Smrť Moniky Pokokárovej škovala slovenský umelecký svet. Pred rokmi však podobný šok zažívali českí umelci. O to väčší, že jeden z najtalentovanejších režisérov, Petr Lébl, sa obesil v divadle a oni, nič netušiaci, pod ním odohrali predstavenie. Aj jeho trápili depresie a pochybnosti.

Scenár smrti

Ako divadelník si dôkladne pripravil scenár vlastnej smrti. Na dvere pracovne pripevnil odkaz „Som na javisku“. Naozaj ho tam na druhý deň našli technici, keď rozoberali kulisy. Visel nad hlavou nič netušiacich hercov, ktorí pod ním hrali predstavenie Ivanov. Na jeho písacom stole našli závet a niekoľko osobných listov pre kamarátov. Ďalším prišli po jeho smrti poštou. Boli zronení, pretože nebrali dostatočne vážne, keď hovoril o samovražde a že chce umrieť v Kristových rokoch…

Zmätok v duši

V osemdesiatych rokoch bol Lébl zjavením, ktoré výrazne predbehlo divadelnú tvorbu. Mal 25 rokov, keď sa stal umeleckým šéfom jedného z najprestížnejších divadiel, Na zábradlí. Problém bol, že ako starol, stal sa sám sebe konkurentom. Kritika, ktorá ho vždy velebila, ho začala obviňovať, že vykráda sám seba. Dostal sa do tvorivej krízy a zároveň mal problémy so sexuálnou identitou. Zmätok, ktorý mal v duši, bohužiaľ, vyriešil definitívne.