Odmala písala články do novín a vedela, že ak sa jej náhodou nepodarí stať kozmonautkou, bude novinárkou. Tak sa aj stalo a okrem pôsobenia vo viacerých periodikách má skúsenosti aj v PR oblasti, keď pôsobila ako mediálna poradkyňa pre ministra a mnoho spoločností. Vedúcou tímu EMMA je od januára 2023.


Jana Raganová

Dvadsiaty piaty ročník Miss Slovensko sa zapíše do histórie raritou – jeho finále sa pre koronavírus muselo zaobísť bez divákov. Nemenej netradičné je aj meno víťazky, rovnako ako jeho nositeľka. Leona Novoberdaliu sa rozhodla búrať mýty o hlúpych blondínkach a dokonca si dala ďalšiu, skôr chlapskú výzvu.

Spoznala som vás ešte pred finále súťaže a vtedy ste povedali, že sa vás okolie pýtalo, či vám to bolo treba. Prečo ste sa teda vôbec prihlásili? Dokopal vás k tomu niekto?

Prihlásenie do súťaže bolo stopercentne mojím rozhodnutím. Veľakrát sme sa o tom rozprávali s priateľmi aj rodinou, prečo som to urobila. Dôvodov bolo viacero – som človek, ktorý si rád stanovuje výzvy. Prvýkrát som sa pohrávala s touto myšlienkou počas môjho prvého roku štúdia v Londýne. Vtedy som mala devätnásť rokov, ale mama ma odhovorila, že mám v Londýne študijné povinnosti a musím si tam zariadiť život. Keď som sa po troch rokoch vrátila do Bratislavy, povedala som si, že prišiel čas. Mama bola opäť proti, ale chcela som to vyskúšať. Uvedomila som si, že by som si to možno jedného dňa vyčítala, keby som to aspoň nevyskúšala.

Pôsobíte naozaj tak, že vzdelanie je pre vás priorita a nepotrebujete si na poli krásy nič dokazovať. Navyše, keď o misskách sa často uštipačne hovorí ako nie o tých najbystrejších...

A to bola presne druhá úroveň toho, prečo som do toho išla. Vždy mi prekážalo, že som si musela vybrať, či budem pekná, alebo múdra. Akoby som mojím pôsobením v súťaži chcela ukázať, že aj dievčatá, ktoré si potrpia na vzdelanie a prácu, by sa nemali hanbiť prihlásiť do tejto súťaže a ukázať, že sa inteligencia a krása nemusia vylučovať, ale môžu sa dať do nejakej rovnice a môžu si byť tieto hodnoty rovné.

Štúdium politickej ekonómie nie je úplne typické, čo človeku pri pohľade na krásnu slečnu napadne. Ako teda napadlo vám?

Na strednej škole som sa pohrávala s myšlienkou študovať medzinárodné vzťahy, na gymnáziu som sa prihlásila do dvojročného programu (International baccalaureate), kde som mala všetky predmety v angličtine – prijímačky boli veľmi selektívne. Vybudovala som si veľmi blízky vzťah k ekonómii a vždy som mala rada dejepis. Preto keď som si pozerala možnosti, čo by som mohla ísť študovať, videla som prienik medzi týmito svetmi. Prvý ma zaujal kurz v Amerike, tam sa študovala politická ekonómia.

Napokon ste zakotvili v Londýne.

Veľmi som chcela ísť študovať do USA, ale povedala som si, že radšej skúsim niečo bližšie k domovu. Doma sme sa zhodli, že Londýn bude optimálna možnosť. Dostala som ponuku na King’s College London, odbor politická ekonómia. Je zaradená medzi top 20 univerzít na svete, mala som teda šťastie, že to vyšlo. Táto škola ma doviedla do ďalšej sféry, ktorá ma začala časom fascinovať – pôsobenie verejných inštitúcií a zdrojov v oblasti centrálnej Európy a vývoj infraštruktúry na tomto území. Preto moje ďalšie kroky budú v októbri smerovať naspäť do Londýna, ale asi skôr externe kvôli danej situácii. Dokončím tam magisterské štúdium, budem študovať vývoj a financovanie infraštruktúry.

V Bratislave však pracujete, budete mať asi aj povinnosti vyplývajúce zo zisku korunky krásy. Ako to chcete zladiť?

Keby to situácia umožnila, rada by som sa najbližší rok pokúsila presadiť aj v Londýne v modelingu popri štúdiu. Čo sa týka práce, po minuloročnej promócii v Londýne som sa v októbri zamestnala na plný úväzok vo finančnej inštitúcii. Vďaka mojej angličtine komunikujem napríklad s Európskou investičnou bankou či Európskou komisiou. Hľadám teda teraz optimálne riešenie, ako to všetko prepojiť. Viem, čo štúdium v zahraničí vyžaduje, koľko mojej energie. Myslím, že som veľmi efektívna vo využívaní času a veľmi rada si dávam veľa vecí na plecia. Samochvála smrdí, ale väčšinou to aj zvládam. (Smiech.)

Dostať sa na prestížnu zahraničnú univerzitu nie je jednoduché, navyše je to aj finančne nákladná záležitosť. Zrejme máte šťastie na rodičov, ktorí vám to mohli dopriať.

UCL je ôsma najlepšia univerzita na svete. Hlásila som sa na ňu minulý rok v novembri, posielala som obsiahlu prihlášku – odporúčania od môjho zamestnávateľa, mojich profesorov, výpis známok z môjho bakalárskeho štúdia a písala som dlhšiu esej na tému, prečo by som tam práve ja mala študovať. Počas karantény som sa jedno ráno zobudila a našla si email, že ma vzali, tak to bol pre mňa zázrak. A čo sa týka financovania, sú rôzne spôsoby – možnosti študentských pôžičiek či štipendií. Ale, samozrejme, je to pre každú rodinu náročné. Štipendiá pokrývajú len nejakú časť, ale určite treba mať na to vhodné rodinné zázemie, lebo život v Londýne bol z finančnej stránky naozaj náročný. Ceny za ubytovanie a náklady na život sú extrémne nafúknuté.

Nebývali ste teda na internáte?

So spolubývajúcou, tiež Slovenkou, sme si našli spoločný byt. Oplatí sa to viac ako internát, mali sme súkromie. Počula som veľa hrozných príbehov, aké to je deliť sa s inými ľuďmi o spoločné priestory.

Mohli ste si teda dopriať aj žúry, keď ste neboli pod internátnym dohľadom...

Žúrovanie práveže vôbec, my sme obe veľmi introvertné povahy. Ani raz sme si nikoho nepozvali domov. Videla som na spolužiakoch, že si užívali to, že vyšli spod rodičovských krídel, ale tým, že mňa rodičia nikdy neobmedzovali, mali sme založený vzťah na úprimnosti, nemala som potrebu užívať si slobodu. Mala som ju aj doma, lebo rodičia verili mojim úsudkom. Vedia, že večer strávim radšej pri Netflixe a knihe ako v meste. Vôbec sa teda nebáli pustiť ma do sveta.

Keď sme pri rodičoch, po otcovi máte cudzokrajné priezvisko. Kde sú jeho korene?

Otec tu žije vyše tridsať rokov, ale predkovia aj náš dedo pochádzali z Balkánu a meno má až turecký pôvod.

Pri stretnutiach s vami som si všimla, že ste vždy štýlovo oblečená. Máte vzťah k móde a peknému oblečeniu, však?

Ako každá mladá žena, starám sa o seba. Zvnútra vzdelávaním a zvonka športovými aktivitami. Športovala som od útleho detstva. Vďačím za to mame, že mala čas voziť ma na krúžky. Od štyroch rokov som robila športovú gymnastiku, krasokorčuľovanie a balet. Neskôr iba gymnastiku ŠK INTER, ku ktorej sa pridal tenis, neskôr aj plávanie. Aktuálne som ostala pri plávaní, behaní a joge. Joga je najväčší koníček. No teraz som si dala výzvu – chcem trénovať na Ironmana, ale polovičného, a budúci rok sa na ňom zúčastniť. Už som sa aj začala pripravovať, len pred Miss som nechcela veľa plávať, lebo by som sa v hornej časti tela zväčšila, tak som iba behávala. Ale plán je, ak mi to dovolí kondička aj situácia. Takže ďalším snom je dokončenie štúdia a Ironman. Púšťam si podcasty, keď chodím behať, a pripravujem sa na to, že to zvládli aj nešportové typy. Takže keď športujem od štyroch, nemal by to byť problém. (Úsmev.)

Diéty asi vďaka športu držať nemusíte...

Nikdy som nebola fanúšik dietovania. Prirodzene sa stravujem v priebehu ôsmich hodín počas dňa. Raňajky si dám okolo deviatej-desiatej a večeru o piatej-šiestej. Nie som z tých, čo „mlsajú“ večer pri telke.

Dodržiavate teda intermittent fasting – prerušovanú hladovku?

Stravujem sa v podstate na princípe prerušovaného stravovania, ale ja to nerobím cielene. Žijem tak prirodzene, tento stravovací návyk sa mi vytvoril v Londýne a udržala som si ho doteraz. Nespávalo sa mi dobre s plným žalúdkom, ani ráno nemám hneď chuť jesť, keď sa zobudím. Možno to prispieva k tomu, že si ľahko udržujem postavu, vôbec mi neskáče váha. Za tých osem hodín môžem zjesť hocičo, aj keď nehovorím, že jem hlúposti, ale môžem si dať väčší obed, a keď mám chuť na sladké, pokojne si dám a neprejavuje sa to na váhe.

Takže asi ani pred finále Miss ste nemuseli držať hladovku. Ozaj, aký ste boli kolektív? Stretli ste sa tam alebo všeobecne v živote so závisťou?

Myslím, že sa s tým stretla každá žena, ktorá vyzerá dobre alebo je úspešnejšia. Na to, že sme spolu boli sedem mesiacov, sme obdivuhodne vychádzali, a keď išlo do tuhého, boli sme si ochotné všetky navzájom pomôcť. Dokonca som si tam našla kamarátku, dúfam, že na celý život. Aj za to som projektu vďačná. Bola to pre mňa obohacujúca skúsenosť, keďže som ju dovtedy so ženským kolektívom nemala. Aj v práci je to prevažne mužský svet, vždy som mala viac kamarátov ako kamarátok. Viac som si rozumela s opačným pohlavím, tam je menej „obkecávačiek“, je s nimi priamejšia komunikácia a tá je mi bližšia.

Ako na vašu krásu reagovali v Londýne? Predpokladám, že vám muži a modelingové agentúry padali k nohám.

Ako dieťa som bola v reklamách, napríklad na Hodinu deťom. (Smiech.) Nikdy som sama neiniciovala prácu v modelingu, ale niekoľkokrát ma v Londýne zastavili na ulici a bola z toho dlhodobá spolupráca, ťahala sa celé štúdium. Fotila som vlasové kampane. Umiestnila som sa aj v TOP 20 Blond Hairstyles magazínu Hairdressers Journal. Vďaka nim som sa prvýkrát stala blondínou.

Takže ste pôvodne tmavovláska. Čo vám napadlo ísť na blond?

Ako dieťa som bola plavovláska, v ôsmich mi začali vlasy tmavnúť a postupne som bola bruneta. Myslím, že v tejto životnej etape mi viac svedčí blond. Začala som s tým v osemnástich, pred stužkovou som si dala melír a úplná blondína som od dvadsiatich. Vraj mi viac žiari pleť a vyzerám sviežejšie. Človek vycíti, v čom sa cíti lepšie.

Pôsobíte dokonalo. Musíte mať aj nejaké temné stránky, neresti...

Som uvravená, to je môj mínus. (Smiech.) A neresti? Mám rada sladkosti. Bez kávy a sladkého neviem dlhodobo fungovať. Ráno bez kávy si neviem predstaviť, to máme doma zaužívané všetci. A ráno ani nerozprávam, to som akoby prebrala od mamy. Vždy sa zvláštne pozriem na ľudí, ktorí majú chuť ráno o siedmej-ôsmej rozprávať. Boli sme s mamou zvyknuté chodiť do školy tak, že ja som sa pozerala von oknom, mamina rozjímala a v tichu sme sa viezli. Ráno si naozaj rada vypijem svoju kávu v tichosti.

Do pätnástich rokov ste boli jedináčik. Ako ste si zvykli na sestru?

Veľmi som sa na ňu tešila, aj keď pôvodne som chcela brata. Ale teraz si to neviem predstaviť. Vždy, keď vidím niekde malých chlapcov, poviem mamine, že som rada za sestru. Je fakt iná ako ja, ale zároveň sa v nej vidím vo veľa veciach. Má ma veľmi nasledovanú, rozpráva ako ja. Ona a mamina sú osoby, pre ktoré sa snažím byť najlepšou verziou samej seba. Vidím, že pre sestru som vzor a pre maminu pýcha. Rodičom chcem oplatiť všetku dôveru a energiu, ktorú mi venovali. Za tie roky to bola obrovská podpora.

Otcovia sú viac upätí na dcéry, nehovoriac o tom, keď sú krásne. Strážil si vás?

Otec je veľmi konzervatívny a vždy chce vedieť, čo kedy robím. Nemá rád, keď nevie, kde sme. Vždy zavolá a uistí sa. Ale čo sa týka štúdia, paradoxne, on so mnou prvýkrát letel do Londýna a pomáhal mi nasťahovať sa. Vždy som z rodičov cítila, že chcú, aby som sa mala čo najlepšie, ako je možné. Vedeli, že si odtiaľ odnesiem životnú lekciu. Nemali žiadne výhrady. Do dnešného dňa mi hovoria, že by som mala ešte niečo v zahraničí vyskúšať. Skô r ma naši akoby vyhadzujú z domu, aby som cestovala a objavovala.

Krásna miss Leona: Neuveríte, čo si nežná blondínka zaumienila. Vyrazí vám dych!

Jana Raganová

Autor článku

Jana Raganová

Plus TV

Milan "Junior" Zimnýkoval a jeho prianie do nového roka: "Nech to má šťavu!"

Vianočný stánok pred Národným onkologickým ústavom - obsluhoval aj riaditeľ

Hana Rapantová priznala: Už roky si so sestrou vypomáhame...

Výber pre vás

Krásna miss Leona: Neuveríte, čo si nežná blondínka zaumienila. Vyrazí vám dych!

Jana Raganová

Súvisiace články

Synček Márie Čírovej (31) má už mesiac: Rastie ako z vody!

Silvia Kucherenko prekvapuje: Zmenšila pery, zmenila farbu vlasov a priznala, čím sa skrášľuje!

Jojkárka Soňa Skoncová o korone: Nikdy v živote som sa takto necítila!

Pre toto má pochopenie: Sarah Jessica Parker má rovnakú úchylku!

Rozchod s Tinou pobúril fanúšikov Separa. Vyčítajú mu, že ju nechal samu s ťažkou chorobou

Autor článku

Jana Raganová

Plus TV

Milan "Junior" Zimnýkoval a jeho prianie do nového roka: "Nech to má šťavu!"

Vianočný stánok pred Národným onkologickým ústavom - obsluhoval aj riaditeľ

Hana Rapantová priznala: Už roky si so sestrou vypomáhame...

Výber pre vás