Hovorieva, že nemá rád škandály, na čo mu rodina pripomína, že ho živia. Odmalička zvedavý, decentne drzý a s bulvárnym denníkom v rukách vzdelával spolužiakov na strednej škole, ale aj na Katolíckej univerzite. Popri rýpaní sa v kauzách miluje svoj ďalší špinavý koníček. Záhradu a domáce zvieratá. Preto ich občas prepašuje aj na stránky Šarmu, v ktorom pôsobí už niekoľko rokov.

Richard Gonda

Moderátor Nikodým sa počas nedávnej tlačovej besedy ku Dňu záchrany života rozpamätal na príhodu spred dávnych rokov. Autonehoda s tragickými následkami mu utkvela v hlave dodnes.&nbsp;„Neutiecť, pomôcť , zachovať pragmatickosť a praktickosť, ak sa dá,“ radí Martin Nikodým, ktorý pre Šarm opísal chvíle, pri ktorých vyhasol jeden ľudský život. „Zastihol som autonehodu tesne po čelnej zrážke. Bolo to na diaľnici pri Senci a stala sa asi pätnásť sekúnd predtým, než som prechádzal okolo. Boli tam traja zranení. Nakladal som ich do auta a viezol na bratislavské Kramáre," povedal Martin, hviezda relácie Milujem Slovensko.

"Tam som ich všetkých povykladal. Bolo to zvláštne. Zburcoval som celý urgent, potom to všetko prebrali do rúk záchranári a ja som tam chvíľu len tak stál a čakal, či sa budem musieť nejako nahlásiť ako človek, ktorý zasahoval pri autonehode. Nikto taký sa však neobjavil, záchranári mali dosť práce so zranenými ľuďmi, tak som sadol do auta a pokračoval v ceste domov. Mal som pocit, že moja úloha sa skončila. Viem však, že ten príbeh neskončil šťastne, pretože jedna účastníčka tej nehody, staršia pani, to nakoniec neprežila," dodal.

S obeťami havárie sa vraj už nestretol, no na ťažké chvíle nezabudol. „Nemal som vtedy možnosť s niekým sa poradiť, čo robiť, ani zavolať pomoc, lebo to bolo v čase, keď ešte mobilné telefóny veľmi neboli. Navyše sa to stalo o pol piatej ráno, žiadne autá nešli okolo. Našťastie, v kritických situáciách nepanikárim, konám racionálne, veci riešim prakticky. Emócie idú v tom okamihu bokom. Viem, že väčšina ľudí sa zľakne, a chápem to, ale ja, našťastie, tento blok nemám," uvádza Nikodým a zamýšľa sa:

"Iste, je otázne, ako by som sa zachoval, keby bol v nepríjemnej situácii nejaký môj blízky. Možno by psychika fungovala inak, neviem. Predsa len, keď sa stane niečo vášmu dieťaťu, každý je precitlivený. Verím však, že aj vtedy by som sa dokázal prepnúť a fungovať pragmaticky a prakticky,“ priznáva moderátor.

A čo treba urobiť? Skontrolovať, či postihnutý reaguje, zavolať číslo 112, tridsaťkrát rýchlo a tvrdo stláčať stred hrude, nezabudnúť na dva záchranné vdychy a to všetko až do momentu, kým príde pomoc.