Moderátorské povolanie neustále prináša Kvetke Horváthovej do života množstvo ľudí. Medzi tými, ktorí sa len nemihli, ale ostávajú, je aj Martin Bagar alias hospodár z farmárskej šou. Je šťastie, ak si s kolegom, s ktorým musíte tráviť viac času, sadnete. To je aj tento prípad.
Keď sa nedávno stretli na veľkej markizáckej párty, nenútene sa objali. Nakrútili spolu osem sérií. V prvej sérii totiž vystupoval hospodár Paľo. „Mám krásne spomienky. Mali sme spoločnú šatňu. Kvetka ma oslovovala drahý a vždy, keď sme sa prezliekali, otočili sme sa k sebe zadkami...“ začal s úsmevom Martin Bagar. Kvetka mu do toho rýchlo skočila: „To nebola šatňa! To boli kontajnery, kam hocikedy hocikto vošiel, aby si vzal slúchadlá, gumáky... Ale mali sme tak málo času, že sme nič neriešili.“
„Hospodár“ na to s dávkou herectva s úsmevom poznamenal: „Na to nikdy nezabudnem, pretože iba s Kvetkou som mal šatňu. Po jej odchode z Farmy už musím šatňu opúšťať, keď je tam niekto iný. Vždy mám veľkú radosť, keď ju stretnem.“
S moderátorkou sme sa pozhovárali nielen o farmárskej šou, ktorú dnes už len z diaľky pozoruje.
Sledujete súčasných farmárov?
Ja som na vlastnej koži zažila deväť sérií tohto projektu, ktorý som pomáhala rozbiehať. Pre nikoho to nebolo jednoduché. Nakrúcali sme aj v zime a vtedy boli iné metelice... Pamätám si, ako som tam dostala zápal pľúc. Takže ako človeka, ktorý stál pri zrode tohto fenoménu, zapojil sa doň a svojím spôsobom ho aj formoval, ma zaujíma, kam sa bude uberať. Klamala by som, keby som povedala, že odsledujem všetky časti, na to nemám čas. Ale zaujíma ma, kam to tvorcovia posúvajú. So záujmom si pozriem aj niektoré z týchto častí. Udiala sa výrazná zmena, po ženách prišiel ako moderátor muž plus je tam Alica, ktorá vie o všetkom.
Na Alicu asi nemáte ťažké srdce, je to umelá inteligencia. Mali ste však ťažké srdce na Evelyn, keď vás nahradila?
Vôbec nie! Je to úplne normálne a bežné v akejkoľvek práci, že príde niekto a robí niečo, čo ste predtým robili vy.
Vrátili by ste sa ešte moderovať túto reality šou?
Už nie. Farma bola so mnou iná, s Evelyn iná, s Marekom Fašiangom bude iná. A to je dobre, pretože veci treba niekam posúvať. Možno aj to je tajomstvo, prečo sa relácia tak dlho drží, je svetovým unikátom v počte opakovaní. Ten formát sa musí nejako vyvíjať, nemôže ustrnúť na jednom type konceptu a jednom moderátorovi. Musí ísť ďalej.
Nie všetci diváci chceli zmenu, pre mnohých patríte do tohto formátu stále vy.
Viac ľudí mi hovorilo, že si diváci želali môj návrat, ale Farmy so mnou boli inak koncipované. Keby som robila tieto inovované, už by ma divák možno vnímal inak.
Hospodár však ostáva. Martin Bagar spomenul, že to „zvládol nejakým zázrakom, hoci boli pokusy zmeniť aj hospodára“. Čo na to hovoríte?
Martin je výborný. Ako tvorca šou by som sa ho ani nepokúšala vymeniť. Rozumie farme aj ľuďom, vie komunikovať, je zhovorčivý, má skúsenosti pred kamerou. Veľa ľudí si myslí, aké je jednoduché niekam sa postaviť a niečo povedať. Ale nie je. Keď viete, že vás sledujú tisíce ľudí, nie je to ako lusknúť prstom...
Sú ľudia, ktorí nesú akékoľvek zmeny ťažko. Vy k nim teda nepatríte. Aspoň čo sa týka práce. Alebo ste zažili za tie roky v televízii predsa len niečo, čo sa vás hlbšie dotklo?
Mňa sa veľmi dotklo onkologické ochorenie a následné úmrtie nášho mladého talentovaného kolegu Maja Kleina. Nikdy nezabudnem na to, ako sme za ním spolu s Jankou Hospodárovou pravidelne chodili na onkológiu… Vždy sme tam prišli s dobrou náladou, úsmevom – snažili sme sa mu aspoň takto uľahčiť to, čo prežíval psychicky i fyzicky. A pri odchode odtiaľ sme si vždy vonku poplakali. Veľmi ma zasiahlo i to, čo sa stalo ďalšiemu môjmu kolegovi a kamarátovi Borisovi Pršovi (mozgová príhoda, pozn. red.). Mala som oňho veľký strach. Dnes sa teším z toho, ako sa veci vyvinuli, ako Boris zabojoval a opäť sa môžeme stretávať v práci.
Niekedy sú zmeny žiaduce, pretože sa veci naozaj hýbu dopredu, ale v niektorých oblastiach túžime po stabilite. Napríklad v partnerskom živote. Vy ste sa vydávali v 22 rokoch, váš status sa nezmenil. Prišli za tie roky momenty, keď ste si povedali, hoci v návale nejakých emócií, že chcete zmenu?
Nikdy. V každom vzťahu je predsa normálne, že občas sa tá slnečná modrá obloha zatiahne a sem-tam zahrmí. U nás, našťastie, nikdy nejde o nejaké vážne „búrky“. Obaja s manželom sme komunikatívni ľudia, ktorí sa dokážu rozprávať o všetkom, dokážeme počúvať toho druhého, veľa sa spolu smejeme, máme rovnaký názor na podstatné veci v živote. A takto nám to spolu funguje už 23 rokov.
Ste typ ženy, ktorá je verná aj kaderníčke, kozmetičke, krajčírke alebo značke oblečenia?
Čo sa týka účesu, párkrát som vyskúšala zmenu farby, dĺžky vlasov, ale vždy som sa napokon vrátila k tomu, v čom sa cítim najlepšie – ku krátkemu strihu. Väčšinu času mám toho istého kaderníka, ktorý sa stal za tie roky aj mojím dobrým kamarátom. V starostlivosti o pleť som trošku neporiadna, nechodím nikam pravidelne, ale už som vo veku, keď by som mala… A oblečenie si vyberám podľa toho, či sa mi páči, či mi sedí, dobre sa v ňom cítim a, samozrejme, aj podľa toho, na akú príležitosť ho potrebujem. Takže v tejto oblasti by bolo ťažké mať jednu obľúbenú značku.
Na obrazovke pôsobíte rozhodne. Držíte si aj v súkromí, aj v práci status ženy, ktorá jasne povie, čo chce a čo nie, prípadne chce robiť niečo inak ako doteraz?
Ja som fanúšikom jasnej a zrozumiteľnej komunikácie, dialógu s argumentmi, bez zbytočných emócií, hádok…
Aké mechanizmy sa zapájajú u Kvetky Horváthovej, keď stráca z nejakého dôvodu pôdu pod nohami?
Ak ma niečo trápi, neuzatváram sa do seba. Potrebujem sa o tom rozprávať, vypočuť si názor druhých, pozrieť sa na daný problém aj z nadhľadu, z pohľadu iných. Najčastejšie rozoberám takéto veci s mojimi najbližšími – manželom, so sestrou, s rodičmi, priateľmi.
Keď vám ide o nejakú zmenu, pre vás dôležitú, ste typ diplomata alebo priamej bojovníčky, ktorá si vie otvorene dupnúť?
Ak som niekedy aj potrebovala urobiť nejakú zmenu, nikdy som si arogantne nedupla. Vždy to bolo o dialógu, rozprávaní, vypočutí druhej strany, argumentovaní, zvažovaní možných plusov a mínusov.
Veľkou zmenou v živote ženy je, samozrejme, dieťa. Vy ste už dávnejšie povedali, že ste sa o Paulínku pokúšali dlhšie a nakoniec prišla v období, keď ste boli zavalená prácou. Musel to byť príjemný šok a vítaná zmena.
Paulínka nám prišla do života vtedy, keď som sa prestala toľko fokusovať na materstvo. Povedala som si, že sa opäť zameriam na prácu, a čo má prísť, to príde. A vtedy to prišlo. Pamätám si na ten deň, keď som zistila, že čakám dieťatko. Mala som pocit, že nechodím po zemi, ale že sa vznášam. Bola som neskutočne šťastná!
Už je z nej tínedžerka. Ako vám dnes mení život? Zmenili ste kvôli nej niečo na sebe alebo v prístupe k práci tak, aby ste na ňu mali viac času?
Paulínka je dnes už veľká baba – je o trošku vyššia ako ja. (Úsmev.) S manželom sme sa odmalička snažili a snažíme s ňou komunikovať tak, aby vedela, že môže za nami prísť s akýmkoľvek problémom, témou, aby sme vedeli, čo prežíva, čo ju teší, baví. Jediné, čo som musela zmeniť ako mama vo vzťahu k svojmu dieťaťu, je zmieriť sa s tým, že už bude s nami tráviť menej času, ako keď bola malá, že keď si má vybrať, či pôjde do kina s nami alebo s kamarátmi, vyberie si svojich rovesníkov. A tak máme s mužom opäť viac času sami pre seba. Niekedy sa bavíme na tom, že opäť spolu randíme vo dvojici. (Úsmev.)
Máte na seba ako rodina dosť času?
Chvalabohu, máme. Pravidelne sa stretávame aj s mojimi rodičmi a so sestrou, svokrou. Radi trávime spolu čas, navaríme si, napečieme, rozprávame sa, chodíme na výlety. Užívame si tieto spoločné chvíle. Uvedomujem si, že nikto z nás tu nebude naveky, a preto som vďačná za to, že ešte nám je dopriate takto sa tešiť aj z prítomnosti mojich milovaných rodičov a z manželovej mamičky.
Ľudia niekedy urobia zmenu v živote po tom, ako im telo dá najavo, že to preháňajú s prácou alebo nejakou inou aktivitou. Mali ste niekedy pred sebou takýto zdvihnutý prst?
Mne dalo telo najavo, že by som mala začať systematicky cvičiť a posilňovať partie, ktoré som si dovtedy veľmi nevšímala, šesť milimetrov vysunutou platničkou. Vďaka pravidelnému, systematickému cvičeniu pod dohľadom odborníkov som sa vyhla operácii chrbtice.
Podarilo sa vám toto leto oddychovať? Korona nám posledné roky škrtala plány a museli sme vo svojich životoch veľa meniť...
My sme začali tráviť viac voľného času cestovaním po Slovensku. Aj toto leto sme si užili rodinu na vidieku a výlety po našej malebnej krajine. Opäť sme oddychovali v Banskej Štiavnici. A tento rok sme sa vybrali aj na Liptov a Oravu, kde sme túrovali, navštívili Oravskú galériu, Oravský hrad, chodili na huby, pochutili si na dobrom jedle, spoznali veľa milých ľudí…
