Odmala písala články do novín a vedela, že ak sa jej náhodou nepodarí stať kozmonautkou, bude novinárkou. Tak sa aj stalo a okrem pôsobenia vo viacerých periodikách má skúsenosti aj v PR oblasti, keď pôsobila ako mediálna poradkyňa pre ministra a mnoho spoločností. Vedúcou tímu EMMA je od januára 2023.


Jana Raganová

Stále je to krehká, drobná blondínka, ako si ju pamätáme z ikonickej roly. Do Bratislavy prišla niekdajšia Arabela z Nemecka, kde dlhé roky žije s tretím manželom, pretože oprašuje hereckú kariéru. Na jeseň bude mať premiéru film Princ Mamáčik, na ktorý bola v našom hlavnom meste točiť trailer a dabovať.

Aké je to dabovať samu seba?

Je to „sranda“. Po prvýkrát som sa stretla s&nbsp;tým, že sa sama seba nahováram v&nbsp;slovenčine. Väčšinou som dabovala zahraničné filmy, teraz je však zahraničný film aj český, čo je pre mňa novinka. To, čo som sa naučila v&nbsp;češtine, som musela nahovoriť do slovenčiny! Je to podľa mňa absolútny nezmysel. Prečo nemôže ísť u&nbsp;nás film v&nbsp;originálnom jazyku, prípadne s&nbsp;titulkami? Dnes sme robili trailer a&nbsp;v&nbsp;auguste ešte raz prídem na dabing celého filmu talentovaného herca, režiséra a&nbsp;producenta Jana Budařa.

Po koľkých rokoch ste nakrúcali?

Posledný film som natočila v&nbsp;Bratislave asi v&nbsp;roku 1992, bol to Pozemský nepokoj. Tridsať rokov som nehrala! Teraz som si to počítala – začala som v&nbsp;trinástich, pätnásť rokov kariéra a&nbsp;pauza. Potom spomínaný rozlúčkový hraný film Eduarda Grečnera. A&nbsp;môj lístok na vlak prepadol. Preto som z&nbsp;vlaku vystúpila. (Smiech.) Dnes sú už vlaky moderné, ale ja som si vybrala a&nbsp;nastúpila do toho najrýchlejšieho, šinkansenu. Ešte takých pätnásť rokov by som sa mohla povoziť po filmovom svete, nemyslíte? A&nbsp;stihnúť veľa hrať. (Smiech.)

Hranie vás zase chytilo?

Áno, nájsť však postavy pre ženu v&nbsp;zrelom veku nie je jednoduché. Ani v&nbsp;Hollywoode. Toto som sa dočítala v&nbsp;článku o&nbsp;Madsovi Mikkelsenovi, ktorý píše: „... životnosť ženských rolí v&nbsp;tejto brandži je oveľa kratšia ako u&nbsp;mužov. Najprv dostávajú ženy veľké roly, potom 20 či 30 rokov nič a&nbsp;potom sa objavia ako staršie dámy. Akoby divákom prekážalo dívať sa na ženy v&nbsp;strednom veku.“ A&nbsp;tak je to i&nbsp;so mnou. Niekto musí hrať aj kráľovné, čarodejky, zlé svokry či dobré babičky. (Smiech.) Som v&nbsp;období, keď si môžem vychutnať to, čo žijem dnes, a&nbsp;to, čo som prežila, životné skúsenosti, môžem podať ďalej. Vidíte to v&nbsp;tvári, v&nbsp;pohybe, v&nbsp;postave, v&nbsp;tom, ako človek vníma svet okolo seba. Keď som si prečítala predlohu Princa Mamáčika, cítila som, že je to jedinečná šanca pretrhnúť niť, ktorá sa ťahala od Arabely. Nechcem zostať naveky princeznou. Hoci pred pár dňami na filmovom festivale v&nbsp;Karlových Varoch ma všade oslovovali Arabela. Môj nový titul od októbra je, prosím, kráľovná.

Pre nás vždy budete Arabelou...

Budem? Prosím, neberte mi moje ilúzie! (Smiech.)

Vám teda prekážalo, že si vás ľudia spájali s&nbsp;Arabelou?

Áno. Kedysi som tú arabelovskú mániu vnímala inak ako dnes. Neboli sociálne siete, film ste si museli pozrieť, práve keď ho vysielali v&nbsp;televízii alebo keď bol v&nbsp;kinách. Nie ako teraz, keď si všetko nájdete v&nbsp;archíve alebo na Youtube. Na Instagrame som si spravila filmotéku, aby som sa zviditeľnila. Nech diváci vidia, čo všetko som za tých päťdesiat rokov natočila. A&nbsp;nebolo toho málo. Arabela je len jednou z&nbsp;mojich filmových postáv z&nbsp;roku 1980. V&nbsp;roku 1972 som natočila prvý film a&nbsp;prvú inscenáciu. Už som zabudla na niektoré svoje roly aj na to, s&nbsp;kým som si v&nbsp;televízii či vo filme zahrala. Sama objavujem a&nbsp;obdivujem svoju mladučkú filmovú databázu.

Nezdá sa vám to ako v&nbsp;inom živote? Žijete v&nbsp;inom štáte, herectvu ste sa dlhé roky nevenovali.

Žijem síce v&nbsp;inom štáte, ale vravím, že tam mám len trvalé bydlisko. Ja žijem v&nbsp;Európe. Neustále sa pohybujem a&nbsp;premiestňujem z&nbsp;jedného štátu do druhého. Momentálne som v&nbsp;neustálom kolobehu.

Je to pre golf, ktorý je vaším koníčkom?

Áno. Veľmi rada cestujem s&nbsp;manželom po svete, ktorý rovnako ako ja vášnivo hrá golf. Je to naše spoločné hobby. Moje starosti pri ňom zostávajú doma. Sústreďujem sa výlučne na hru a&nbsp;na golfovú loptičku, aby som ju správne trafila. Som viac ako štyri hodiny na čerstvom vzduchu, vnímam a&nbsp;vychutnávam prírodu, zvieratá, spoznávam nových a&nbsp;zaujímavých ľudí. A&nbsp;to mi dodáva veľa energie, ktorú zo mňa iní odčerpávajú. Moje krédo: Žiť a&nbsp;užívať si. Dnes. Teraz. Tu. Už ma nezaujíma a&nbsp;netrápi, čo si o&nbsp;mne ľudia myslia, čo zlé o&nbsp;mne nahovoria alebo napíšu. Dožiť sa môjho veku je vlastne dar od Boha. Veľa mojich kolegov a&nbsp;kamarátov už nie je medzi nami. A&nbsp;oveľa mladších…

Deťom ste púšťali Arabelu, keď boli malé?

Iba Janke, a&nbsp;to v&nbsp;puberte, keď vyšli prvé DVD.

Veru, nikto mi nechce veriť. Janka sa narodila v&nbsp;roku 1981, Harry v&nbsp;roku 1987, hoci tiež v&nbsp;Bratislave, ale už som sa sťahovala do Nemecka. Keď sme boli na novom mieste, v&nbsp;novom domove, Janka sa musela čím skôr naučiť cudzí jazyk, takže sme jej doma púšťali nemecké rozprávky, aby mohla ísť do prvej triedy. Deti odmalička vyrastali v&nbsp;tom, že som domáca pani a&nbsp;nie herečka.

Až teraz teda spoznávajú mamu herečku?

Áno, po 30 rokoch… Spýtali sa ma, prečo som si zrazu založila Instagram alebo spravila konto na Facebooku. Bolo to počas ťažkých koronamesiacov. Z&nbsp;núdze cnosť. Príležitosť a&nbsp;inšpirácia. Pekná a&nbsp;zároveň tvorivá hra na mobile. Začala ma baviť od prvého momentu vyhľadávania a&nbsp;skompletizovania mojej filmotéky. Robím to predovšetkým pre moje deti a&nbsp;vnúčatá. Aby raz vedeli, čo všetko ich mama, babka alebo mama herečka pre našu slovenskú a&nbsp;českú kinematografiu urobila a&nbsp;natočila.

No a&nbsp;nie je to pre deti čudné?

Je. Ale tešia sa so mnou, že ma v&nbsp;októbri uvidia v&nbsp;Princovi Mamáčikovi. Pozvala som ich na premiéru do Prahy, lebo manžel oslavuje i&nbsp;krásne životné jubileum. Zvykneme totiž raz do roka stráviť niekoľkodňový výlet v&nbsp;zahraničí. A&nbsp;teraz to tak zapasovalo, že prídu do Prahy. Moje tri dospelé deti (dve dcéry a&nbsp;syn) aj s&nbsp;vnučkou. Už teraz som z&nbsp;toho dojatá.

Často si povieme – keby sme tak mali Arabelin čarovný prsteň… Povzdychnete si takto niekedy aj vy?

Niekedy aj stokrát za deň, keď mi niečo nevychádza. V&nbsp;istej chvíli alebo v&nbsp;určitom momente si želám, aby som prsteň mala... Ale realita je iná. Človek má mať stále pred sebou nejaký cieľ. Nejakú motiváciu. Mať sny a&nbsp;snívať. A&nbsp;verte mi, že sny sa plnia. Áno, aj bez prsteňa. Len treba byť trpezlivý a&nbsp;veriť si. Vlastniť „kus“ zdravého sebavedomia je nutnosť. Nájsť si to svoje „ja“. A&nbsp;mať rád nielen seba, ale aj ľudí okolo nás. Verím na zázraky. Veď nie je zázrak, že som sa vrátila do filmového sveta?

Nechýbalo vám herectvo v&nbsp;Nemecku?

Zo začiatku ani nie. Keď som odišla, túžila som po slobode. Dovtedy som bola ako vták zavretý v&nbsp;zlatej klietke. Nemala som žiadne súkromie. Detstvo som mala len do svojich trinástich rokov. Potom jedna inscenácia za druhou, film, škola, neskôr divadlo. Keď sa mi narodila prvá dcéra Jana, po šiestich týždňoch som ju ťahala i&nbsp;do divadla, niekedy dokonca spala v&nbsp;divadelnej šatni. Keď stroskotalo moje prvé manželstvo, bola som sama s&nbsp;dcérou. Veľmi mi pomáhali rodičia i&nbsp;sestra. Túžila som odísť preč, ale utiecť som nikdy nechcela. Mala som viackrát príležitosť ilegálne opustiť Československo, ale bola som citovo viazaná na rodinu. Nechcela som, aby v&nbsp;budúcnosti trpeli. Otec aj švagor boli vojaci z&nbsp;povolania. Keď som sa zoznámila s&nbsp;druhým manželom, bola to náhoda aj šťastie. Povedala som si: Keď nie teraz, tak nikdy. Otehotnela som, a&nbsp;keď sa mi narodil syn, tak som sa oficiálne vydala za nemeckého manžela Haralda. A&nbsp;to v&nbsp;Bratislave v&nbsp;Modrom kostolíku. Potom som už legálne opustila domovinu a&nbsp;vysťahovala sa. Keby som tak tušila, čo sa udeje v&nbsp;roku 1989… Ale kto to vedel?

Spomenuli ste krach prvého manželstva, potom ste sa rozvádzali aj druhýkrát. Pre väčšinu žien je katastrofa, keď im nevyjde len jedno. Ako ste zvládali smútky, že vám nevychádzajú vzťahy?

Som žena, ktorá má v&nbsp;sebe neuveriteľne veľa optimizmu. A&nbsp;systematicky neprestávam veriť na dobro ani vtedy, keď sa cítim najhoršie. Je to hlboká strata, bolesť a&nbsp;rana pre každú z&nbsp;nás. Nikto nesníva o&nbsp;nefungujúcom manželstve alebo rozchode s&nbsp;milujúcim partnerom. Ako sa vraví: Silné ženy neplačú, pustia si hudbu hlasnejšie a&nbsp;začnú upratovať byt!

Čo vám najviac pomohlo v&nbsp;ťažkých chvíľach?

Keď som bola na dne, často som po práci vysedávala v&nbsp;českej „hospodě“ v&nbsp;Prahe s&nbsp;kamarátkou, ktorá tam pracovala ako čašníčka. V&nbsp;zúfalstve a&nbsp;v&nbsp;bolestivom plači do mňa nalievala „panáky“. Áno, aj to sa mi stalo. Som rada, že to nezanechalo trvalé následky a&nbsp;že sa zo mňa nestala alkoholička! V&nbsp;tejto nepeknej fáze stroskotávajúceho druhého manželstva som trpela ako kôň. Ale verila som, že na konci čierneho tunela musí prísť svetelný slnečný lúč, ktorý ma hrejivo a&nbsp;s&nbsp;úsmevom opäť postaví na nohy.

Nie ste teda z&nbsp;tých, čo zatrpknú na mužov?

Nie, ináč by som sa tretíkrát nevydávala. (Smiech.) Každému manželovi som darovala jedno zdravé krásne dieťa. To je najkrajší dar, ktorý môže dať žena svojmu mužovi. Aj keď bývalé vzťahy stroskotali, dnes mám šťastné manželstvo. Sme zohratá, rozumná a&nbsp;veselá „patchwork family“. Všetci sa máme radi. U&nbsp;nás nepadne slovo nevlastný brat či nevlastná sestra. Mama je len jedna.

Najmladšiu dcéru ste porodili po štyridsiatke, čo je dnes už bežná vec, ale vtedy nebola. Nebáli ste sa do toho ísť?

Nie, pretože keď som tehotenstvo po štyridsiatke konzultovala so skúseným gynekológom, povedal mi, že keď už mám dve deti, tretie je len rutina. Ale, priznám sa, bolo to cisárskym rezom a&nbsp;na objednávku. Nemala som rizikové tehotenstvo, preto som si tieto šťastné chvíle užívala. Vkusne som sa obliekala, nosila „štekle“, používala denný decentný mejkap, veľa času trávila na čerstvom vzduchu a&nbsp;cestovala. Napríklad Afriku a&nbsp;Nový Zéland som stihla ešte do 6. mesiaca tehotenstva. Lekár mi potvrdil, že čím neskôr žena porodí, tým väčšia šanca je oddialiť perimenopauzu, teda obdobie, keď telo ženy prirodzene prechádza do cyklu menopauzy. Milé čitateľky, ak túžite po bábätku a&nbsp;máte vyše 40, nebojte sa. Vyhľadajte odborného lekára a&nbsp;aj v&nbsp;prechode ešte môžete prirodzenou cestou otehotnieť a&nbsp;vynosiť dieťatko. Neoľutujete. Proces starnutia oddialite tehotenstvom. Telo si samo povie, že ešte nemôže začať starnúť, pretože má veľa povinností – rodiť, dojčiť, bojovať s&nbsp;nedostatkom spánku, únavou, vyčerpaním.

Nebojím, skôr sa ho štítim. So starobou sú spojené fyzické a&nbsp;mentálne limity, ktoré mi robia najviac starostí, predovšetkým rednutie kostí. Osteoporóza sa zahniezdila i&nbsp;v&nbsp;mojom tele. Na starnutie sa treba pripraviť. Je nutné sa zmieriť s&nbsp;touto fázou života a&nbsp;nevyčakávať na nemocničné lôžko, na lieky, na pomocné „chodítka“ či domov seniorov. Devízou je byť aktívny, zdravo sa stravovať a&nbsp;pozor – nepreháňať to so športom, nepodceňovať vlastné schopnosti. Nie každý má možnosť a&nbsp;šťastie dožiť sa môjho veku. Som vďačná, že som zdravá a&nbsp;môžem robiť to, čo robím. Na sebe nič nemením, nepúšťam do tela umeliny. Zatiaľ som si nedala ani pichať do tváre. Nechcem byť otrokom svojej krásy. Nepotrebujem mať kožený alebo flegmatický, cudzí výraz. Chcem žiariť optimizmom, prirodzenosťou, láskavosťou, empatiou, mať v&nbsp;očiach iskru, môcť sa prirodzene usmievať. Moja tvár je moja celoživotná poistka. Z&nbsp;tváre vyčítate všetky vnútorné emócie a&nbsp;z&nbsp;každej vrásky životnú skúsenosť. V&nbsp;mojom veku si veľmi potrpím na vlasovú úpravu, na kvalitnú kozmetiku a&nbsp;nechty. Manikúra a&nbsp;pedikúra sú pevne zakotvené v&nbsp;mojom diári.

Vidieť, že ste spokojná sama so sebou aj v&nbsp;živote.

Keď sme sa už s&nbsp;manželom rozprávali o&nbsp;prípadných plastických vylepšeniach, reagoval: A&nbsp;načo? Mne sa páčiš taká, aká si. Je to vyznanie lásky. Sme spolu 22 rokov, a&nbsp;teda pre koho by som to robila? Keď, tak len pre seba. Ale pre seba podstúpiť toľko bolesti a&nbsp;rizika? Nie. Ja sa cítim atraktívna a&nbsp;príťažlivá aj takto. A&nbsp;hlavne spokojná. To je popri zdraví to najcennejšie v&nbsp;živote.

Tretí manžel je, zdá sa, terno v&nbsp;lotérii.

Tentoraz ste sa „našli“ alebo musíte na vzťahu pracovať, robiť kompromisy?

V&nbsp;dobrom vzťahu musí každý z&nbsp;partnerov robiť kompromisy. Nepoznám manželstvo, ktoré sa nemusí zosúladiť, zohrať, doladiť, vyšperkovávať. Na vyváženom vzťahu treba neustále a&nbsp;možno i&nbsp;celé roky pracovať. Inak harmonický vzťah nemôže fungovať. Zosúladiť tikanie ženského tela a&nbsp;mozgu s&nbsp;tikaním mužského pohlavia je dlhodobá mravčia práca. A&nbsp;keď všetko funguje, ešte prichádzajú na rad osobné záľuby.

Máte iné koníčky ako manžel?

Našťastie, v&nbsp;mojom prípade ma manžel pustí na golf samu, na babinec, na kávu alebo tiež na predĺžený víkend len s&nbsp;kamoškami. Muži aj tak mnohokrát nerozumejú našej takzvanej slepačej reči. (Smiech.)

Takže trávite čas aj bez neho.

Áno, trávim. Akceptuje to. Hoci nie vždy a&nbsp;nie vždy s&nbsp;nadšením. (Smiech.) Naše manželské spolužitie je založené na báze – manžel, otec, brat, milenec, poradca, kritik a&nbsp;kamarát… Je o&nbsp;13 rokov starší a&nbsp;trošku uberá z&nbsp;rýchlosti, spomaľuje tempo, čo je prirodzené. Ja som ešte stále tá aktívna. Nie vždy mi chce robiť spoločníka na rýchlej jazde, ktorá ho mnohokrát znepokojuje a&nbsp;unavuje. S&nbsp;mojím filmovým natáčaním a&nbsp;návratom mal tiež trošku problém, pretože taký kočovný život nepozná… Povedala som mu: Keď mi budeš brániť v&nbsp;mojej rozbiehajúcej sa kariére, bude to pre mňa najnešťastnejšia chvíľa nášho spolužitia. Očakávam tvoju podporu. A&nbsp;zafungovalo to.

Dosť otvorene viete dať najavo svoj postoj...

Som otvorená a&nbsp;neznášam klamstvá. Keď ma niekto raz oklame, a&nbsp;to vedia aj moje deti, má smolu. Deti som viedla k&nbsp;zásade, že každý z&nbsp;nás môže vyrobiť nejaký „prúser“, nie sme dokonalí, ale keď sa niečo stane, neklamať, ale konať! Prísť s&nbsp;pravdou, keď dom začína horieť, a&nbsp;nie keď už dom horí alebo dohorieva. Keď len začína, vtedy som ešte schopná pomôcť. Som „mama hotel“ a&nbsp;deti majú u&nbsp;mňa otvorené dvere 24 hodín. A&nbsp;nie sú to žiadni „mamáčikovia“.

Na záver sa ešte vrátim k&nbsp;Arabele. Spomenuli ste, že máte rada módu. Užívali ste si teda princeznovské šaty alebo ste mali aj pripomienky?

Keď som mala devätnásť rokov, bolo mi jedno, v akých šatách hrám alebo účinkujem. Ani vo sne by mi nenapadlo dávať nejaké negatívne pripomienky kostýmovému výtvarníkovi. V prípade Arabely to bol navyše známy český tvorca Theodor Pištek. V tom čase som mala hlavne strach, že ma vyhodia z filmu alebo už nikdy neobsadia. Bola iná doba. Iná výchova, zabehnutý systém, v ktorom bola akákoľvek sloboda obmedzovaná.&nbsp;

<a href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/nechcem-byt-arabela-herecka-jana-nagyova-exkluzivne-svojej-najznamejsej-roli" target="_blank" rel="noopener">FOTO rodiny Jany Nagyovej nájdete TU &gt;&gt;&gt;</a>

<a href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/nechcem-byt-arabela-herecka-jana-nagyova-exkluzivne-svojej-najznamejsej-roli" target="_blank" rel="noopener">FOTO herečky ako kráľovnej nájdete TU &gt;&gt;&gt;</a>

<a href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/nechcem-byt-arabela-herecka-jana-nagyova-exkluzivne-svojej-najznamejsej-roli" target="_blank" rel="noopener">Aktuálne FOTO Jany Nagyovej nájdete TU &gt;&gt;&gt;</a>