Jedna z hviezd deväťdesiatych rokov, dídžej MC Erik, je dôkazom toho, že život sa môže vyvinúť celkom inak, ako sme plánovali. Pandémia ho na čas pripravila o prácu v šoubiznise. „V klube som naposledy hral 12. marca 2020, hneď nato zaviedli protipandemické opatrenia. V tom momente sa zrušili plánované koncerty i vystúpenia a ja som zostal bez práce,“ zaspomínal si Erik na náročné obdobie spred dvoch rokov.
Otcovská dovolenka
Hudobník sa ocitol na rázcestí. Korona mu neumožňovala hrať, no musel sa postarať o svoju rodinu. „Nemal som žiadny vedľajší biznis a živiť sa napríklad sociálnymi sieťami, to som si nevedel predstaviť. Nechcem sa dotknúť tých, ktorí to robia, ale ja nie som typ človeka, ktorý chce ukazovať svoj život a súkromie verejnosti.“
Riešenie sa časom naskytlo samo. Manželku, ktorá spolupracuje s mestami a obcami na zabezpečení bývania pre sociálne znevýhodnených ľudí, povolali naspäť do práce. „Z ministerstva ju požiadali, aby čo najskôr nastúpila. V tom momente bolo pre nás najrozumnejším riešením, že sa budem starať o malú, aby mala viac času a mohla pracovať z domu.“
Jeho dievčatá sa na zmenu nesťažovali. „Dcérka ocenila, že som viacej doma a nevyspávam celé dopoludnia, takže sa jej môžem naplno venovať,“ smeje sa spevák, ktorý si čas strávený s Elou nevie vynachváliť. „Pre mňa bola rodina vždy dôležitá. Keď sa mi nedarilo vo vzťahoch, hoci som sa psychicky nezrútil, ale bolo mi to veľmi ľúto. O to bola potom väčšia radosť, keď sa moja túžba naplnila, aj keď neskôr, ale stopercentne. Nikdy som nebol nešťastný alebo nespokojný so svojím životom, až dnes však viem, čo je to úplné šťastie,“ rozhovoril sa úprimne.
FOTO nádhernej Arestovej manželky nájdete TU >>>
Oprášil šijací stroj
Erik v septembri oslávil päťdesiatku, čo ho tiež prinútilo zamyslieť sa nad sebou. „Začal som uvažovať, kam posuniem svoju existenciu. Hoci za dídžejským pultom ešte nevyzerám komicky, no aj tak by som nerád zostarol ako dídžej, ktorý sa zasekol v čase. Pokiaľ ide o hudbu, je to trochu iné. Na pódiu si viem samého seba predstaviť aj v sedemdesiatke,“ vysvetlil, prečo hľadal ďalšie uplatnenie.
Myšlienku začať podnikať mu vnukla manželka Verunka. „Opäť sa ukázalo, ako dobre som sa oženil,“ smeje sa Erik. Jeho polovička si spomenula, aký je šikovný za šijacím strojom. Keď sa totiž nasťahovali do rodinného domčeka, zistili, že cez najhorúcejšie letné dni im pergola nestačí. Aresta, ktorého sestra v mladosti naučila šiť, nakúpil materiál a vlastnoručne vyrobil tienenie na terasu. „Verunke napadlo, čo keby sme to tienenie skúsili vyrábať a ponúkať? Skontaktovali sme nášho kamaráta Františka, ktorý nám spravil webové stránky a teraz so mnou pracuje aj na objednávkach, pretože nás zaskočil obrovský záujem. Asi sme objavili dieru na trhu, pretože väčšina firiem tieto tienenia nevyrába na mieru.“
Leto na rebríku
Sám je prekvapený, ako sa mu biznis začal rozrastať: „Celé leto som strávil v montérkach na rebríku, ale musím povedať, že mi to neprekáža. Vždy ma bavilo domáce majstrovanie a teraz som na seba pyšný, že sa dokážem uživiť aj rukami.“
Hoci sa Erik po uvoľnení opatrení vrátil za dídžejský pult, biznisu s tienením na pergoly sa vzdať nemieni. „Rozhodol som sa vyskočiť z dídžejského rýchlika. Tým, že som hral v Prahe, ktorá žije nočným životom v podstate celý týždeň, zvyčajne som pracoval od stredy až do soboty. Navyše, kovid mi ukázal, že isté druhy živobytia sú neisté a môžu sa rýchlo skončiť. Vďaka svojej firme mám však dnes istotu a je to pocit na nezaplatenie.“
