Uznávaný profesor Pavel Traubner si pred pár týždňami zase poležal v nemocnici. Podstúpil tam neodkladný operačný zákrok. Odborníka pritom pred dvomi rokmi pripravila o pravú nohu cukrovka. Neurológ sa však zdravotným problémom nepoddal a znovu pomáha pacientom vo svojej bratislavskej ordinácii. Asistuje mu pritom prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa na nich usmieva z fotografie s vlastnoručným podpisom.
Čo máte nové?
Treba povedať, že naďalej žijem. Mám trošku problémy s tou mojou druhou končatinou, ale funguje to, chodím do práce, šoférujem a to je pre mňa hlavná zdravotná náplň. Stále hovorím, že pre mňa je veľmi dôležité, že môžem pracovať, a zároveň je to pre mňa potešením.
Problémom ste sa teda postavili čelom...
Súkromne hovorím, že závidím mojim priateľom – Milanovi Lasicovi (†81), ktorý zomrel v najkrajšom momente za mikrofónom. A takisto Edo Kukan (†82), ktorý zomrel za pracovným stolom. Napriek tomu, samozrejme, každá smrť je tragická, hlavne pre príbuzných, ktorých to trápi. Ja zatiaľ žijem, fungujem, aj keď len s jednou nohou. Iste viete, že jednu končatinu mám amputovanú už niekoľko rokov, ale viem sa s tým vyrovnať. Myslím si, že dokonca tak, že som bol príkladom pre niektorých rovesníkov, ktorí keď im v šesťdesiatke amputujú končatinu, tak si ľahnú do postele a čakajú na smrť. Ja som sa rozhodol, že tú smrť nebudem vyčkávať, budem bojovať, tešiť sa zo svojej rodiny, vnúčeniec, detí. Teším sa, že sa mi v živote ešte stále ako-tak darí.
Pokračovanie na nasledujúcej strane.
