Lucia Kurilovská zhodnotila rok s Henrym Tóthom: Čoho sa vzdala pre lásku

Partner Lucie Kurilovskej prišiel s prekvapením, ktoré ešte nepredýchala

Lucia Kurilovská doteraz nepredýchala prekvapenie od Henryho Tótha

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Ubehol presne rok, odkedy Lucii Kurilovskej, rektorke policajnej akadémie, nečakane vstúpil do života človek z&nbsp;opačného konca vesmíru. Emancipovaná expertka na trestné právo a&nbsp;mama dospelej dcéry Sandry (24) dala šancu vzťahu so známym gitaristom Henrym Tóthom (60), ktorého stretla na vernisáži, kde bol hudobným hosťom. Ako funguje spojenie dvoch zdanlivo nespojiteľných svetov? Zmenilo sa niečo?

Ako sa pozeráte s&nbsp;odstupom roka na očakávania, ktoré ste mali na začiatku?

Nemala som žiadne očakávania, pretože to bolo veľmi iskrivé, spontánne, neuvedomovali sme si, čo všetko môžu priniesť dva úplne rozličné svety do našich bežných dní. Nevytvárala som si žiadne predstavy. Samozrejme, za rok sa toho udialo veľmi veľa, aj smerom k&nbsp;tomu, ako riešime veci, ako sa snažíme nájsť všetky prieniky, aby sme vôbec mohli byť spolu. My sa totiž absolútne míňame v&nbsp;pracovných časoch. Mám toho veľmi veľa, ale snažíme sa ukradnúť si akúkoľvek chvíľku. 

Vzťah je aj o&nbsp;veľkých kompromisoch a&nbsp;tolerancii. Niektoré veci som si nevedela ani predstaviť, netušila som, čo to v&nbsp;skutočnosti obnáša, keď niekto pôsobí na tzv. voľnej nohe, tak ako Henry. Dnes už viem, že keď človek nemá určitú istotu v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tým, kto má každý mesiac pravidelný príjem, tak má právo aj byť niekedy smutný alebo bez nálady. A&nbsp;to všetko treba vedieť skĺbiť. Takže kompromis a&nbsp;tolerancia zohráva v&nbsp;našom vzťahu veľkú úlohu. To, že sme museli prejsť mnohými problémami, nás posilnilo.

Narazili ste po čase na nejaký problém, ktorý ste nevideli predtým? Musíte na niečo vynakladať väčšie úsilie, aby vzťah fungoval?

Rozhodne treba väčšie úsilie vynakladať na organizáciu času a&nbsp;logistiku. Niekedy sa stane, že do piatka večera ešte pracujem, potom sadneme do auta a&nbsp;cestujeme aj päťsto kilometrov za Henryho prácou, keď hrá napríklad v&nbsp;Košiciach. Keď chceme byť spolu, inak to nejde. Nie vždy to vyjde, lebo niekedy učím aj v&nbsp;sobotu… Takže si to vyžaduje naozaj úsilie, musím byť veľký manažér. Samozrejme, treba si pestovať vysokú mieru spomínanej tolerancie v&nbsp;zmysle snažiť sa pochopiť, čo to obnáša existovať takýmto spôsobom. A&nbsp;ak sa ešte vrátim k&nbsp;téme „očakávaní“, niekedy nie je dobré vytvárať si predstavy o&nbsp;tom, ako má druhý človek reagovať v&nbsp;nejakej situácii, pretože potom často prichádza aj sklamanie. A&nbsp;keď si následne vyhodnotíte, čo sa stalo, tak si poviete, že to bola normálna reakcia a&nbsp;nestojí to za reč. Skrátka, niekedy nie je dobré o&nbsp;všetkom veľa uvažovať.

Váš partner relatívne nedávno vydal autorský album. Bolo obdobie jeho tvorby vo vašom vzťahu niečím iné? Mal potrebu uzavrieť sa?

Nie, viackrát som po večeroch bola v&nbsp;štúdiu pri tom, keď skladal hudbu. Ešte stále ma proces tvorby skladby fascinuje, je v&nbsp;tom obrovská dávka priam geniality. Takže nie, on nie je typ, ktorý musí byť pri skladaní sám, ale určite mu to v&nbsp;hlave vírilo… Aj sme potom viacerí spolu sedeli a&nbsp;rozmýšľali nad názvami skladieb, delili sme sa s&nbsp;dojmami, čo si kto predstavuje, keď počuje danú melódiu. Bolo to spontánne, zaujímavé, rovnako aj fotenie jeho portrétu na obal. Zaujímavé je aj sledovať, ako sa cédečko šíri do sveta, ako ho počúvajú v&nbsp;Brazílii, v&nbsp;Amerike…

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Takže rektorka policajnej akadémie sa podieľala na vzniku bluesovo-rockovo-džezového cédečka...

(Smiech.) To nie, ale bola som niekedy pri tom, keď vznikalo, a&nbsp;vymyslela som názov pre pár skladieb.

Čo urobí talentovaný gitarista na voľnej nohe, keď dokončí projekt – album?

Povie si: Čo budem robiť teraz? A&nbsp;chce ďalší projekt. Teším sa, lebo tie projekty budú zaujímavé, napríklad so Zuzanou Mauréry chystajú umelecké pásmo.

Áno, mužské sebavedomie potrebuje sebarealizáciu. Ale to platí aj pre ženy. Je nejaká vízia, ktorá vám nedá spať?

Na poste rektorky som začala už svoje tretie funkčné obdobie, som tu deviaty rok a&nbsp;mám ešte veľa vízií a&nbsp;predstáv, kam ďalej školu posunúť. Chcela by som napríklad, aby sa konečne podarilo sfunkčniť bazén. Nefungoval, už keď som sem nastupovala. Stále chýbali peniaze na opravu, ale verím, že sa konečne nájde riešenie. Nemám rada, keď veci stagnujú.

Máte aj v&nbsp;súkromí, vo vzťahu, jasnú víziu, kam sa posunúť?

Nie, dlhodobo neriešim žiadne vízie, v&nbsp;tomto smere mimoriadne neplánujem. Je jasné, že chcem, aby nejaká perspektíva bola, ale uvidíme, ako sa všetko vyvinie. Teraz skôr žijem tým, že dcérku čaká skončenie štúdia práva, aby to všetko dobre dopadlo.

Pôsobíte krehko, ale v&nbsp;práci si viete, obrazne povedané, udrieť do stola. Je to tak aj vo vzťahu?

Konštruktívna som, ale nie som typ razantnej ženy, ktorá si presadzuje svoje. Vo vzťahoch aj doma s&nbsp;dcérkou sa snažím počúvať toho druhého a&nbsp;nájsť tú povestnú zlatú strednú cestu. Myslím, že viem vyhodnotiť, kedy má iný pravdu.

Ako zvládate doma, nechcem povedať hádky, ale výmeny názorov? Určite k&nbsp;nim za rok prišlo...

Výmeny názorov prebiehajú, to je normálne. Ale ja nie som človek, ktorý búcha dverami a&nbsp;robí teatrálne vystúpenia, že odchádza. To nie. Už mám svoj vek a&nbsp;skúsenosti. Ja si skôr veci rada vydiskutujem, čo môže niekomu liezť na nervy. (Úsmev.) Niektorí muži to nemajú radi... Potom z&nbsp;druhej strany počujem konštatovanie: No, vidieť, že si právnička. A&nbsp;na to ja reagujem: Áno, ja si potrebujem vec vyjasniť, vyargumentovať a&nbsp;porozumieť jej. Ale ako vravím, nerobím výstupy a&nbsp;nekričím. Henry občas povie, že by bolo lepšie, aby som sa vykričala a&nbsp;hotovo, namiesto toho, aby som sa snažila získať argumenty protistrany. Aj v&nbsp;práci mám rada, keď sa veci vyjasnia, preto otvorene poviem, čo sa mi nepáčilo. To však neznamená, že by som si robila nejakú čiernu listinu ľudí...

Zmenil vás v&nbsp;niečom osobnostne aktuálny vzťah?

Niekedy sa sama sebe nestačím čudovať, pretože robím veci, ktoré som predtým nerobila. Nemyslím to v&nbsp;zlom a&nbsp;rozhodne nejdem v&nbsp;každodennom živote proti sebe, ale pred rokom by som si ani nepomyslela, že viem ešte znásobiť svoje životné tempo. Aby mohli dvaja ľudia z&nbsp;takých rozličných svetov, ako sme my dvaja, fungovať, mali by počúvať toho druhého, snažiť sa ho pochopiť, ale bez toho, aby to výrazným spôsobom zasiahlo do vlastnej integrity.

Zmenili ste predsa len kvôli láske nejaké svoje zvyky? Niektorí muži majú tendenciu ovplyvňovať aj vzhľad partnerky...

Tak to nie. Zasahovať do vzhľadu si dám skôr dcérkou ako partnerom. Ale Henry nerieši nič konkrétne, skôr ocení a&nbsp;povie, že som elegantná. Je však pravda, že keď sa mu nie veľmi páčil môj absolútne obľúbený parfum, ktorý som používala roky a&nbsp;bola som ním známa, začala som ho menej používať. Minule som sa zamyslela, či ten Angel od Thierryho Muglera je naozaj až taký dobrý. (Smiech.)

Urobil on pre vás niečo podobné?

Myslím, že áno. Zmenil určitý model správania, ale aj obliekania. Smerom k&nbsp;elegancii.

Svet muzikantov je často vnímaný ako bohémsky. Je Henry Tóth bohém?

Henry mal určite v&nbsp;živote umelecké obdobia, ktoré boli veselšie a&nbsp;ku ktorým patril aj alkohol, čo netají a&nbsp;otvorene o&nbsp;tom hovorí. Ale teraz niečo také nezažívame, je to za ním. Je hlavne veľmi poctivý, zodpovedný otec troch detí. Teraz im napríklad išiel variť. (Úsmev.)

Spomínali ste, že v&nbsp;osobnom živote nechávate veci skôr voľne plynúť, ale máte predstavu, čomu sa budete venovať po skončení funkčného obdobia rektorky? Viete si predstaviť vstup do politiky?

Určite áno. Politika ma vždy lákala aj z&nbsp;toho hľadiska, aby som veci mohla ešte nejako posunúť a&nbsp;riešiť. Nemám rada, keď niekto povie: Nechoď do politiky, pretože ťa zomelie, zmeníš sa povahovo... Myslím, že ak je raz človek nastavený normálnym spôsobom, vie v&nbsp;politike pôsobiť a&nbsp;byť skutočne užitočný. Keď som v&nbsp;minulých voľbách kandidovala do parlamentu za stranu, v&nbsp;ktorej už nepôsobím, mnoho ľudí sa nad tým pozastavovalo a&nbsp;pýtalo sa, čo tým sledujem, aký prospech je za tým.

Verejnosť je z&nbsp;politiky skrátka sklamaná...

Áno, ale aj tak ma hnevá, keď sa ľudia a&nbsp;priori stavajú k&nbsp;človeku, ktorý prejaví záujem pracovať pre spoločnosť, podozrievavo a&nbsp;predpojato.

Čo by povedal váš partner, keby ste šli do politiky? Je to pre vás dvoch vôbec téma?

Je to téma, pretože Henry sa o&nbsp;politiku veľmi zaujíma, má aj veľký politologicko-historický prehľad. Myslím, že by ma podporoval a&nbsp;stál pri mne, hoci pri tejto téme vždy podprahovo zaznieva aj to, že by sme boli ešte menej spolu.

Pocit, že vás podporí partner, je veľmi dôležitý. Je smutné, ak sa musí žena rozhodovať medzi tým, čo je pre ňu dôležité, a&nbsp;tým, či muž jej ambície odmietne, neakceptuje alebo im nerozumie.

To nám našťastie nehrozí. Spolu rozoberáme situácie, ktoré v&nbsp;politike nastávajú, sledujeme dianie a&nbsp;večer alebo na druhý debatujeme o&nbsp;veciach, ktoré sa objavia.

Vráťme sa k&nbsp;citom. Nedávno mnoho párov oslavovalo Valentína. Je váš partner muž, ktorý sa dá zaradiť do kategórie Rómeov?

Asi by bol zaradený v&nbsp;tomto smere do kategórie „bežný chlap“. Myslím, že nevybočuje z&nbsp;priemeru, takže kytice každý druhý deň nehrozia. Vie ma však veľmi prekvapiť a&nbsp;dojať. V&nbsp;decembri, kedy sú Vianoce, mám meniny aj narodeniny, mi nechal u&nbsp;známeho umeleckého sklára Achillea Sdoukosa vyrobiť nádherné srdce. Mimochodom, Achilleas sa tiež venuje hudbe a&nbsp;Henry ho aj osobne učí. No a&nbsp;to srdce predýchavam doteraz…

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/gal/celebrity/lucia-kurilovska-tvori-henrym-tothom-par-rok-coho-vzdala-pre-lasku">FOTO SRDCA NÁJDETE VO FOTOGALÉRII.</a>