Hovorili ste, že sa vám páčilo, že v 57 rokoch môžete robiť niečo nové. Nezavážilo aj to, že v tomto žánri vás nebudú hodnotiť ako oscarového režiséra?
Samozrejme, tým, že som dosť videný, som aj dobrým terčom na hodnotenie či kritiku. Človek už trochu počíta s tým, že to v úvodzovkách schytá. Koľkokrát som chcel robiť film pod iným menom, či by potom kritici neboli miernejší: Pozrite, aký super film natočil tento začínajúci autor… U mňa sa už očakáva niečo iné. Takže áno, rátam s tým, ale veľmi si tým nelámem hlavu, pretože by ma to úplne ochromilo. Našťastie, keď pracujem, nemyslím na to. Dôjde mi to až neskôr, napríklad keď sa ma na to spýtate. (Smiech.)
Divadlo a film sú dva odlišné svety...
Presne tak, preto som sa to musel naučiť. Respektíve, ešte som sa to nenaučil, ale odkukával som, čo sa dalo. Mal som aj pomocného režiséra, ktorý má viacero skúseností z Divadla Na Fidlovačce. On mi pomohol vyvarovať sa najväčších chýb. Ale dal som si poradiť aj od samotných hercov, pretože som takto intenzívne tri mesiace s hercami neskúšal. Až som si hovoril, prečo som robil celý život film, keď divadlo je omnoho zaujímavejšie?! Ste spolu s tými ľuďmi, hovoríte si o tom, zaujíma ich to, žijú tým, neprežívate svoj život s nejakou technikou a natočeným záberom, ale so živými ľuďmi. Potom, keď sa to hrá, je to zakaždým iné, niekto možno zabudne text, musí reagovať, vznikne vtip alebo nejaké dobrodružstvo. Zakaždým prídu iní diváci, ktorí inak reagujú... Je to pre mňa neuveriteľná alchýmia a zážitok. Ja som vlastne nevynechal skoro žiadne predstavenie, asi s výnimkou štyroch, keď som bol odcestovaný v zahraničí. Stále tam chodím a nemôžem sa toho nabažiť!
Ako reagovala rodina na váš počin?
Tatínek mi to praje. Myslím, že úplne nepochopil, o čom je muzikál. On sa nezaujíma o duchovné veci. Deťom sa to páči. Aj manželke, pretože je to trochu aj o nás dvoch. O vzťahu v dlhoročnom manželstve, keď sa partneri už prestanú navzájom „vidieť“. Je tam napríklad skladba „Promiň, že tě nevidím lásko“. My sme potom chodili na predstavenia spolu, držali sa za ruky a pozerali sa na predstavenie ako do zrkadla.
A potom ste sa lepšie videli...
Presne tak. (Smiech.) Alebo keď som spravil niečo, čo sa manželke nepáčilo, tak mi, samozrejme, citovala dialógy z muzikálu, hovorila mi: Sám si to napísal! Takto, prepáč, že ťa nevidím, ty ma zase nevidíš, však? (Smiech.)
