, sa v&nbsp;posledných rokoch zvýšili. Môžeme pozorovať eskalovanie napätia medzi ľuďmi, najmä ak sa nachádzajú na rôznych častiach názorového spektra.

Mať rôzne názory je v&nbsp;poriadku. To, čo už v&nbsp;poriadku nie je, je forma komunikácie. Pokiaľ má prvky agresivity a&nbsp;prekračuje hranice, výsledkom je konflikt, ktorý riadia emócie. Reakcie závisia i&nbsp;od emocionality jednotlivca, jeho spôsobov zvládania záťaže. Ak však vyjadrenia ubližujú, zasahujú druhého človeka, zvlášť vo veciach, ktoré naozaj nikto nemá právo hodnotiť, tak akékoľvek následné ospravedlňovanie neodstráni ujmu, ktorá bola druhému spôsobená. Tragické je to, že takéto správanie sa teraz oveľa viac objavuje u&nbsp;ľudí, ktorých mnohí vnímajú ako referenčné osoby, teda tých, ktorí určujú normu správania. Hovorím o&nbsp;politikoch, umelcoch, športovcoch a&nbsp;podobne.

Čo vlastne vie psychológ vyčítať o&nbsp;osobnosti človeka, ktorý zosmiešňuje, ironizuje alebo ponižuje druhého tým, že poukazuje na jeho fyzickú stránku? Robíme to zrejme často mnohí – nevieme argumentovať, tak sa oprieme do vlasov, hmotnosti, choroby či hendikepu... Dá sa to vôbec nejako výchovou podchytiť už v&nbsp;ranom detstve?

Nie je možné paušalizovať, čo všetko to o&nbsp;človeku hovorí. Môže ísť o&nbsp;jeho charakterové črty, postoje, naučené správanie, ale i&nbsp;aktuálny stav. Vo všeobecnosti si povedzme, že taký človek je v&nbsp;móde ohrozenia (protipól je bezpečie). Vtedy reaguje spôsobom, ktorý pozná a&nbsp;ktorého je v&nbsp;danej chvíli schopný. To však nie je ospravedlnenie. Ide skôr o&nbsp;to, že miesto asertívneho prístupu, ktorý by som zostručnila na princíp „ja som ok, ty si ok, ale názorovo sme sa nestretli“, použije útok na zranenie druhého človeka. V&nbsp;komunikácii sú to nadávky, zosmiešnenie, zdevalvovanie názorov, mnohokrát cez akési prilepenie nálepky neschopnosti či domnelej škaredosti. Vo výchove potrebujeme deti naučiť najmä rešpektovať hranice voči druhým, akceptovať, že druhá strana má iný názor a&nbsp;vedieť slušne vyjadriť svoj názor.

Dá sa každé nevhodné správanie jednotlivca „hodiť“ na vrub celospoločenskej situácie, ktorá akoby naozaj nepriala slušnosti? Prečo niektorí ľudia dokážu byť za každých okolností slušní?

Veľa závisí od výchovy a&nbsp;od hodnôt vo výchove. Nie však všetko. Rodič môže urobiť maximum, ale všetko neovplyvní. Ak sa človek pohybuje v&nbsp;spoločnosti, kde je spoločensky nevhodné správanie považované za vhodné a&nbsp;chce zapadnúť, mnohokrát hodnoty, v&nbsp;ktorých vyrastal, opustí. Ešte doplním, že ak sa v&nbsp;niektorých prípadoch ľudia nevyjadria, tak nemusí ísť priamo o&nbsp;slušnosť, ale úlohu tam hrá strach a&nbsp;ten ich vedie k&nbsp;naoko slušnej reakcii.

Ako si predstavujete kultivovanú reakciu obete zosmiešňujúceho alebo zhadzujúceho „hejtu“, či už v&nbsp;práci, doma, alebo vo verejnom priestore?

Máme viacero možností. Jednou z&nbsp;nich je akceptovať, že niekto takýto názor má a&nbsp;prípadne to aj vyjadriť. Útočník môže útočiť ďalej, tam je buď vhodné nereagovať a&nbsp;vydržať to, alebo sa vymedziť a&nbsp;požiadať o&nbsp;slušnú komunikáciu. V&nbsp;domácom prostredí si vyložiť ,veci na stôl‘, zistiť, čo je pod pokrievkou týchto reakcií, a&nbsp;pomenovať vlastné očakávania. Vo verejnom priestore pokojne vyzvať útočníka na vecnú diskusiu o&nbsp;reálnom probléme. Nezabudnime, že ak ide o&nbsp;poškodenie osobnosti alebo útoky neprestávajú, existuje i&nbsp;možnosť brániť sa právne.

Je chvályhodné, ak sa agresor ospravedlní. Pomôže však obeti nenávistného komentára ospravedlnenie sa útočníka a&nbsp;jeho uznanie chyby, ľahšie zvládnuť situáciu?

Je to individuálne a&nbsp;závisí, ako veľmi bol poškodený zasiahnutý. Bez ohľadu na to, či u&nbsp;útočníka ide o&nbsp;štandardné správanie. Vyjadrenia v&nbsp;zmysle: Ja som taký, ja... veľmi nepomáhajú. To, čím si obeť vnútorne naozaj prechádza, okrem blízkych osôb, vidíme i&nbsp;my psychológovia pri práci s&nbsp;obeťami.

Ako môže so sebou pracovať človek, aby predišiel podobným reakciám, za ktoré sa potom musí ospravedlňovať? Existuje nejaká praktická technika typu: Narátaj do desať a&nbsp;potom píš či hovor? Čo ho môže naučiť psychológ?

V&nbsp;prvom rade si musí uvedomiť a&nbsp;priznať, že sa niečo deje. Aj keď príde k&nbsp;psychológovi, stáva sa, že očakáva podporu pre svoje správanie. Až keď zmení postoj a&nbsp;vnútorne uzná, že niečo nie je v&nbsp;poriadku, môže začať pracovať na zmene. Od porozumenia svojmu správaniu až po nácvik modelov nového správania, spôsobov zvládania záťaže a&nbsp;komunikácie. Je to bežná téma v&nbsp;poradenskej psychológii a&nbsp;psychoterapii.

Hovorí sa, že psychologickú pomoc nepotrebujú často len obete fyzických či psychických útokov, ale aj samotní útočníci, páchatelia. V&nbsp;akom stave je úroveň psychologickej pomoci u&nbsp;nás?

Jednoznačne potrebujú pomoc aj útočníci. Iba represia nepomáha. Len trestom zmena nenastane, aj keby bola možná. Nie vždy možná je. Úroveň pomoci pre takýchto ľudí je u&nbsp;nás minimálna. Rovnako ako krajina minimálne investuje do prevencie, do ktorej ide naoko veľa zdrojov. Tu je to aj otázka kvality. Preventívne programy často nereflektujú na aktuálne témy, prípadne z&nbsp;úrovne administratívnych aparátov štátu sú dobré veci zastavené.

Veľa sa hovorí o&nbsp;duševnom zdraví, ako však pomáha štát psychológom v&nbsp;ich práci?

Téma duševného zdravia je navonok prezentovaná ako dôležitá. Musíme si uvedomiť, že riešenie duševného zdravia nie je len psychiatrická starostlivosť, ale je to celé spektrum činností. Systém je potrebné zmeniť a&nbsp;potrebujeme napríklad umožniť odborne kompetentným psychológom a&nbsp;psychoterapeutom vykonávať svoje povolanie. Na Slovensku však nie je možné, aby časť vzdelaných psychoterapeutov pre zákonné obmedzenia pracovala. 

Veľmi smutný je postoj rezortu zdravotníctva, ktorý nám návrhom nového zákona o&nbsp;psychologickej a&nbsp;psychoterapeutickej činnosti, ktorý je práve v&nbsp;medzirezortnom pripomienkovom procese, dal jasne najavo, že toto vyriešené nebude. Potom sa nečudujme, že ľudia budú vyhľadávať i&nbsp;neodbornú pomoc, odborníci zo Slovenska odídu a&nbsp;ekonomické dosahy pre krajinu súvisiace s&nbsp;nákladmi na riešenie dosahov v&nbsp;oblasti duševného zdravia budú enormne narastať. A&nbsp;zaplatia to opäť občania.

<a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/oskar-rozsa-si-po-urazke-zeny-sypal-popol-na-hlavu-psychologicka-ma-jasny-nazor" target="_blank">SPOMÍNATE SI, AKO URAZIL RYTMUS KOMIČKU SIMONU SALÁTOVÚ? OTVORTE GALÉRIU.</a>

Oskar Rózsa si po urážke ženy sypal popol na hlavu: Psychologička má jasný názor

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás

Oskar Rózsa si po urážke ženy sypal popol na hlavu: Psychologička má jasný názor

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Ráchel Šoltésová zo Sľubu: Priznala traumu, akú nechce zažiť v škole žiadne dieťa

Kamil Peteraj bez servítky: Robo Grigorov je továreň na problémy

Táňa Radeva (†67) verila v reinkarnáciu: Dojemné slová o partnerovi

Henrieta Mičkovicová: Nedopusťme, aby mladí ľudia žili v atmosfére strachu

Zuzana Mauréry priznala city k známemu spevákovi. On ich opätoval

Autor článku

Katarína Čulenová

Výber pre vás