Hovorieva, že nemá rád škandály, na čo mu rodina pripomína, že ho živia. Odmalička zvedavý, decentne drzý a s bulvárnym denníkom v rukách vzdelával spolužiakov na strednej škole, ale aj na Katolíckej univerzite. Popri rýpaní sa v kauzách miluje svoj ďalší špinavý koníček. Záhradu a domáce zvieratá. Preto ich občas prepašuje aj na stránky Šarmu, v ktorom pôsobí už niekoľko rokov.

Richard Gonda

Prezidentka Zuzana Čaputová si nás pred pár týždňami zavolala do paláca, aby sa podelila o svoj názor na domáce násilie. V rámci rozhovoru pre Šarm nás vpustila do svojej trinástej komnaty a otvorene pomenovala, čo ju ťaží na srdci. Poukázala na pridružené sexuálne násilie, ktoré sa jej v minulosti osobne dotýkalo.

“Úprimne, môj záujem o túto problematiku súvisel s tým, že keď som vyrastala, jedna z mojich blízkych osôb bola obeťou sexuálneho zneužívania,” povedala nám vtedy hlava štátu, ktorá sa zdrvujúcu správu, čo sa udialo, dozvedela až takmer ako dospelá. “Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, keďže sme sa poznali naozaj dlho a mali sme k sebe blízko. Veľmi silno sa ma dotklo to, akým utrpením si tento konkrétny človek musel prejsť. Je to niečo, čo človeka poznačí na celý život,” priznala Šarmu skormútene Čaputová.

Ozrejmila nám, s akými pocitmi sa obeť, ktorej identitu odmietla prezradiť, musela popasovať. “Najsilnejšou emóciou bol u nej pocit viny, hoci keď bol tento človek zneužívaný, mal 5 rokov a násilník ho zmanipuloval a donútil. Je to paradoxné, ale obeť si niesla vinu a páchateľ ďalej pôsobil vo svojej komunite ako vzorný občan.&nbsp;Nemala to ľahké, myslím, že ju to navždy poznačilo, hoci navonok vedie normálny život,” uviedla prezidentka, ktorá spolu s nami netušila, ako bude táto citlivá téma rezonovať v spoločnosti.

Jej spúšťačom však neboli spomienky hlavy štátu, ale záverečné video v zábavnej relácii Inkognito. Legendárny prst herca Maroša Kramára na zadku maskérky Martiny Glaser spustil hotový humbug. Národ, rozdelený na dva názorové tábory, odrazu riešil, alebo aspoň počúval o harašmente, obťažovaní, roly ženy v spoločnosti či prehnanom mužskom mačovstve. Vyrojilo sa množstvo príbehov nielen o sexuálnom obťažovaní, ale v nadväznosti na smrť Afroameričana Georga Floyda (+46) aj o rasizme.

Pokračovanie na nasledujúcej stránke.

Do Kramára sa medzi prvými pustila známa novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová. Sama priznala, že musela čeliť nejednému nepríjemnému zážitku. “Drvivá väčšina popisuje nechutné zážitky z vlakov a autobusov, keď si muži prisadnú a tisnú sa na ne, osmelia sa a obchytkávajú ich, mnohé, vrátane mňa, sme zažili, že vedľa nás začal muž v autobuse alebo vo vlaku masturbovať,” napísala Hanzelová, ktorej mailová schránka po statuse na sociálnej sieti praskala vo švíkoch.

Zasypali ju správami ženy, ktoré na vlastnej koži pocítili odvrátenú tvár mužov. Len za pár hodín od zverejnenia ich dostala 400. Našlo sa medzi nimi všeličo. Od popiskovania kolegov v práci, tľapnutie po zadku, cez obvinenia smerom na známeho neurológa až po znásilnenie.

“Stála som na zastávke, okolo prechádzal chalan a rukou, len tak mimochodom, ma chytil v rozkroku. Ostala som stáť v šoku bez slova a on pokojne šiel ďalej. Keď som sa spamätala, už bol ďaleko. Ľudia na zastávke to videli, nikto nič nepovedal,” prezradila Zuzana jeden z mnohých šokujúcich príbehov, ktoré jej napísali ženy z celého Slovenska. V miniprieskume jej vyšlo, že najohrozenejšie sú čašníčky.

Kovačič Hanzelová Šarmu bližšie opísala svoje osobné zážitky za hranou zákona. “Aká je moja skúsenosť s obťažovaním? Asi ako každá žena som zažila už xkrát vykrikovanie, popiskovanie na ulici, raz vedľa mňa začal cudzí muž v autobuse onanovať. Nikto mi vtedy nepomohol, muž ma dokonca chvíľu ešte prenasledoval, ale utiekla som. Obťažovanie ženy zažívajú všade - v práci, aj v súkromí,” smutne konštatuje novinárka s tým, že do budúcna sa tento problém dá riešiť aj tak, že budeme počúvať ženy a ich príbehy a nebudeme to zľahčovať.

“Veľká časť reakcií na niektoré príbehy bola, že sa predsa nič nestalo a je to v poriadku. Musíme vytvoriť takú atmosféru v spoločnosti, kde sa ženy nebudú báť rozprávať a kde ich budeme brať vážne,” hovorí Kovačič Hanzelová a nabáda ľudí, aby si nezakrývali oči a nehrali sa na mŕtveho chrobáka. “Ak vidíte ženu, ktorú niekto obťažuje na ulici, v práci, alebo kdekoľvek inde, zastaňte sa jej, nech v tom nie je sama. Upozornite dotyčného, že sa nevhodne správa, pomôžte jej,” odkazuje Zuzana.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Hanzelová so zdesením konštatuje, že jej dlhoročné poukazovanie na sexuálne obťažovanie má šokujúce následky aj pre ňu samotnú. Pravidelne jej cudzí ľudia želajú znásilnenie, degenerované deti a konštatovanie, že tam, kde sa dostala, je vďaka “rozkročeným nohám”, a ďalej je podľa nich frigidná a doma ju “nikto poriadne nepretiahol”. &nbsp;

“Píšu mi, že som nedovzdelaná k**vička, tupá mužatka, nechutná a trápna chudera. V niekoľkých rozhovoroch ma jeden z najznámejších hercov v Československu označuje za tú, čo sa priživuje na jeho mene a chce sa zviditeľniť,” hovorí Kovačič Hanzelová.

“Úprimne pochybujem, že niekto z mojich mužských kolegov si toľkokrát o sebe musel vypočuť s kým sa všetkým vraj vyspal. Pochybujem, že si o sebe musia čítať kde by im čo diskutujúci strčil. (...) Je to únavné, je to nechutné a aj to je dôvod, prečo sa väčšina žien rozhodne byť za každých okolností radšej ticho. To ticho je totiž často o dosť jednoduchšie. Aj to je vizitka toho v akom bode sa v tejto spoločnosti nachádzame,” myslí si Zuzana.

Sexuálne či domáce násilie nie je jedinou záležitosťou, ktorú treba riešiť. V spoločnosti sa stretávame aj so šikanou. V práci môže ísť o mobing, keď nadriadený neprimerane, priam šikanózne prenasleduje podriadeného a dáva mu neraz nesplniteľné, či nelogické úlohy. Špeciálne kruté vedia byť deti a príbeh zo svojho detstva povedal herec a moderátor Ludwig Bagin. Aj keď má tento bývalý televízny poštár 43 rokov, na šikanu z daných čias nezabudol.

“Šikanu som si na ZŠ zažil aj ja. Myslím, že spolužiaci si na to už výrazne nespomínajú a z väčšiny z nich vyrástli normálni a príjemní ľudia. Raz mi v škole v prírode ´vyčítali´z kariet, že zomriem o dva roky. Bol som väčšinou prvý na rane. Rozplakal som sa. Mal som dvanásť rokov,” zaspomínal si Bagin, ktorému to niektorí spolužiaci až do konca ôsmeho ročníka denne pripomínali.

“Strašne ma to desilo. V zásade som ten čas strávil v strachu. Je to už vlastne 30 rokov a na nikoho sa nehnevám. Len mi je dodnes ľúto, že nikto z pedagógov tomu nevenoval ani kúsok energie, hoci o tom vedeli. Ani v rodine. Predstavuje si to peklo, ktorým musel ten mladý človek vo Vrútkach prejsť. A uvedomujem si, že sme v našej gubernii stále strašne ďaleko. Aj 30 rokov po revolúcii,” podelil sa o zážitok Ludwig.

Ďalším bôľom je rasizmus, problém, ktorý napokon vyeskaloval do celosvetových nepokojov a prototestov. Spôsobil ho neprimeraný policajný zásah v Minneapolise, pri ktorom sa udusil Afroameričan George Floyd (+46). Jeho posledné slová “Nemôžem dýchať” vyhnali do ulíc milióny ľudí, spôsobili strhávanie a pálenie sôch kolonizátorov a smeruje to k zmene zákonov a krokov policajtov.

Rasizmus nám nie je neznámy, veď sme si do parlamentu zvolili aj ľudí, ktorí majú opletačky so zákonmi a súd pre nacistickú symboliku v 21. storočí koná napríkad vo veci poslanca Mariána Kotlebu. Český futbalový klub AC Sparta Praha napríklad zaplatí pokutu 160 000 Kč (6 000 eur) za rasistické správanie a urážlivé pokriky fanúšikov počas semifinálového pohárového duelu s Viktoriou Plzeň. Disciplinárna komisia Ligovej futbalovej asociácie potrestala Spartu za to, že niektorí jej priaznivci bučali na stredopoliara súperovho tímu Joela Ngandua Kayambu a vyhrážali sa ďalšimu hráčovi Plzne Janovi Kopicovi a rodine.

Na druhej strane je zaujímavý príbeh exproducenta Jozefa Jopa Poláčka, ktorý má za manželku Kubánku Glendu Lopéz. “Ako sa dá nazvať, keď čierna babka matky mulatky, môjho farebného syna vravievala: nieže si vezmeš za muža neg.. Teraz buďte múdre,” napísal vtipný komentár Jopo pod jeden zo statusov na sociálnej sieti.

Poukázal na fakt, že rasizmus neplatí len pri vzorci “biely-čierny”, ale všade a treba ho zo spoločnosti ako vykoreniť. A zmenila svoj názor svojrázna babka? Dohovoril je Poláček? Už nestihol... “Babička už nežije, len som tým chcel povedať, že rasizmus je na všetkých stranách. A práve preto som si kedysi dávno povedal, že ja chcem mať moje deti farebné,” dodal Jopo, ktorý svojho synčeka spolu s jeho mamou Glendou vedú k tolerancii.

Mimochodom, aj Glenda Šarmu v minulosti priznala, že po nej v istom reťazci v Petržalke hnusne pokrikovali mysliac si, že im nerozumie. Jej reakcia? Museli by sme slová tejto energickej speváčky vypípať :-) Ale Slovensko miluje a nemyslí si, že sme národ rasistov.&nbsp;

Onánia vo vlaku, úchyl v pätách: Hanzelová, Lopéz i Čaputová čelili šokujúcim situáciám

Richard Gonda

Autor článku

Richard Gonda

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás

Onánia vo vlaku, úchyl v pätách: Hanzelová, Lopéz i Čaputová čelili šokujúcim situáciám

Richard Gonda

Súvisiace články

Skladateľná elegancia

Horúce leto s horúcim koláčom

Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac, organizuje mimoriadnu potravinovú zbierku

Modrá v interiéri

Krajina zážitkov: Lidl prispeje zákazníkom na výlety a dovolenky na Slovensku

Autor článku

Richard Gonda

Plus TV

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Spevák Paľo Habera a skupina TEAM takmer zbúrali štadión: Fanúšikovia odspievali celý koncert

Herečka Barbora Chlebcová v tom má jasno: Ján Koleník alebo Ján Bakala?

Výber pre vás