Monika Beňová o desivej vete lekára pred pôrodom, čo povedala dcére, aj tvrdý odkaz kritikom

ROZHOVOR Monika Beňová o tom, čo sa dialo tesne pred pôrodom. Partner to ledva stihol

ROZHOVOR: Monika Beňová otvorene o hektických chvíľach pred pôrodom. A tvrdý odkaz kritikom

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Monika Beňová priviedla 1. novembra na svet dcéru Leu. Spokojná politička už stihla osláviť s partnerom, advokátom Ľubomírom Klčom (36), jej týždňové narodeniny a odskočiť si na hodinu ku kaderníkovi. Čerstvý otecko zatiaľ postrážil aj navaril. Cesta k bábätku však nebola priamočiara. Budúcu mamičku raz poslali z pôrodnice na pár dní domov a potom sa musela vyrovnať s tým, že nerodí podľa plánu.

Keby ste mali piatimi slovami vyjadriť váš momentálny životný pocit, ktoré by ste si vybrali?

- Šťastná, milujúca, spokojná, naplnená a nadšená.

Rodili ste cisárskym rezom. Aký je to pocit, keď prebieha operácia, keď žena vlastne nevie nič ovplyvniť? Je to čakanie na to, ako šikovne pracujú lekári...

- Nebolo to úplne v pláne, mala som dobré vyhliadky aj na prirodzený pôrod, pár dní predtým sme to preberali s pôrodníkom. Lenže viete, ako sa hovorí, človek si robí plány a boh sa usmieva. Takže v nedeľu ráno som mala zlé krvné výsledky aj vysoký tlak, a tak o 7:20 padlo rozhodnutie, že to „ukončíme“, čo mimochodom znie dosť desivo, ale znamená to sekciu.

Stihla som ešte zavolať domov a Ľubo priletel, o 7:56 bol v pôrodnici a išli sme „na to“. Vôbec mi neprekážalo, že pôrod nevidím, Leuškin tatino mi ho opisoval a aj z toho som bola slabá :-). No a o 8:26 to bolo. Zamraučala a bola tu. Najlepšia rada je, nemiešajme sa lekárom do ich práce, vedia, čo majú robiť, lepšie ako my, premotivovaní rodičia, tzv. internetoví odborníci. Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Aké boli vaše prvé slová dcérke a partnerovi, keď vám ju dali do náručia?

- Dcérke boli, až keď mi ju priniesli do izby po hodinke. Povedala som jej to isté, čo pred 32 rokmi synovi, že som tu len pre ňu a že ju nekonečne a bezhranične milujem, že ďakujem, že si ma vybrala za maminku. Ľubkovi toho bolo viac, ale to je medzi nami.

Ako sa držal čerstvý otecko?

- Vynikajúco. Úplný profesionálny otec. Bol mi veľkou oporou.

Ako sa vás dotkli covidové opatrenia?

- Urobili mi dva PCR testy a pri prepustení v piatok ešte antigénový. Všetko v nemocnici. Jediné, čo je také iné, je, že za vami nemôže nikto prísť. Aj Ľubo mal šťastie, že mu výsledok PCR testu prišiel v nedeľu o 5:03, inak by nemohol prísť.

Čím vás privítal partner a syn Martin doma?

- Všetkým, od kytice cez obedík až po výzdobu pre Leušku. Bola som veľmi dojatá, sú zlatí.

Ako ste sa vyspali prvé noci doma, respektíve, koľko vám dala malá Lea spať? Na sociálnej sieti ste naznačili, že si vás vybrala za postieľku a že ste prvú noc prakticky presedeli.

- Ja som sa vyspala aj v nemocnici. Nejako som nikdy nepotrebovala v živote veľa spať. A tým, že som Leušku mala prakticky od narodenia pri sebe, naučili sme sa všetko spolu už pred príchodom domov. Je ako hodinky. Papá každé tri hoďky a medzitým spí ako dudok.

Viem, že maminky sú po pôrode často unavené, ubolené a vyčerpané, ale tie prvé dni v nemocnici boli veľmi fajn z toho pohľadu, ako sa my dve s dcérkou zosynchronizujeme. Ani raz som ju už nedala na novorodenecké. Aj keď musela spinkať v &nbsp;takom zariadení na zníženie žltačky, tak som k nej proste každú hodinku vstávala, dokŕmila ju trošinku a spala som vtedy, keď ona. Lebo ja som mama, je to na mne :-). Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Predsa len, ste pripravená aj na to, že spánok bude pre vás teraz vzácnosťou?

- Ako som už spomínala, nikdy som nepotrebovala veľa spať. Kamarátka Hela vždy na to hovorí, že spať budeme v hrobe, teraz mám žiť a tešiť sa z toho.

Od dvoch čiarok na tehotenskom teste až do momentu, keď ste uvideli svoje druhé dieťa, ubehli mesiace. Čo bolo počas nich pre vás najzložitejšie?

- Bolo to krásne obdobie, „vďaka“ korone som bola doma v Bratislave a všetko sme si spolu užili ako rodina. Každý deň bol úžasný, Ľubo a Maťo mali božiu trpezlivosť s mojimi náladami a starali sa o mňa a o všetko. Od šiesteho mesiaca som si musela dať pokojový režim, ale dávala som si pozor na stravovanie, takže som pribrala nejakých štrnásť kíl za takmer deväť mesiacov a nemám vôbec žiadne strie. Myslím nové, len tie staré :-).

Aké zdravotné problémy vás potrápili? Boli niektoré predovšetkým z&nbsp;dôvodu veku alebo by prišli tak či tak? Vysvetľovali vám lekári všetko trpezlivo?

V závere to bola tehotenská cukrovka a vysoký tlak, ale to všetko pomohli riešiť lekári. Naozaj som myslela úplne vážne, že doktorom treba dôverovať. Máme veľmi kvalitných lekárov aj zdravotnícky personál. Nech sa skúsia tí, ktorí na všetko frflú, opýtať niekoho, kto zažil zdravotný systém napríklad vo Spojenom kráľovstve.

Rodili ste teda skôr kvôli tlaku a cukrovke?

- Áno, žiaľ. Ale nie priskoro a našťastie všetko super dopadlo.

Čo s vami teraz robia emócie?

- Cítim veľa lásky a občas, keď naša veverička spinká, pozerám na ňu a tečú mi slzy vďačnosti, že si ma vybrala za maminku.

Na sociálnej sieti ste poďakovali fanúšikom aj za dodanie sily – mali ste teda z niečoho obavy?

- Zo všetkého a zároveň z ničoho. Na jednej strane sa obávate akejkoľvek komplikácie a na tej druhej veríte, že všetko bude v poriadku. Chce to len rešpektovať lekárov a počúvať, čo vám hovorí vaše telo a najmä človiečik vo vás. Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Nakoľko vás ovplyvňoval v prežívaní prvých mesiacov fakt o vašom prvom, predčasnom pôrode? Pracovalo podvedomie? Čo by ste poradili ženám, ktoré prežili niečo podobné teraz, po vašej novej skúsenosti, že to ide?

- Ťažko radiť. Pre každú maminu je jej tehotenstvo individuálna a osobná vec. Ale musíte svojmu drobcovi veriť. A dodávať mu tým silu. Plačte, keď nie ste s ním, ale keď ste, rozprávajte mu, ako ho milujete, ako sa tešíte, keď už bude s vami doma, čo ste mu všetko prichystali, čo budete spolu robiť. Oslovujte ho. Buď menom alebo akokoľvek milunko. Každú svoju myšlienku venujte len a výlučne bábätku. Ostatní to musia rešpektovať. Milujte ho každou myšlienkou.

Poďme teraz na predsudky, respektíve „dobre mienené rady“ ohľadom menej štandardného veku rodičky. S akými reakciami ste sa stretávali a čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa tým zaoberajú?

- Toto bolo úplne mimo môjho záujmu. Mňa hlúpe a zakomplexované či závistlivé „múdrosti“ nezaujímajú a ani ma nezaujímali. Je to môj život, nikto ho nežije za mňa. Nech sa každý pozrie na ten svoj. Väčšinu zlých komentárov píšu nešťastní a opustení ľudia, ktorí vlastné prázdne životy schovávajú za kritizovaním iných. Je to ich hlúposť a prázdnota. Neľutujem ich. Každý môže nájsť v sebe dobro a prajnosť. Ak nechce, nech sa doma dusí sám pri počítači závisťou.

Všetko sa teraz sústreďuje len na dcérku alebo registrujete aj svet okolo? A „nevypli“ ste svoj záujem o politiku, o to, čo sa deje doma alebo vo svete?

- Politika je moja práca a mám ju rada. Chcem, aby naše deti žili v zdravom a bezpečnom svete. Patrí to v mojom živote k sebe.

Máte predstavu, ako dlho chcete byť „len“ maminou? Vidíte sa s kočíkom v chodbách Európskeho parlamentu, až pominie koronakríza? Aké sú tam vôbec podmienky na to, aby ženy s malými deťmi mohli pracovať?

- Podmienky máme veľmi dobré. Ale zatiaľ o tom nepremýšľam a ani neplánujem.

Gratulovali vám aj&nbsp; kolegovia z Bruselu?

- Mnohí – predsedníčka našej frakcie, predseda EP, veľa kolegýň a kolegov aj tu na Slovensku. Veľmi si vážim, že si spomenuli.

Ako reagovala na príchod dcéry vaša a partnerova rodina?

- Fantasticky. Zásobujú nás domácimi dobrotami a čakajú, kedy prídu malú vystískať.

A kamarátky? Prekvapili vás niečím?

- Je korona, okrem syna a muža som sa s nikým osobne nestretla a ani v najbližších týždňoch neplánujem. Kamarátky sú rozumné ženy, chápu to. Ešte si posedíme na kávičkách.