Keď herec nič nezažil, nemá čo do umenia priniesť, hovorieva Marko Igonda, ktorý sa na nedostatok zážitkov určite nesťažuje. V dvadsiatke mu rodičia kúpili letenku do vysnívanej Ameriky, kde na včelej farme v Seattli rozmýšľal, čo ďalej so životom. Jeho nepokojný duch ho hnal okúsiť svet a bolo mu ľúto, že za sebou nedokázal potiahnuť aj svojich kamarátov. „Aj som si preto poplakal. Nerozumel som, prečo so mnou nejdú do sveta. Potom som pochopil, že každý má svoj strop, a išiel som svojou cestou. Pre mňa je katastrofálny pocit, keď je niekto uzavretý v jednom prostredí,“ hovorí.
Nemohol sa pohnúť
Spomína si na moment z detstva, keď ho pri hre priviazali k stromu. „Niečo do mňa hádzali a ja som sa nemohol pohnúť. Vtedy som sa rozplakal. Pamätám si ten pocit nemohúcnosti, a tak celý život robím všetko pre to, aby som vedel urobiť zmenu v akomkoľvek veku. Zatiaľ to dokážem. Keď máte vnútornú silu, môžete zmeniť všetko. A tak aj žijem. Niekto má métu dostať sa do Národného divadla, ja som z neho dal výpoveď...“ hovorí herec, ktorého režiséri obsadili do amerických, francúzskych či nemeckých diel. Kedysi bol pre Marka Igondu métou aj život v zahraničí, potom sa to zmenilo: „V zahraničí som aj žil, ale povedal som si, že doma mi je lepšie, a odišiel som. Zmena však vyžaduje veľkú emočnú silu a musíte počítať s tým, že keď sa rúbe les, lietajú triesky. Ak je človek niekde nešťastný, mal by to zmeniť. Myslím však, že väčšina ľudí nedokáže zmenu zrealizovať,“ vraví.
Mamina škola
Zmeny, či už pracovné alebo osobné, sa vždy dotýkajú aj okolia, občas aj ublížime. Povedal si herec niekedy vetu: ”Tak toto som nemal urobiť...”? ”Samozrejme, že si nesiem svoje bremená a v istých momentoch som urobil rozhodnutia, ktoré boli z môjho pohľadu správne, aby som sa pohol ďalej, hoci druhá strana ich vnímala negatívne. Ale nemám skúsenosť, že by som sa otočil a povedal: Toto je krivda, ktorá ma dobehne! Od mojej mamy totiž celý život počúvam: Minulosť ťa dobehne. Mama je veľmi vzdelaný človek, neustále študuje, vo filozofii a psychológii je ako doma a po celý život ma jasne smerovala,” hovorí.
Vďaka výchove nikdy neurobil v živote niečo, za čo by mal pykať. ”Ale radikálne riešenia som urobil. Každopádne viem, že vtedy začína nová väzba, nový svet a aj pre druhú stranu, hoci to možno vtedy pociťuje negatívne, sa otvárajú dvere,” hovorí s tým, že medzi radikálne riešenia radí aj svoj odchod do sveta. ”Mal som chuť a cítil som, že mám na to."
Ako si spomína na starú mamu, čítajte na nasledujúcej strane.
