Herec a zabávač, vášnivý kuchár, ale aj záhradník rád vybehne medzi ľudí a je to vidieť. Keď si v Brusne na Muzikálovom festivale Jozefa Bednárika preberal ocenenie Brusnianska brusnica, povedal: „Veľmi vás ľúbim, všetkých, ako tu sedíte. Nech ste ženy, chlapi, deti, všetkých vás milujem.“ Prízvukoval, že nikdy nikomu nezávidel a ľuďom prial. Reč uzavrel slovami: „Milujem vás všetkých, ale ženy najviac.“ Oldo Hlaváček pôsobil veľmi spokojne a pobyt v tamojších kúpeľoch si naozaj užíval.
Chválil čistotu areálu, príjemný personál a úžasnú prírodu. „Toto prostredie je vzácna vec – keď som bol na javisku, naľavo bola krásna hora, napravo tiež kopce, lesy, vrchy, nádherné Slovensko. Dožičil by som všetkým, nech sem prídu, slovenská krajina má pre všetkých otvorenú náruč,“ rozplýval sa.
Jej odchod ho zdrvil
Je skvelé, že herec sa nabil pozitívnymi emóciami. Len pred pár mesiacmi bol doslova na dne. V decembri minulého roka mu totiž zomrela jeho milovaná manželka Boženka (†83), s ktorou prežil šesťdesiatpäť rokov. „Vždy som bol v zajatí ochranných rúk mojej manželky... Náš dom bol vždy rušný, no teraz som opustený. Byť sám je to najstrašnejšie,“ povedal po jej odchode. Hoci mala dlhodobo zdravotné problémy, pre ktoré musela byť umiestnená v domove seniorov, na takúto stratu sa pripraviť nedá. O to príjemnejšie je vidieť Olda Hlaváčka spokojného.
Legendárne Hajaj, búvaj
Na Muzikálovom festivale sa spomínali aj na nedožité 80. narodeniny Michala Dočolomanského (†66), ktorý zomrel na rakovinu v roku 2008. Oldo Hlaváček s ním vystupoval aj v megaúspešnom muzikáli Na skle maľované. Do Brusna si so sebou priniesol dokonca masku čerta, ktorého stvárňoval. Opatruje ju dodnes. „Odohral som stovky repríz,“ podotkol.
Na pódiu aj s radosťou zaspieval kúsok zo slávnej cynickej pesničky, ktorou v muzikáli uspával malého zbojníka Jánošíka: „Hajaj, búvaj, maličký, bo ti odtnem nožičky.“ Opäť si vychutnal potlesk. Zdalo by sa, že je naň zvyknutý a vždy si ho užíval, ale prezradil, že ho aj zväzoval: „Keď vidím, že reakcia divákov je veselá, rozradostená, úprimná a tlieskajú, vtedy pociťujem najväčšiu zodpovednosť za to, aby som nezlyhal. Aby som vydržal, bavil ľudí a s úsmevom sa odovzdával divákom v hľadisku.“
Zaspomínal na Miška
Oldo Hlaváček si na pódiu zaspomínal na Michala Dočolomanského. „Miško bol pre mňa vynikajúci kolega, človek a priateľ. Neskonale krásne bolo na ňom to, že si vedel poradiť so všetkým. Napríklad prišiel raz k nám a zaujali ho naše veľké pondusové hodiny. To je úžasná vec, hovorí. Miško sa pozeral na tie hodiny a hovorí: Ale nejdú. A ja na to: No nejdú, lebo ich žiaden hodinár nevie opraviť. On na to: Dovolíš, ja sa na to pozriem. Pozrel na tie hodiny a v priebehu pol hodiny išli.“
V rámci chválenia legendy ešte spomenul: „Miško Dočolomanský mal prvé auto v divadle. My sme ešte ani nesnívali o tom, že raz budeme chodiť na vlastných autách do roboty a z roboty, po nociach z televízie, a už vtedy mal svoje auto. Vedel si ho totiž zadovážiť v nejakom bazáre a opraviť, spojazdniť. Bol to úžasný človek. Šikovný do akejkoľvek roboty. Aj autorskej. Aj by som zaspieval pesničku, ktorú upravil podľa seba, ale falošné spievanie nemám rád,“ uzavrel.
