Speváčka, lekárka, spisovateľka, numerologička a&nbsp;astrologička Marcela Laiferová prišla o&nbsp;manžela Jaroslava už pred vyše polstoročím. 

Láska však z&nbsp;jej života nezmizla, aj keď dnes ju už vníma inak. Šarmu porozprávala o&nbsp;svojej mužskej opore z&nbsp;Rakúska. 

Keď pandémia zatvorila hranice, bol by vraj kvôli Marcele schopný vykopať tunel, len aby strávili spolu čas. Ako to teda medzi nimi je? „Je to môj kamarát. Dnes našťastie máme technické vymoženosti, vďaka ktorým sme sa mohli spolu cez kovid rozprávať. V&nbsp;tomto veku už ani nepotrebujete niekoho vidieť, skôr sa s&nbsp;niekým rozprávať. My spolu nežijeme, sme skrátka priatelia, ale je dobré vedieť, že máte niekoho, kto vám dva- alebo trikrát za deň zavolá, opýta sa, čo robíte, ako sa máte,“ potešene zhodnotila Laiferová, ktorá nemá problém s&nbsp;nemčinou.

Má rada nielen rakúskeho priateľa, ale aj nemeckú literatúru a&nbsp;kultúru. Jazyk z&nbsp;gymnaziálnych štúdií si vycibrila v&nbsp;70. rokoch, keď pôsobila v&nbsp;Berlíne. Mávala tam aj dve premiéry v&nbsp;divadle za rok. 

Tému lásky rozvinula aj do intímnej roviny. „Sexuálna láska sa preceňuje a&nbsp;stáva sa akoby tovarom v&nbsp;zmysle – fajn, tak to skúsim. A&nbsp;ničí to život. Každý človek, ktorý vstupuje do vášho života, vás ovplyvňuje a&nbsp;veľakrát negatívne. Výber partnerov musí byť s&nbsp;rozumom, lebo sex je silná vec, ktorá ovplyvňuje celé telo aj psychiku. Nie som za to, aby bol človek v&nbsp;tomto smere bigotný, ale mal by si rozmyslieť, s&nbsp;kým na túto loďku sadá,“ upozornila speváčka a&nbsp;zamyslela sa aj nad tým, prečo je dnes mnoho ľudí bez lásky.

Pokračovanie na nasledujúcej strane&gt;&gt;&gt;

„To večné trápenie nájsť si partnera. Strach, že nikoho nenájdete, že vás nikto neľúbi, to je zlý prístup k&nbsp;životu. Je mi ľúto, keď vidím, koľko mladých, krásnych, vzdelaných dievčat ma prosí: Marcela, nevieš mi nájsť nejakého?“ pousmiala sa šansoniérka s&nbsp;poznámkou, že mnoho ľudí je osamelých, lebo sú studení. Podľa nej to chce vrúcnosť a&nbsp;dívať sa na svet optimisticky a&nbsp;s&nbsp;radosťou. „Ja musím povedať, že som naozaj veľmi šťastná,“ dodala.

Umelkyňu napĺňa radosťou nielen rodina, priateľ a&nbsp;kamaráti, ale aj práca, ktorú miluje. „Stále koncertujem šansóny aj pop. Je to ľahké robiť, keď máte toľko hitov, ktoré chcú ľudia stále počuť a&nbsp;prídu na koncerty,“ poznamenala a&nbsp;prezradila, že po jej prvej knihe Kľúč k&nbsp;šťastiu vyjde v&nbsp;apríli novinka, kniha z&nbsp;oblasti psychológie aj z&nbsp;medicíny, kde sa venuje degeneratívnym chorobám, nervovým ochoreniam ako nevoľnosť či nespavosť.

„Ľudia nevedia narábať so stresom, preto bude knižka obsahovať antistresový program a&nbsp;mnoho praktických návodov na to, aby si svoj život skvalitnili. Napríklad láska predlžuje život, ale i&nbsp;tanec. Kedysi bolo normálne, že sa poobede okolo tretej tancovalo. V&nbsp;60. rokoch boli rôzne podujatia, mladí ľudia mohli prísť, spievať. Týmto všetkým si môžeme predĺžiť život.“

Absolventka medicíny, ale aj hudobnej vedy si dodnes udržuje prehľad v&nbsp;lekárskom prostredí. „Existuje ortomolekulárna medicína, ktorá ma veľmi fascinuje. Ide o&nbsp;základné biochemické faktory, ktorých nedostatok vedie k&nbsp;vzniku chorôb. Je to oblasť, kde sa rozpitvávajú základné zlúčeniny. V&nbsp;medicíne je a&nbsp;bude ešte veľa nového, ale pozrite sa – už roky vieme všeličo liečiť, no náš mozog je stále neznámy. Máme choroby, ktoré nedokážeme ovplyvniť, alebo ľudí len udržujeme pri živote, takže pred nami je veľká cesta a&nbsp;treba sa vyrovnať s&nbsp;tým, že človek nikdy nebude vedieť všetko,“ tvrdí speváčka, ktorá sa zaoberá ešte aj príjemnou manuálnou činnosťou.

„Našla som sa v&nbsp;maľovaní žehličkou, ktorú poznali už v&nbsp;starom Egypte. Sú to malé žehličky, k&nbsp;nim existujú pasty, s&nbsp;ktorými kreslíte, a&nbsp;spôsobom, akým horúcu žehličku vediete, vznikajú obrázky. Nie som žiadna maliarka, ale považujem to za spôsob vyjadrenia. Keď už raz robíte umenie, tak môžete písať, maľovať. Človek v&nbsp;sebe nájde schopnosť prepájania jednotlivých druhov umení,“ uviedla Laiferová so záverečnou výstrahou, že nedôvera samého v&nbsp;seba je najhoršou vecou, ktorá sa človeku môže stať. „Keď človek nie je presvedčený o&nbsp;sebe a&nbsp;nepokúsi sa to zmeniť, tak nemá nádej na úspech.“