Hovorieva, že nemá rád škandály, na čo mu rodina pripomína, že ho živia. Odmalička zvedavý, decentne drzý a s bulvárnym denníkom v rukách vzdelával spolužiakov na strednej škole, ale aj na Katolíckej univerzite. Popri rýpaní sa v kauzách miluje svoj ďalší špinavý koníček. Záhradu a domáce zvieratá. Preto ich občas prepašuje aj na stránky Šarmu, v ktorom pôsobí už niekoľko rokov.

Richard Gonda

Profesora Hričovského môžeme s čistým svedomím pasovať za záhradkársku SuperStar. Pomológa, ktorý vystupuje v programe RTVS Farmárska revue, či v jojkárskej šou Nová záhrada, by si vo svojej zelenej oáze želal každý kutil.

Poradí pri strihaní stromčekov, odporučí, aká odroda je vhodná do klimatických podmienok, ale i otcovsky pokarhá, keď v jedálničku chýba ovocie. Šarm zaujímalo, čo uznávaný vedec skrýva vo svojej záhrade.

Ivan Hričovský býva v Ivanke pri Dunaji neďaleko Bratislavy, ale jeho korene siahajú do Žilinského kraja. „Pochádzam z piatich detí. Skončil som gymnázium, a potom vysokú školu v Brne,“ povedal nám profesor, ktorý je miláčikom odborných televíznych relácií a časopisov. Vzor našiel v najbližšom okolí.

„Otec bol síce robotníkom na železnici, ale mal peknú záhradu, čo ma motivovalo. Učil som sa najskôr na hruškách, jabloniach. Viedol ma k tomu a už ako šesťročný som sa staral o včely,“ hovorí Hričovský, ktorého najobľúbenejším ovocným druhom zostala jabloň.

Paradoxne svoju odbornú kariéru zasvätil čiernemu ríbezliu. „Jeho šľachtenie trvá dlho. Robí sa to cez peľ, kríži sa, izoluje a potom sa nová odroda vyvíja roky,“ poučil nás špecialista, ktorý sa podieľal na vyšľachtení obľúbenej odrody Otelo.

Hričovský pôsobil na Liptove, zakladal plantáže v Okoličnom, robil riaditeľa výskumu v Bojniciach a potom dvadsať rokov učil na univerzite v Nitre. „Robil som výskum, výrobu, šľachtenie a učil som. To robí málo ľudí,“ hovorí.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Profesor, čestný predseda Zväzu záhradkárov, si vďaka profesii našiel aj životnú lásku. Tou je milovaná manželka Eva. Ako sa spoznali? „Samozrejme, v robote. Robil u nás na šľachtiteľskej stanici a tam sme sa zoznámili. Náhoda nás dala dohromady,“ zasmiala sa šibalsky pani Eva. Hričovský spokojne pritakáva.

„Mal som ohromné šťastie, že som spoznal takého človeka a mám ho vedľa seba. Ona mi všetko tolerovala,“ chváli svoju ženu profesor. Tá okamžite dodáva, že v ich živote vždy bol niekto tretí – práca, ktorá mu bola i závislým koníčkom.

„On nemal súkromný život, on aj v sobotu aj v nedeľu pracoval. Vždy. Môjho muža nemuseli volať, aby sa prišiel pozrieť na záhradu, on sa aj sám ponúkol. Celý jeho život a zmysel života bola činnosť pre verejnosť,“ chváli s veľkým úsmevom a obdivom v očiach profesora, ktorý napísal množstvo kníh.

Manželia si postavili dom a natrvalo vymenili drsnejší sever krajiny za teplejšiu a úrodnejšiu oblasť pri hlavnom meste. Majú spolu dve deti. „Obidve majú zahraničné vzdelanie. Dcéra pracuje na ministerstve zahraničných vecí, ale predtým bola v Paríži, Nemecku a teraz je tu. Syn žije v Limbachu, vyštudoval právo a on je tiež ekonóm. Má dve vysoké školy,“ chváli svojich potomkov Hričovský.

Mimochodom, jeho syn má 35-árovú záhradu, kde si pestuje všetko, čiže jablko nepadlo ďaleko od stromu…

Napriek zrelému veku je profesor obletovanou celebritou, ktorú volajú do televízie, ale aj na návštevy po celom Slovensku. „Pozývajú má od Michaloviec až po Komárno. Ale už nechcem veľmi chodiť, lebo sedieť v aute tri, štyri hodiny v mojom veku je náročné,“ priznáva Šarmu pomológ, ktorý tak najčastejšie radí záhradkárom telefonicky.

„Ľudia mi stále volajú, lebo mám tri vlastnosti, ktoré chápu: Viem, čo robím, chcem to robiť a mám ľudské srdce. Keď k niekomu prídem, tak neotŕčam paprču s tým, aby mi zaplatili, a až potom niečo poviem, poradím,“ vyhlásil rovný chlap a jeho manželka Evka dodáva:

„My poľnohospodári sme si medzi sebou skôr bártrový obchod pestovali. Vždy sme si výpestky a úrodu vymieňali, a to bolo gro našich príjmov, že sme si celú výživovú základňu z vlastných zdrojov zabezpečili,“ vysvetlila nám.

Kým Hričovskému bije srdce pre ovocie, jeho manželka je zeleninárka. V záhrade, o ktorú sa obaja starajú, to je vidieť. Okrem rôznych odrôd jabloní, broskýň, nektáriniek, slivky i moruše tam nájdete aj rebarboru, rajčiaky odrody Pedro, papriku, či ligurček. Všetko sa dopĺňa tak, ako Ivan a Eva vo svojom harmonickom manželstve.

Spoločnosť im robí psík, ktorý sa neustále dožaduje aportovania. V bujnej záhrade kutilov, kde sú aj mečíky, oleandre či figa sa však poľahky môže stratiť.

„Keď má človek o niečo záujem, tak mu to pomáha vo vyššom veku. Nepoviem starobu, lebo Francúzi napríklad vôbec nepoznajú slovo starý, hovoria len ľudia vo vyššom veku. A to, že sa máme čomu venovať, to nám pomáha prežiť. Poznám stovky lekárov, špecialistov, odborníkov, pre ktorých je záhrada vrcholným šťastím, lebo si odbúrajú stres z povolania,“ hovorí Šarmu Eva.

Tá pôvodne nad kariérou v poľnohospodárstve vôbec neuvažovala. „Je to jedno z najťažších povolaní. Tam musí človek bojovať nielen s prácou, ale ešte aj s prírodou a tá diktuje podmienky. Človek sa tisíckrát nadrie, a potom zasiahne príroda a trápi sa zbytočne,“ zamýšľa sa pani Hričovská s tým, že na druhej strane je to veľmi emotívna práca, keď sa ľudia zžijú s rastlinami.

„Prídete na porast a vidíte, ako si žije, z diaľky zbadáte, že je niekde ložisko choroby alebo zisťujete, čo rastlinám chýba. Je to živý organizmus a človek sa ho snaží opatrovať. To máme v sebe hlavne my ženy, že sa snažíme starať o niečo, čo nás potrebuje,“ tvrdí Eva, ktorá nebanuje, že sa na takú robotu dala, pretože čo dáte, to dostanete.

„Nepoznám nič krajšie, ako rastliny a zvieratá. To je najkrajší výtvor, ktorý Boh stvoril. Až potom všetko, čo prišlo na ten siedmy deň, to už bol Boh unavený,“ smeje sa pani Hričovská uprostred svojej zelenej oázy. A jej slová dopĺňa múdrou poznámkou aj samotný profesor: „Recept na vitalitu? Večer si nedajte poldeci slivovice, ale orech“.

Na Slovensku máme 6 500 hektárov ovocných sadov, 76-tisíc hektárov záhrad a 800-tisíc ľudí má záhradky. Zväz záhradkárov má 55-tisíc členov. Približne 3 400 000 ľudí tak má možnosť jesť svoje jablko, hrušku, či kapustu. Tie zvyšné 2-milióny sú odkázané na dovoz. Do skladov sa zmestí 42-tisíc ton ovocia. Je v ňom vysoký obsah vitamínu C, pektínov, minerálnych solí, glukózy, fruktózy, a kalorická hodnota je nízka, 24 až 58 kalórií na 100 gramov ovocia. Najviac biologickej vody majú jahody 86-87 %.

Spotreba ovocia u nás je 52 kg, mala by byť aspoň 90 kg. Jabĺk zjeme ročne 21,8 kg, hrušiek 3,7 až 4 kg, sliviek 2,8 kg. „Myslíme slivky ako plodiny, nie slivovicu,“ vtipkuje profesor. Orechy, na ktoré by sme mali klásť veľký dôraz, zjeme len 35 dkg, pričom prospievajú mozgu. Ríbezlí zjeme ročne 2,6 kg, hrozna 3,2 kg, jahôd 3,1 kg. Najviac vitamínu C má spomedzi jabĺk odroda Ontário, to jablko, ktoré majú deti najradšej, Golden Delicious, ho má oveľa menej. Profesor odporúča jesť domáce a pôvodné slovenské ovocie.

Lásky pána profesora: Ovocinár Hričovský nám ukázal záhradu, aj svoju manželku Evu

Richard Gonda

Autor článku

Richard Gonda

Plus TV

Hana Rapantová priznala: Už roky si so sestrou vypomáhame...

Prečo cíti Silvia Šarköziová smútok? Môže za to...

Ako byť so sebou spokojný? Odpoveď nájdete v rovnomennej knihe

Výber pre vás