Hovorieva, že nemá rád škandály, na čo mu rodina pripomína, že ho živia. Odmalička zvedavý, decentne drzý a s bulvárnym denníkom v rukách vzdelával spolužiakov na strednej škole, ale aj na Katolíckej univerzite. Popri rýpaní sa v kauzách miluje svoj ďalší špinavý koníček. Záhradu a domáce zvieratá. Preto ich občas prepašuje aj na stránky Šarmu, v ktorom pôsobí už niekoľko rokov.

Richard Gonda

Neskutočnú radosť a veľkú vďaku prežíva moderátor Peter Pinďo Lengyel, ktorý účinkoval vo viacerých televíznych projektoch a v súčasnosti sa prihovára poslucháčom z éteru známeho rádia. Peter a jeho&nbsp;partnerka Andrea sa v&nbsp;septemb­ri stali rodičmi rozkošných dvojčiat Adamka Nathaniela a&nbsp;Filipka Eliaha, ktoré im do života priniesli lásku a spokojnosť. 

Hrdý otecko, ktorý pôsobí aj ako producent a venuje sa i charite, exkluzívne Šarmu prezradil, ako to u nich doma ak­tuálne vyzerá. Pripomenul spomienku na milovaného synčeka Peťka Alexandra (†5), ktorý nás opustil vo februári 2019. Lengyel aj na základe tejto smutnej udalosti posiela ľuďom silný odkaz, aby sa nikdy nevzdávali a šírili dobro, pretože svetlo na konci tunela len vtedy skutočne zablikne.

Pred vyše mesiacom sa vám narodili dvojčatá. Už sa vám podarilo vyspať sa?

Všetci, ktorí majú dvojčatá, vám povedia to isté. Treba nadhľad a&nbsp;humor, inak sa môžete zblázniť. A&nbsp;to je len začiatok. Bavil som sa s&nbsp;jedným človekom, ktorý má dvojičky, a&nbsp;povedal mi – prvých šesť až deväť mesiacov zabudnite na spánok. A&nbsp;mal pravdu (smiech).

Takže váš biorytmus je hore nohami.

Ja som zvyknutý spávať štyri hodiny denne, lebo som tak fungoval celý život, ale bolo to súvisle. Teraz každé tri hodiny kŕmiš, pri dvojičkách je to hodina aj dlhšie. Potom uložiť, upokojiť. Pripadám si ako Leonardo da Vinci, každé tri hodiny spávam pätnásť minút. Do toho práca, moderovačky, projekty, produkčné veci. Je to však niečo, čo som si v&nbsp;podstate želal a&nbsp;neuveriteľne si to užívam. Andrejka ako kojaca maminka maká aj potom, keď deti zaspia. Uprace, operie. vyvešia bielizeň, postará sa o domácnosť, a keď potom treba, tak to všetko urobím aj ja. Je to veľmi&nbsp; náročné pre ženu, obzvlášť s dvojičkami. Matky by si zaslúžili Nobelovu cenu.

Boli dvojčatá prekvapením?

Andrejka má v&nbsp;rodine dvojičky niekoľkokrát a&nbsp;jej mama mi hovorila, že odmalička chcela dvojičky. Poviem to ľudsky – my sme to dali „na prvú“. Neboli sme u&nbsp;lekárov, žiadne centrum reprodukčnej pomoci. Naopak, vieme kedy, vieme ako, akurát sme nečakali, že z&nbsp;toho budú dvojičky. Vyzerá to tak, že som výkonný (smiech).

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Ako máte s&nbsp;partnerkou podelené úlohy?

Po heroickom ženskom výkone – pôrode, je na mieste, aby chlap aspoň raz za čas prevzal všetko na seba. Pri dvojičkách je sekcia navyše vážny operačný zákrok. Žena má po deviatich mesiacoch vnútri všetko postláčané, ubolené, podlieha obrovským biologickým zmenám. Chlap, ktorý sa nechytí roboty, to nie je chlap. Žena dojčí a&nbsp;on nech robí všetko ostatné – kŕmi, upratuje, perie, varí, nakupuje, nosí, manažuje. Ja to beriem úplne v&nbsp;pohode a&nbsp;s&nbsp;rešpektom.

Nedávate odchod Peťka a&nbsp;príchod dvojčiat do súvislosti? Nechce vám osud niečo povedať?

Je to veľmi silný príbeh v&nbsp;súvislosti s&nbsp;tým, čo sa stalo s&nbsp;Peťkom Alexandrom. Bolo to to najbolesti­vejšie, čo som v&nbsp;živote prežil. Obrovská strata a&nbsp;súčasne najtvrdšia lekcia. No ako sa ukázalo, veľmi veľa mi to dalo. Veľa vecí to očistilo, posunulo, vysvetlilo. Ja som vždy chcel tri deti a&nbsp;keďže jedno dieťa mi Pán Boh vzal, tak dve mi dal, a&nbsp;naplnil to, čo som si želal. Peťko bude vždy v&nbsp;mojom srdci a&nbsp;ja sa Adamovi a&nbsp;Filipovi chystám povedať, že mali bračeka, len už nie je medzi nami. Pre veriacich ľudí je to silnejšie ako pre ateistov, ale aj ateisti veria, že existuje niečo viac, energie, ich vyrovnávanie… Dvojičky prišli ako neuveriteľný dar, som za to vďačný a&nbsp;veľmi šťastný.

Mnoho ľudí to vzdá a&nbsp;ľutuje sa, keď sa ocitnú na dne. Vy ste tam boli, keď zomrel váš syn. Napriek tomu vravíte, že dnes ste šťastný. Ako sa vám to podarilo?

S&nbsp;malým Peťkom to bolo náročných päť rokov a&nbsp;skončilo to tragicky. Vyčerpanosť, bolesť, zúfalstvo zlomilo aj mňa, relatívne silného človeka. Bol som bez zmyslu života, bez energie. Zostal som v&nbsp;tme, zúfalý, ale jeden deň som si povedal, že to predsa nie som ja! Tak som si zobral niekoľko starých motivačných kníh, aj keď netvrdím, že v&nbsp;nich je všetko. Jednoducho som začal prepisovať tie staré, zlé, sebaľútostné mapy v&nbsp;hlave a&nbsp;nehľadal dôvody, za čo sa ľutovať, ale spôsoby, ako ísť ďalej. To je to najpodstatnejšie. Ja viem, že nevidíme svetielko na konci tunela, ale netreba to nikdy vzdať, podľahnúť bolesti a&nbsp;smútku. Samozrejme, že na to nikdy nezabudneš. Každý deň si na to spomenieš, ale zároveň je tu množstvo ďalších ľudí – rodina, priatelia, krstné deti... Existujú dva druhy bolesti – jedna nás naučí prijímať veci s&nbsp;pokorou a&nbsp;posunie nás ďalej, a&nbsp;tá druhá, keď si ju pripustíme, spôsobuje hnev, nenávisť a&nbsp;ďalšiu bolesť. Ja som svoju bolesť prijal, spracoval a&nbsp;zistil som, že ma to posunulo ďalej.

Radiť iným je náročné, okolnosti bývajú rôzne. Existuje však univerzálny kľúč, ako svoje poznanie preniesť na tých, ktorí to potrebujú?

Univerzálny kľúč neexistuje, každý sme unikátna entita a&nbsp;veci spracúvame inak, ale netreba sa nechať absolútne zlomiť. Treba to prijať, pouvažovať a&nbsp;možno sa snažiť to pochopiť. Čas a&nbsp;odstup pomôže. Ja hovorím, že sa to nestalo mne, ale môjmu synovi, pretože ja som stále tu, ja stále žijem, ale malý Peťo zomrel, on si tým musel prejsť, trpel, bojoval o&nbsp;svoj život. Ja som bol len so svojou vtedajšou manželkou starostlivý, obetavý rodič. Smrť a&nbsp;choroby sú súčasťou života a&nbsp;záleží na nás, ako sa k&nbsp;tomu postavíme. No nevzdávajte to. Viem, že je to bolestivé, ťažké, obzvlášť pre rodičov, ktorí prídu o&nbsp;dieťa. Je jedno, koľko mali rokov, či to bolo chorobou, alebo nešťastnou náhodou, je to strašná bolesť. Teba si však nájsť zmysel života a&nbsp;ísť ďalej.

Odpustili ste ľuďom, ktorí zdravotne uškodili Peťkovi? Ako ten smutný príbeh úradne skončil?

Poviem to diplomaticky, lebo odpoveď je trochu zložitejšia. Živiť v&nbsp;sebe nenávisť spôsobuje tú druhú bolesť, čo som spomínal. Ja nemám právo súdiť ani vstupovať do svedomia iným ľuďom. Môžem oprávnene cítiť hnev, ale sám sebe by som robil zle, keby som v&nbsp;sebe živil nenávisť. Čo by som tým dokázal? Vrátil by som život synovi? Nie. Prišiel deň, keď som na námestí poďakoval všetkým doktorom a&nbsp;zdravotným pracovníkom, že v&nbsp;týchto podmienkach na Slovensku vôbec pracujú, že obdivujem ich nasadenie, vzdelanie a&nbsp;že sú to tiež len ľudia a&nbsp;každý robí chyby. Môj hnev by nemal význam. Žijeme v&nbsp;štáte, kde vymožiteľnosť práva je na nižšej úrovni, vieme, aký je náš zdravotnícky systém. Ja som im odpustil a&nbsp;to ostatné je na ich svedomí. Ja idem ďalej a&nbsp;ďakujem za to, že mi do života prišlo ďalšie šťastie v&nbsp;podobe dvoch synov. Dusiť v&nbsp;sebe dennodenne zlosť a&nbsp;nenávisť, to nie je v&nbsp;poriadku. Keď je nám ubližované, nemôžeme všetko prehliadať a&nbsp;byť ticho, to nie, ale môže sa stať, že nás časom bolesť a&nbsp;hnev zožerú. Najjednoduchšie je obviňovať všetkých okolo, ale každý by mal začať od seba.

V&nbsp;rozhlasovej tolkšou, kde riešite pohľad na život, lásku, vieru či spoločenské témy, máte za „parťáka“ farára Petra Paľovčíka. Ako vzniklo toto netradičné spojenie?

Pred dva a&nbsp;pol rokom ma oslovili z&nbsp;rádia Vlna, že je čas sa vrátiť. Dostal som ponuku na formát, ale netušil som, s&nbsp;kým to budem robiť. Povedal som si, ó, veď sa tam bude polievať svätená voda, no do miestnosti vstúpil Peťo, ktorého poznám roky. V&nbsp;tom momente som sa usmial a&nbsp;povedal, áno, idem do toho. Je to vzdelaný cirkevný právnik, otec štyroch detí, gréckokatolík s&nbsp;úžasným názorom. Veselý, ľudský, sčítaný a&nbsp;rozhovor s&nbsp;ním obohacuje obidve strany. Je to o&nbsp;stretnutí dvoch odlišných pohľadov na svet, no nerobí to z&nbsp;nás nepriateľov. Páve naopak, pomáha nám to chápať jeden druhého.

V&nbsp;šoubiznise fungujete nielen ako moderátor, ale aj ako producent, manažér. Baví vás zábavný priemysel?

Stále ma prekvapuje. Čím ďalej idem, tým viac žasnem, čo sa v&nbsp;médiách podsúva ľuďom a&nbsp;mám pocit, že strašne mentálne a&nbsp;hodnotovo chradneme. Pritom si uvedomujem, že keď som pred dvadsiatimi rokmi robil Big Brother, tak sa na nás mohli tí starší pozerať tak isto. No dovolím si tvrdiť, že sme boli ešte relatívne vzdelaná a&nbsp;pokorná generácia. Tým nechcem dnešných mladých znevažovať, práve naopak, poznám „mrte“ vzdelaných, sčítaných mladých ľudí, ale v&nbsp;globále, keď to zrátam na percentá, je strašne málo uvedomelých, ktorým sa rodičia aj venujú. V&nbsp;šoubiznise ma prekvapuje, že stále väčšie, s&nbsp;prepáčením, čísla blížiace sa nule, sú akoby celebrity, sú influenceri. Čo je to za slovo? Lebo ak sa niekto, s&nbsp;prepáčením, vyvracia, vyprdí, priberie šesťdesiat kilogramov na nezdravom jedle a&nbsp;hrá sa na influencera, tak si položme otázku, koho tým influencuje? Lebo kým on na tom zarába a&nbsp;žije si ako prasa v&nbsp;žite, tak niekde na druhej strane sociálnej siete si mladí ľudia ničia nezmyselne život. Šoubiznis ma šokuje plytkosťou, tou prehnanou liberálnosťou, a&nbsp;to nemá nič s&nbsp;politikou. Mládežníci, zabudli ste na jednu vec, že vy máte aj zodpovednosť a&nbsp;najprv do misy musíte niečo dať, aby ste si z&nbsp;nej mohli brať. Ich dekadencia mi pripomína starý Rím – dajte ľuďom chlieb a&nbsp;hry, dajte im násilie a&nbsp;krv, veď oni sa vyvraždia sami. Dokedy chceme ísť cestou, že čím sprostejší národ, tým lepší život? Mali by sme začať premýšľať nad edukáciou, hodnotami.

V&nbsp;súkromí prežívate najkrajšie chvíle a&nbsp;darí sa vám aj v&nbsp;práci. Je niečo, čo by ste chceli vylepšiť?

Áno, chcel by som svetový mier (smiech). Raz mi povedal jeden český europoslanec, že vy ste ako Nokia, connecting people. Ja však chcem ešte viac spájať ľudí a&nbsp;ukázať im, že sa to dá pokorne, s&nbsp;láskou, bez ega, konfliktov, samoľúbosti. Dá sa to počúvaním, chápaním slov, prijatím normálnosti, nie extrémnosti a&nbsp;„debilizmu“, ktorý síce upúta na krátku chvíľu, ale nikam nevedie. Chcel by som mať ešte viac takých skvelých ľudí, akých okolo seba mám, lebo spolupráca je cesta. Ľuďom treba ďakovať za čas, ktorý vám venujú, za vedomosti a&nbsp;empíriu, o&nbsp;ktorú sa s&nbsp;vami delia, lebo iba tak sa môžete stať plnohodnotným človekom a&nbsp;môžete to ďalej odovzdávať. Chcem zlepšiť komunikáciu a&nbsp;toleranciu v&nbsp;tejto spoločnosti a&nbsp;hlavne vzdelanie. Hlúpemu nevysvetlíš. Ako moja mama hovorieva – na obmedzenosti je najhoršie to, že je neobmedzená. A&nbsp;hlúposť neporazíš.

Obrovská radosť moderátora Pinďa, ktorý pred rokmi prišiel o syna: Narodili sa mu dvojičky!

Richard Gonda

Autor článku

Richard Gonda

Výber pre vás

Obrovská radosť moderátora Pinďa, ktorý pred rokmi prišiel o syna: Narodili sa mu dvojičky!

Richard Gonda

Súvisiace články

Mladšia dcéra Michaely Čobejovej svojím výberom nepotešila: Ostré slová herečky

Veľký krok milencov Dubayovej a Jablonského: Bez hanby a verejne!

Bývalá misska Adriana Pospíšilová: Ulovil ju tento sexi fešák?

Emma Tekelyová prehovorila o nechutných praktikách v televízii

Markíza stopla nakrúcanie Farmy: Ako dopadol vzťah Matúša a Leny?

Autor článku

Richard Gonda

Výber pre vás