Zo žartu sa zvykne hovoriť, že muži v kríze stredného veku si zaobstarajú minimálne kožené nohavice (ak nie rovno aj motorku), ale aj toto má, zdá sa, spevák vyriešené: „Jedny kožené nohavice mám. Do šatníka mi však pribudli preto, že som si nechal poradiť od stylistky Zuzany Kanisovej, čo sa nosí na párty.“
Nechce nariekať
Jaroš sa dnes pozerá na svet s nadhľadom a nehnevá sa na život ani na osud, ktorý postihol jeho mamu. „O čom by to bolo, keby nám každý deň v živote vychádzal tak, ako chceme? Život nás má prekvapovať a je len na nás, aký postoj k tomu zaujmeme. Môžem nadávať, že niečo nevyšlo, môžem byť nahnevaný na to, že mama je chorá, ale keď si poviem, že ona tu stále je a urobíme si život spolu krajším, to mi dáva oveľa väčší zmysel, ako nariekať, prečo práve ona, prečo sa to stalo našej rodine. To nás nikam neposunie. Ani ľudia si nezapamätajú to, čo sme mali oblečené, koľko sme mali peňazí, čo sme v živote dosiahli. Ale vždy si zapamätajú, ako sa pri nás cítili. Keď som si toto niekde prečítal, osvojil som si to ako svoje motto.“
