Keď sa filmový producent Ondřej Trojan rozhodne spraviť nejaký film aj ako režisér, zásadne si vyberá témy, ktoré súvisia s československými dejinami. Akurát, že strieda vážny pohľad s trpkým humorom. V novinke Bourák prišiel na rad smiech, no zase cez slzy.

Umelecká mapa dejín

V prvotine Pějme píseň dohola Trojan zobrazil tragikomickou optikou, ako sa za minulého režimu pracovalo s mládežou. Želary, ktoré to dotiahli až na oscarovú nomináciu, naopak, veľa priestoru na zasmiatie neponúkli, veď išlo o drámu z temných čias protektorátu. Občiansky preukaz sa odohrával v sedemdesiatych rokoch minulého. Síce sa divák v kine zabával, zas to bol trpký smiech, pretože v skutočnosti sa na pláte odohrávali rodinné tragédie, kde ideológia krivila charakter dospelým a tínedžerom túžiacim slobodne dýchať ničila životy.

Nasledujúci Toman bol zase vážny, historická dráma o kontroverznej osobnosti povojnového Československa, keď trpeli Česi už nie pre fašistov, ale pre domácu politiku. Tu veru nebol priestor na humor, film je nakrútený ako politický triler. Nečudo, že po super vážnej téme sa Trojan vrhol do super bláznivej komédie.

Zbojnícky rock and roll

Bourák je komédia plná hudby a výborných českých aj slovenských hercov. Odohráva sa v súčastnosti a je to vlastne gangsterka. Koniec-koncov, „zbojnícka česť“ sa dnes akceptuje aj vo vláde, tak čo? Je to síce skôr dôvod plakať, ale Trojan radšej robí karikatúru marazmu dneška, keď obyčajní ľudia nemajú prácu, no kšefty nemajú ani lokálni kšeftári, ktorým politici bránia ožobračovať ľudí cez biznis s hracími automatmi.

Tak ako od dnešnej doby – ľudí aj politiky – môžeme čakať všetko, všetko sa dá čakať aj od Bouráku. Je tu hudobná smrť, čierny humor, bláznivé kostýmy, rezignované ženy... Dokonca sa zjaví aj Elvis Presley. Dalo by sa to zhrnúť do stručného kréda: Poďme sa aspoň na tom zabávať, keď už v tomto musíme žiť.