Magdaléna Magdová

Ako vám a vašej rodine zasiahla do života pandémia koronavírusu?

Otvorene poviem, že sme sa asi ako každý na začiatku zľakli. Už sa nebojíme, manžel napriek svojmu ochoreniu a zrejme aj väčšiemu riziku neprestal so mnou spoločne žiť. Poznáme množstvo ľudí, ktorí vírus prekonali, rovnako aj tých, ktorých mimoriadne potrápil. Stále počúvame, že najrizikovejší sú ľudia, ktorí majú ďalšie iné ochorenia, my ostatní sa máme chrániť a zvyšovať si imunitu. Takže pridávame si viac vitamínov, chodíme rovnako ako pred pandémiou na prechádzky a rovnako si umývame ruky. Nedávno sme si robili prieskum na pánskych a dámskych toaletách. Z desiatich mužov si po malej potrebe asi tak tretina umyje ruky, u žien polovica. Čo nás, preboha, učia naši rodičia, akým sú príkladom, keď vidíte, že polovica populácie tieto návyky nemá? Potom sa ťažko bojuje s koronou či inými vírusmi. Zhrniem to teda takto: u nás sa prakticky nič nezmenilo. Žijeme život naplno a držíme sa myšlienky indického mysliteľa Gándhího: „Život nie je o tom, aby sme čakali na búrku, ale o tom, aby sme sa naučili tancovať medzi kvapkami.“ Vírusy tu boli, sú aj budú, len sa s nimi treba naučiť žiť. Nedajme sa už strašiť.

So sklerózou multiplex bojuje vás manžel už dva roky. Určite je to aj pre vás náročné. Čo vám pomáha, keď už nevládzete?

Áno, sú chvíle, keď som už viac unavená, ale myslím, že to má v týchto dňoch a v mojich rokoch asi každý. Ja som veľmi pozitívny a energický človek, ktorý sa najviac dobíja pohybom. Takže ak už mám pocit, že nevládzem, sadnem si doma na bicykel. Prvých päť minút mi je do plaču, ako sa mi nechce, ale ďalších dvadsaťpäť minút s dobrou hudbou v ušiach to dám. A úplne najšťastnejšia som, keď sa mi podarí ísť aspoň raz do týždňa do bazéna. V ten deň môže liať ako z krhly a ja mám chuť žiť a smiať sa. Rada sa učím od múdrejších a výnimočných. Preto si rada v ťažších chvíľach pripomínam heslo Emila Zátopka (olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu, pozn. red.): „Keď nevládzeš, tak pridaj.“ Ak máte vôľu, určite všetko zvládnete.

Váš muž netají, že správu o svojej diagnóze zobral veľmi zle. Vyhľadal aj odbornú pomoc psychológa?

Môj manžel je veľmi múdry a inteligentný človek. Počas svojej kariéry zažil veľa emočných a vypätých situácií, ktoré musel zvládnuť sám so svojím rozhodnutím v danej chvíli. Základom akéhokoľvek vzťahu je komunikácia. My sa rozprávame o všetkom a vždy, takže sme si nielen oporou, ale aj psychológmi… A ako vidím dlhé roky, dobrými.

Ste aj vášnivými cestovateľmi. Máte ešte so zreteľom na manželove zdravotné problémy a aktuálnu pandémiu v pláne cestovať?

Verím, že naše cestovanie sa nezmení. Čo sa týka manželovej kondície, všetko zvláda. Máme pred sebou veľa ciest, ktoré, verím, absolvujeme... Veľmi si želám, aby sa ľudstvo na celom svete spamätalo. Človek je tvor s rozumom, ktorý túži po poznaní, tak verím, že z nás nespravia roboty, ktoré síce všade pocestujú, ale virtuálne. Som z generácie, ktorá doma iba snívala o tom, že pocestuje po svete. Našťastie sa nám sny splnili, cestujeme. Vďaka tomu sme niekoľkonásobne múdrejší, bohatší o poznanie nielen o tom, aký je svet krásny, ale najmä o to, aké je Slovensko skvelé na žitie... Pre súčasnú generáciu je nepochopiteľné, keď im rodičia rozprávajú, ako nikam nemohli ísť. Tak verím, že sa do takýchto, pre nás bezmocných situácií, zase nevrátime.

Mali ste s manželom nejaké plány alebo sny, ktoré s&nbsp;prihliadnutím na jeho chorobu už nebudete môcť uskutočniť?

Nie, podarilo sa nám naplniť svoje náročnejšie sny a plány v časoch, keď sme obaja vládali. Priznám sa, že som celkom uvítala, že už nemusíme liezť na každý kopec, ktorý sa pred nami objaví. Vekom som si uvedomila, že nie všetko musím vidieť a zažiť ako zamladi. Verím, že miesta, ktoré na nás ešte čakajú, zvládneme hlavne spolu a s humorom, ktorý nám pomáha prekonať každú ťažšiu spoločnú chvíľu.

Keďže skleróza multiplex je nevyliečiteľná choroba, ste pripravená aj na scenár, že by sa manžel pri zhoršovaní choroby v budúcnosti nezaobišiel bez pomoci iných?

Som pripravená na všetky možnosti. Veľa sa o&nbsp;tom, samozrejme, rozprávame. Ale aj o tom, aké sú nové možnosti liečby, ako zaberajú najmä mladým ľuďom, ktorých toto ochorenie zasiahlo. Veľmi na nich myslím a držím im palce. Pevne verím, že sa čoskoro napríklad zlegalizuje CBD (kanabidiol – hlavná zložka rastliny konope, pozn. red.), o ktorom sa v súčasnosti hovorí a ktoré má vynikajúce výsledky v rámci liečby sklerózy multiplex. Vždy je pre mňa sklamaním, keď vidím, že v okolitých krajinách niečo ide a u nás nie. Aj v súčasnosti v rámci kultúry či športu.

Odkiaľ čerpáte informácie o liečebných účinkoch kanabidiolu, hovorili ste o tom s nejakými odborníkmi?

Vychádzam aj z jednej reportáže, ktorú som videla nedávno v televízii. Bol tam pacient so sklerózou multiplex a hovoril o veľkej pomoci kanabidiolu pre neho a pacientov s touto diagnózou.

Vrátim sa k tomu, že ste sklamaná z toho, že v zahraničí aj v rámci kultúry a športu sú na tom lepšie. Čo konkrétne vás hnevá?

S koronou sa musíme naučiť žiť. Čísla budú stúpať počtom testovaných. Ale mať koronu neznamená zomrieť. V uplynulom období sa všade hrali Medzinárodné futbalové zápasy, aj keď s menším počtom, ale s divákmi, a u nás nie. Vo všetkých európskych krajinách, hoci s obmedzeniami, sa hrá v divadlách, bežia koncerty, umelecký život, len u nás nie. Nevie sa o prípadoch, ktoré by sa objavili po návšteve koncertov, divadiel či múzeí. Presviedčajú nás, ako sme najlepší v zvládaní korony, ale držia mnohých bez práce, bez peňazí a chuti žiť. To je asi horšie ako korona. Čo to máme za ľudí vo vláde? Vo väčšine sú to zrejme ľudia, ktorí nemajú žiadny vzťah ani k&nbsp;umeniu, ani k&nbsp;športu, ale pravidelne im chodí výplata. Preto to tak vyzerá. Čo nás čaká, ak sa v&nbsp;našej a práve nami písanej súčasnej histórii vytratí kumšt či šport? Svet sa netočí okolo ekonomických výsledkov, točí sa okolo pridanej hodnoty, akou je zážitok, spomienka, či už kultúrna, alebo športová. Čo myslíte, o čom sa ľudia rozprávajú?

Súčasťou kultúrneho života bol desaťročia aj váš manžel, pôsobiaci v SND ako operný spevák. No keďže pre chorobu musel z práce odísť, je teraz finančné zabezpečenie rodiny na vás?

Našťastie v týchto náročných časoch nepracujem len ja, ale aj môj manžel. Je profesorom na bratislavskom konzervatóriu, kde síce majú sťažený spôsob výučby, teda online, ale pracuje na plné obrátky. Viete, umenie sa nedá veľmi vyučovať len cez kameru... Viete si predstaviť, ako bývate v paneláku, máte počas dňa napríklad piatich študentov spevu či trúbky a vy spievate či hráte nahlas pre celý dom? To jednoducho nejde. Umelecké školy majú mnohé špecifiká, ktoré treba poznať a hlavne chápať.

Váš manžel sa v lete liečil v Piešťanoch. Pomohla mu kúpeľná liečba?

Do Piešťan chodíme spoločne dlhé roky. Ja som tam bola prvýkrát v roku 1980 ako študentka gymnázia s mojou diagnózou, koxartrózou (degeneratívne ochorenie bedrového kĺbu, pozn. red.). Pochopiteľne, keď sme sa zobrali, stali sa kúpele pre nás spoločne miestom, kde sa „dávame dokopy“. Od mladých čias viem, že o telo i dušu sa treba starať. Treba mu poďakovať za to, ako nám slúži, a o tom presne sú kúpele. Slovensko je aj v tomto výnimočnou krajinou, ale to už dávno vedeli naši predkovia, ktoré nám krásne kúpeľné komplexy vybudovali.

Oporou je vám obom aj vaša dcéra Kristína, ktorá sa minulý rok vydala. Potešilo by vás, keby ste sa stali starými rodičmi?

Kika je skvelá dcéra, veľká opora a verím, že aj dobrá manželka. Myslím, že si s manželom Adamom užívajú krásne chvíle. Hľadajú svoje spoločné miesta v spoločnosti, v práci, formujú si vlastnú rodinu. A keď budú vedieť, že je ten správny čas, a podelia sa o to s nami, budeme šťastní, pripravení byť nápomocní vo všetkom, o čo budú od nás stáť.