Práci v médiách sa venuje od vysokoškolských čias na Katedre žurnalistiky . Rozhlasové prostredie v rádiu Viva vymenila pred viac ako 10 rokmi za webové šoubiznisové oddelenie v Pluska.sk. Vedúcou šarmantného týždenníka je už druhý rok a okrem rozhovorov s našimi známymi tvárami ju bavia inšpirujúci ľudia s ich skutočnými príbehmi, módna dvojstrana či sociálne siete.

Dominika Svetlíková

Jana Svěráka odchytil Šarm tesne pred predstavením v&nbsp;rámci dvojdennej hosťovačky v&nbsp;Divadle Nová scéna, kde prestavili slovenskému publiku muzikál Branický zázrak, ktorý v&nbsp;Prahe v&nbsp;Divadle Na Fidlovačce hrajú od mája minulého roka. Hlavnú postavu si tam strihol Tomáš Klus, ktorý k&nbsp;tejto hudobnej komédii zložil aj všetkých šestnásť pesničiek.

Ako sa prihodí, že tvorca začne písať film a&nbsp;vyjde mu z&nbsp;toho muzikál?

Písal som scénu, v&nbsp;ktorej príde polícia vyšetrovať krádež bicykla spred garáže a&nbsp;sú tam dvaja policajti a&nbsp;majiteľ, a&nbsp;zrazu mi napadlo, že by bolo pekné, keby tí policajti, ovešaní vysielačkami a&nbsp;pelendrekmi, začali tancovať. A&nbsp;začala sa mi tam tvoriť téma na pieseň a&nbsp;vznikla skladba a&nbsp;vravím si, to by mohol byť muzikál... Ako som písal ďalej a&nbsp;nechal tomu voľný priebeh, zrazu z&nbsp;toho vznikla dvojdielna hra, prvý diel pred prestávkou a&nbsp;druhý po nej, čo vo filme, samozrejme, nemáte. A&nbsp;s&nbsp;troma prostrediami, pričom vo filme je ich trebárs aj tridsať. A&nbsp;tak sa to stalo...

A&nbsp;ako ste spokojný s&nbsp;výsledkom?

Som nadmieru spokojný. Podľa mňa je skvelé, keď aj v&nbsp;päťdesiatich siedmich rokoch môžete začínať niečo odznova. A&nbsp;poviete si – a&nbsp;čo bude o&nbsp;dva roky? Čo budem robiť vtedy? Asi zase niečo nové a&nbsp;šialené! Ja som Vodnár, takže mám rád nové výzvy, nerád sa vraciam do škatuliek, nerád opakujem to isté. Robiť divadlo je pre mňa veľká novinka, pretože ja som ho nikdy nechcel robiť, nebavilo ma a&nbsp;zrazu som tam! Ale muzikál ma lákal, pretože keď začne hrať hudba, môžu sa diať fantastické veci. Hudba, tanec, pohyb, to všetko pôsobí na našu ľavú hemisféru – čo je teritórium, ktoré ma v&nbsp;poslednom čase zaujíma čoraz viac. Tá časť mozgu, v&nbsp;ktorej sídlia neracionálne veci, pretože náš svet je až príliš racionálny a&nbsp;tlačí nás niekam, kde nám nie je príjemne.

Tomáš Klus bol vašou prvou voľbou ako skladateľ?

Popravde som nemal predstavu, kto by mohol urobiť šestnásť nových pesničiek. Najprv som oslovil jedného skladateľa z&nbsp;Anglicka, ktorý robil muzikál v&nbsp;Londýne a páčil sa mi. Potom mi však zišiel na um Tomáš, lebo som si uvedomil, že on tvorí aj piesne s&nbsp;duchovným posolstvom. A&nbsp;muzikál je o&nbsp;duchovnom raste hlavného hrdinu, ktorému najprv prekáža celý svet, no v&nbsp;závere prichádza na to, že ak si urobí poriadok vo svojej hlave, zmení sa aj ten svet. Preto som Tomáša oslovil, jemu sa to našťastie zapáčilo a&nbsp;začal písať. Najprv som jeho skladby poslal do Anglicka, aby ich spomenutý skladateľ zhudobnil, no on ich začal prerábať po svojom, do anglického „košatého“ muzikálového štýlu. Mne sa nepáčilo, že rušil Tomášove melódie, tak som sa mu poďakoval, že to takto nebude ono. Každá pieseň má iný štýl, ktorému Klus s&nbsp;kapelou dali ten správny kabát.

Hovorili ste, že sa vám páčilo, že v&nbsp;57 rokoch môžete robiť niečo nové. Nezavážilo aj to, že v&nbsp;tomto žánri vás nebudú hodnotiť ako oscarového režiséra?

Samozrejme, tým, že som dosť videný, som aj dobrým terčom na hodnotenie či kritiku. Človek už trochu počíta s&nbsp;tým, že to v&nbsp;úvodzovkách schytá. Koľkokrát som chcel robiť film pod iným menom, či by potom kritici neboli miernejší: Pozrite, aký super film natočil tento začínajúci autor… U&nbsp;mňa sa už očakáva niečo iné. Takže áno, rátam s&nbsp;tým, ale veľmi si tým nelámem hlavu, pretože by ma to úplne ochromilo. Našťastie, keď pracujem, nemyslím na to. Dôjde mi to až neskôr, napríklad keď sa ma na to spýtate. (Smiech.)

Divadlo a&nbsp;film sú dva odlišné svety...

Presne tak, preto som sa to musel naučiť. Respektíve, ešte som sa to nenaučil, ale odkukával som, čo sa dalo. Mal som aj pomocného režiséra, ktorý má viacero skúseností z&nbsp;Divadla Na Fidlovačce. On mi pomohol vyvarovať sa najväčších chýb. Ale dal som si poradiť aj od samotných hercov, pretože som takto intenzívne tri mesiace s&nbsp;hercami neskúšal. Až som si hovoril, prečo som robil celý život film, keď divadlo je omnoho zaujímavejšie?! Ste spolu s&nbsp;tými ľuďmi, hovoríte si o&nbsp;tom, zaujíma ich to, žijú tým, neprežívate svoj život s&nbsp;nejakou technikou a&nbsp;natočeným záberom, ale so živými ľuďmi. Potom, keď sa to hrá, je to zakaždým iné, niekto možno zabudne text, musí reagovať, vznikne vtip alebo nejaké dobrodružstvo. Zakaždým prídu iní diváci, ktorí inak reagujú... Je to pre mňa neuveriteľná alchýmia a&nbsp;zážitok. Ja som vlastne nevynechal skoro žiadne predstavenie, asi s&nbsp;výnimkou štyroch, keď som bol odcestovaný v&nbsp;zahraničí. Stále tam chodím a&nbsp;nemôžem sa toho nabažiť!

Ako reagovala rodina na váš počin?

Tatínek mi to praje. Myslím, že úplne nepochopil, o&nbsp;čom je muzikál. On sa nezaujíma o&nbsp;duchovné veci. Deťom sa to páči. Aj manželke, pretože je to trochu aj o&nbsp;nás dvoch. O&nbsp;vzťahu v&nbsp;dlhoročnom manželstve, keď sa partneri už prestanú navzájom „vidieť“. Je tam napríklad skladba „Promiň, že tě nevidím lásko“. My sme potom chodili na predstavenia spolu, držali sa za ruky a&nbsp;pozerali sa na predstavenie ako do zrkadla.

A&nbsp;potom ste sa lepšie videli...

Presne tak. (Smiech.) Alebo keď som spravil niečo, čo sa manželke nepáčilo, tak mi, samozrejme, citovala dialógy z&nbsp;muzikálu, hovorila mi: Sám si to napísal! Takto, prepáč, že ťa nevidím, ty ma zase nevidíš, však? (Smiech.)

Bude pokračovať v divadle? &gt;&gt;&gt;

Zvažujete ďalšie divadelné projekty?

Asi áno, nepremýšľam o&nbsp;ničom konkrétnom, ale ak by prišla ponuka alebo by prišiel nejaký nápad, už by som sa toho nebál. Mám partiu hercov, s&nbsp;ktorými si rozumiem, ktorí by radi niečo robili, a&nbsp;aj mňa by to tešilo. Rád by som chodil do práce.

A&nbsp;čo vaše filmové diela, ktoré už takmer zľudoveli? Pozriete si ich po rokoch opäť?

Niekedy sa pozerám, keď idú v&nbsp;televízii. Vlastne preto, aby tam neboli také opustené. Aby im nebolo ľúto, že na ne kašlem. Niekedy je skutočne príjemné pozrieť si film, ktorý som napríklad päť rokov nevidel.

Máte aj svojho obľúbenca?

Forrest Gump. Ale svoj, to nemôžem hovoriť, tie ostatné by sa hnevali. 