V piatok sa definitívne skončila pozemská životná púť Libuše Šafránkovej, keď ju uložili do hrobu v rodných Šlapaniciach pri Brne. Po pražskom pohrebe, vzhľadom na zlý zdravotný stav vdovca, nikto nevedel, či príde aj on. S istotou to nevedela ani Libuškina sestra Miroslava: „Zídeme sa všetci, predpokladám, že aj Pepík, ale nehnevajte sa, viac vám nepoviem,“ povedala denníku Blesk aspoň do telefónu pred obradom.

Postavil sa

Josef Abrhám však napokon dorazil. Pre istotu ho kryli dáždnikom, aby ho neobťažovali fotoaparáty. Na venci poslal svoje žene rovnaký odkaz, ako veľmi mu chýba.

Hoci bol opäť na vozíku, tesne pred omšou sa za pomoci iných postavil na nohy. Veľmi dojemná chvíľa bola, keď veľkoplošné obrazovky, ktoré obrad vysielali pre ľudí pred kostolom, zachytili vdovca, ako sa uprene díva na fotografiu svojej celoživotnej lásky. Nad hrobom neudržal slzy syn Popolušky, ktorý pri ukladaní bielej urny do zeme prepukol v srdcervúci plač. 

Bolkova spomienka

Popelke na poslednú cestu vyhrávala dychovka, ktorú založil ešte jej otec. O smútočný prejav tentoraz rodina nepožiadala Dagmar Havlovú ani Ondřeja Vetchého, ale moravského lokálpatriota Bolka Polívku, ktorý si so Šafránkovou zahral napríklad vo filme Obecná škola, no hlavne bol jej spolužiak. Valašský král si zaspomínal na krásnu spolužiačku, s ktorou študoval na JAMU. Pripomenul aj jej zmysel pre humor. Často vraj spolu chodili do školy vo vlaku, a tak sa jej raz spýtal, čo ju vlastne tiahne do Prahy. A ona okamžite zareagovala - lokomotíva. Vážne však dodal, že Libuška bola a je anjel a hlboko sa jej klania a miluje ju.

  Vie, o čom to je

Rodinným priateľom je aj Jan Kače. Najlepšie vie, aká krutá môže byť staroba a choroba. Veď sám takmer zároveň s Libuškou pochoval svoju životnú lásku, Ninu Divíškovú. A posledné roky to vôbec nemal ľahké, jeho manželku totálne zničila Alzheimerova choroba, ktorá vygumovala jej osobnosť. „Neznášam tú chorobu. Mám Ninu čím ďalej, tým viac rád. Čím je chudšia, tým viac ju mám rád. Ale prejavy choroby, sebecké výkriky a porúčanie: Daj mi pivo, daj mi cigaretu! A ako sa opakuje, ako zabúda... To ma tak neobyčajne se*ie, že na ňu niekedy i revem,“ priznal úprimne. Vďaka ťažkému koncu manželky sa s jej odchodom vyrovnal lepšie než Abrhám. Vedomie, že konečne jej je dobre, a viera v Boha mu poskytujú silnú útechu, ktorú teraz dáva aj pozostalým Popolušky. Pri jeho príbehu si najlepšie uvedomia, ako si majú vážiť, že si ju môžu pamäť aspoň v plnom psychickom zdraví a že odišla dôstojne.