Keď sa Sarah dozvedela, že uspela v konkurencii záujemcov do seriálu Červené pásky, potešilo ju to. „Bol to kasting, ktorý mi po dlhšom čase zas vyšiel a z toho vždy vzíde veľká radosť, ale zároveň trochu úľava – herec vlastne celý život čaká, kým si ho niekto vyberie. Je to ako na tanečnej, keď sedíte a dúfate, že niekto príde a vyzve vás do tanca,“ hovorí. S úspechom sa hneď podelila s mamou: „Vždy jej telefonujem ako prvej!“

Herci si museli zvyknúť aj na online kastingy. Ako to prežívate vy?

Priebeh takýchto kastingov je kapitola sama osebe. Myslím, že korona naučila umelcov – hercov niečo, čo je vo väčších európskych mestách bežné – herec necestuje cez pol krajiny, aby absolvoval konkurz s ďalšími dvesto ľuďmi, ale natočí si video a podľa neho si vyberú užší výber, ktorý sa stretne s režisérom osobne. Priznám sa, že asi tak ako väčšina mojich kolegov som bola zvyknutá na komfort osobného stretnutia s režisérom od začiatku a vyhovovalo mi to – mám rada osobný kontakt. Ten nám však pandémia vzala, a tak nám nič iné nezostalo, iba sa nejako vynájsť, teda zvyknúť si na online kastingy.

To chce aj istú dávku technickej zručnosti, však?

Môžem povedať za seba, ale asi aj za iných, že sa z nás za ten rok stali celkom šikovní, technicky zdatní a najmä vynaliezaví kameramani, režiséri, strihači a herci v jednom. Vieme sa správne nasvietiť, nastaviť si kameru do správnej polohy bez profi techniky, pomocou knižiek, podstavcov, kvetináčov, ovocia – ja si vždy podopieram telefón jablkom alebo avokádom – zrežírovať sa aj odohrať. A nakoniec video zostrihať a poslať. Myslím, že pandémia nás naučila v bojových podmienkach využiť všetko, čo máme poruke, a vytvoriť z toho „niečo“. Taká znalosť sa nám, verím, ešte zúročí.

Ako sa cítite vo svojej postave – podstatne mladšej partnerky majetného muža, ktorý mal chorého syna? Čo vám na nej prekáža a čo ste sa od nej naučili?

Diana je skvelá postava a je to moja prvá vážnejšia televízna úloha – vážna v zmysle témy, ktorá sa odráža aj v herectve. Ja som veľmi energická a priama osoba, občas poviem, aj čo nemusím (smiech), mám pravidelne dobrú náladu a myslím, že to zo mňa vyžaruje. Diana, na rozdiel odo mňa, je umiernenejšia, rozvážnejšia a celé jej vystupovanie sa odohráva v zvláštnom tichu. Dá sa povedať, že vždy čaká na tú správnu chvíľu, aby mohla niečo povedať, no na pozadí jej zmierlivého vystupovania je vnútorná sila, s ktorou sa snaží rozhýbať ľady medzi otcom, synom a matkou – nefungujúcou rodinou.

A občas to tak je aj v živote, dostanete sa do patogénnej zóny, obdobia, z ktorého neviete vyjsť, a musí prísť niečo zvonku, čo vás vystrčí z toho bludného kruhu. V mojej seriálovej rodine je tou vonkajšou silou práve Diana.

Sarah Arato si v Červených páskach zahrala partnerku Alexandra Bártu.
Zdroj: Peter Zakovic

Ako sa vám hralo s Alexandrom Bártom?

S Alexandrom sa mi hralo veľmi dobre. Je to jeden príjemný, milý a inšpirujúci človek. Je veľmi profesionálny, no zároveň veľmi citlivý a obozretný ako herecký partner. Skrátka, hrá sa s ním naozaj dobre a budem rada, ak sa s ním ešte niekedy stretnem na pľaci alebo na javisku.

Mladá kráska a starší bohatý muž – pohľad na ženu v takomto zväzku vyvolá často reakciu: „Zlatokopka!“ Aj vy ste sa pristihli niekedy pri takejto myšlienke?

A čo muži, ktorí lovia mladšie ženy? Akú reakciu vyvolávajú? (Úsmev.) Chcem tým povedať, že v každom vzťahu by sme našli v našom partnerovi niečo, čo nám dokáže ponúknuť iba on, niečo, čo si vieme odovzdať iba spolu. Myslím si, že pokiaľ to nájdeme vzájomne, vek, peniaze ani žiadne iné malicherné veci v tom nehrajú úlohu.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.